K životnému jubileu muzikologičky a kritičky Terézie Ursínyovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 28. mája t.r. oslavuje svoje významné okrúhle životné jubileum slovenská muzikologička, hudobná kritička a publicistka Terézia Ursínyová. Pri tejto príležitosti jej prostredníctvom Opera Slovakia gratuluje kolegyňa žijúca v Drážďanoch Agata Schindler.

Milá Terka,

dnes je Tvoj veľký deň! Nie, nezabudla som na Teba, vlastne nezabudla som na Teba nikdy. Iba čas a okolnosti zmenili za posledné štyri desaťročia náš niekdajší úzky kontakt. Keby som bola bližšie, doniesla by som Ti dnes snáď i voňavé ruže. Možno, že by ich bolo 80, tak ako som to videla vlani, keď ich dostala na pódiu Martha Argerich. Nádherné gesto! Vtedy som si predsavzala, že raz aj ja venujem jubilantovi či jubilantke 80 ruží pri príležitosti okrúhlych narodenín. Ako vďaku a ako obdiv za dlhé roky neúnavnej úspešnej činnosti. Myslela som pritom aj na Teba…

Terézia Ursínyová, foto: Peter Procházka

Nikdy by mi však nebolo napadlo, že Ti budem môcť pogratulovať takto verejne. Bez ruží, bez obvyklej bonboniéry, ktorá patrila k výmenným tovarom našich stretnutí. Dokonca o tom svedčí aj jedna fotografia spod bratislavského Manderláku z roku 2008, neďaleko od zastávky električky. To miesto stretnutia bol Tvoj návrh… A to bolo jedno z našich ostatných, dosť netradičných stretnutí pri zmrzline a káve. Obyčajne sme sa vídavali na koncertoch, v divadle, na seminároch, konferenciách, v práci a nezriedka u nás oboch doma.

Prečítajte si tiež:
Terézia Ursínyová: Hudba objavuje dejiny ľudského srdca

Do Bratislavy si prišla ako skúsená, len o niečo staršia kolegyňa. Z vyštudovanej muzikologičky na Univerzite Komenského si sa stala v Banskej Bystrici novinárkou, redaktorkou, nadobudla si rozhľad vo veciach, ktoré bez praxe nie je možné získať žiadnym štúdiom. Stala si sa dušou časopisu Hudobný život, kam sme my, elévi, nosievali naše prvé kostrbaté príspevky. Trápila si sa – už aj ako pani doktorka – nad nimi dlhé roky. Prv v redakcii Hudobného života, neskôr na iných miestach. To, čo vyšlo po Tvojej korektúre a redakcii, bolo vždy uhladené, dobre čitateľné… Každý sa na Teba rád spoľahol. Aj dnes je radosť siahnuť po článkoch, ktoré prešli Tvojou jazykovou opravou.

Terézia Ursínyová v redakcii, 1986, foto: súkromný archív Terézie Ursínyovej

Ale redaktorstvo sa nestalo podstatou Tvojho profesionálneho života. Našťastie u Teba čoskoro zvíťazila láska k hudbe a Tvoj literárny talent. Si autorkou stovák taktných recenzií a kritík, ktorými si vyjadrila, čo si počula, čo si pritom cítila, zhodnotila si to nepolapiteľné, čo hudba so sebou prináša. Pritom ti šlo vždy aj o to, aby si neublížila, keď interpretácia nevyšla… Je to neľahká úloha, človek musí neraz balansovať, aby si aj sám zachoval čistý štít.

Tvojím šťastím bolo, že si si zavčasu našla objekt vyhraneného záujmu – začala si okrem klasickej hudby pozorovať a sledovať dianie vo vokálnom umení, hlavne na pôde slovenskej opery, operety či muzikálu. Nemýlila si sa v jedinečnosti vtedy začínajúcej Edity Gruberovej, Lucii Poppovej, Magdy Hajóssyovej, Petra Dvorského, Sergeja Kopčáka. Nezabudla si ani na staršie ročníky slovenského vokálneho umenia, ktoré si úmorne spracovala a vyšli knižne. Tu myslím na Mimi Kišonovú-Hubovú či Elenu Kittnarovú. Napísať monografiu na tému, akú ešte nikto nespracoval, je skutočne mimoriadnym činom. Takým je aj Tvoja kniha Cesty operety.

Prečítajte si tiež:
Muzikologičke a kritičke Terézii Ursínyovej udelili Medailu Vysokej školy múzických umení

O Tvojej celoživotnej činnosti, o vyznamenaniach a poctách, ktoré sa Ti dostali, sa dá dočítať na rôznych miestach. Nikde však nie sú zaznamenané Tvoje osobné hodiny šťastia, na ktoré sa pamätám z čias, keď v Bratislave držal taktovku v rukách napríklad Zdeněk Košler. Sotva Ťa tiež zažil niekto ako kolegyňu zopár rokov v jednej a tej istej miestnosti. Za rôznych spoločenských i politicky vypätých okolností si bola vždy férovým človekom. Aj vtedy, keď sa Ti behom pár minút zrútilo životné šťastie, si ukázala svoju ľudskú veľkosť.

Terézia Ursínyová, foto: Ľudovít Vongrej

Terka, a keď si dnes spomeniem aj na našu spoločnú, priam dobrodružnú služobnú cestu po svete pre nás neznámom – cez Moskvu, Alma Atu, Jerevan až po Tbilisi, mám zasa dojem, že to bolo včera, keď sme na trhu v Gruzínsku spolu kupovali jantárové jabĺčka. A akoby som práve teraz na Orave trhala pre Tvoju mamičku jej milované poľné kvety – pre ktorú si bola celý život Terinkou… Aj Ty si z nich mala radosť. Napokon, iba Ty v sebe nosíš hlboké zážitky, ktoré Ti v posledných rokoch poskytla Viedenská štátna opera, kde si ich mohla tak nadšene a vďačne sledovať. A vôbec, slovo vďačnosť si vyslovila v živote veľakrát…

Iste sa obzrieš sama za svojou životnou púťou, za naplneným životom. Máš čo bilancovať!

Terinka, prajem Ti krásny deň a množstvo úprimných gratulantov.

Tvoja Vlasta-Agata

K srdečnej gratulácii sa pripája aj redakcia a spolupracovníci Opera Slovakia.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

hudobná kritička a publicistka, spolupracovníčka Opera Slovakia z Drážďan

Zanechajte komentár