K životnému jubileu muzikologičky Lýdie Urbančíkovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Aj keď väčšina absolventov vysokých škôl túži pôsobiť v hlavnom meste Slovenska (či z kariérnych dôvodov, alebo pre užší kontakt s kultúrou, na ktorú si však nájdu cestu iba párkrát za život…), sú aj rodáci, ktorí sa radi vrátia do mesta, kde sa narodili. Ku ním patrí aj vekom, vzhľadom i aktivitou čerstvá jubilantka PhDr. Lýdia Urbančíková, muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika (narodená 7. 1. 1942 v Košiciach).

Lydka je vskutku „roduverná“ Košičanka. Bez jej osobnosti v tunajšom rozhlase si ťažko predstaviť viac než tridsať rokov publicistickej a dramaturgickej práce v oblasti tzv. vážnej hudby košického rozhlasu – dnes Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Ako hudobná redaktorka pre symfonickú, komornú a vokálnu hudbu bola zamestnaná v hudobnom vysielaní košického rozhlasu od r. 1971 až do odchodu do dôchodku 1. 10. 2003.

Nahrávanie v hudobnej réžii košického rozhlasu, Lýdia Urbančíková (hudobná redaktorka), Gejza Toperczer (zvukový majster), r. 1980, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

Bola tu dramaturgom, autorom i redaktorom hudobno-slovných relácií a programov, často sa zameriavala na podnecovanie a nahrávanie skladieb mladej generácie tunajších skladateľov a interpretov. Vysielanie z Košíc išlo do r. 1950 relatívne vlastnou cestou (ako to proklamovala programová štruktúra pri vzniku rozhlasového vysielania r. 1927 a trvala až do novembra 1989). Počnúc 4. marcom 1991 existuje košické vysielanie s regionálnym názvom Regina Východ. Jeho programová výplň, žiaľ, už dnes programovo nezahŕňa oblasť vážnej hudby.

Prečítajte si tiež:
Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál)

V dobe pôsobenia Lýdie Urbančíkovej sa – našťastie – venovala veľká pozornosť nahrávaniu a propagácii nielen novovzniknutej Štátnej filharmónii Košice, ale aj Košickému kvartetu a tunajším hudobným. Vo vysielaní sa vytváral priestor pre hudobnú publicistiku z Košíc a východu Slovenska (v reláciách Hudobné spravodajstvo, Akcenty a rezonancie, Musica Slovaca, Prelúdium, Organová hudba, Opera), ale aj spolupráci a propagácii regionálnych a celoslovenských hudobných konferencií.

Lýdia Urbančiková, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

V cykle relácií Slovensko v hudobnej Európe sa jubilantka zameriavala na hudobnú minulosť východného Slovenska. Spolupracovala na vysielaní priamych prenosov z festivalu Košická hudobná jar. Zvlášť pamätný bol pre celé Slovensko prenos koncertu svetoznámeho tenoristu Luciana Pavarottiho z Košíc. L. Urbančíková spolupracovala na propagácii umelcov, ktorí hosťovali a boli osobnosťami Štátnej filharmónie Košice (Ľudovít Rajter, Ladislav Slovák, šéfdirigent ŠfK Bystrík Režucha), sólista ŠfK – organista Ivan Sokol, spolupracovala so skladateľmi Ladislavom Holoubkom, Jozefom Grešákom, Jozefom Podprockým, klaviristom Petrom Toperczerom i zvukovým majstrom Gejzom Toperczerom a ďalšími, ktorých život a tvorba súviseli s Košicami.

Z viacerých zahraničných služobných ciest prinášala do vysielania príspevky (o Anne Polákovej z Rakúska, Štefanovi Margitovi z Prahy), o akordeonistovi Vladimírovi Čuchranovi z Fínska.

Okrem rozhlasovej práce pôsobila ako hudobná kritička, recenzentka a publicistka v slovenskej odbornej tlači (Hudobný život, Slovenská hudba, Opera Slovakia, Opera Plus) i v celoslovenských i regionálnych médiách (Sme, Pravda, Večer, Korzár). Zúčastňovala sa medzinárodných muzikologických konferencií, seminárov a stretnutí, ktoré sa nie raz uskutočňovali z iniciatívy košických kolegov v metropole východu. (pozn, red.: všetky články pani Urbančíkovej na Opera Slovakia sú k dispozícii TU…)

Lýdia Urbančiková, foto: J. Sýkora

Významné ocenenia získala na medzinárodných rozhlasových súťažiach v Čechách a v Taliansku (Bologna). V roku 2002 jej bola udelená Cena za rozvoj rozhlasu pri príležitosti 75. výročia vysielania z Košíc. V roku 2007 a 2012 dostala od Ministra kultúry SR ďakovné listy. V roku 2013 jej bola udelená Plaketa primátora mesta Košice za zanietené mapovanie hudobného života v Košiciach a výrazný prínos v oblasti hudobnej publicistiky, muzikológie a rozhlasového hudobného vysielania.

Čo predchádzalo profesii jubilantky?

Najprv štúdium a maturita na gymnáziu v Košiciach (1959), potom 4 roky na Konzervatóriu v Košiciach (1963) – hlavný odbor klavír v triede prof. Štefana Hajnu, vedľajší odbor harfa (prof. Jaroslav Juřena). K štúdiu dejín hudby ju priviedla osobnosť známej, žiakmi milovanej a uctievanej košickej muzikologičky a kritičky prof. Ing. Márie Potemrovej.

Lýdia Urbančíková, Mária Potemrová, foto: súkr. archív L. Urbančíkovej

Lydka Valanská – ako sa za slobodna Lýdia Urbančíková volala – pokračovala v štúdiu muzikológie ako jediná Košičanka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde absolvovala odbor dejiny hudby (19. 11. 1970). Jej pedagógmi boli  popredné osobnosti českej kultúry: Petr Eben, Vladimír Sommer, Ivan Vojtěch, Jaroslav Jiránek, Mirko Očadlík a ďalší. Štátnu rigoróznu skúšku, na základe ktorej  jej udelili titul PhDr. v odbore hudobná veda, však už realizovala u prof. Jozefa Kresánka  na Univerzite Komenského v Bratislave (r. 1982).

Osobne si mimoriadne cením jej tri vzácne monografie o umelkyniach, ktorých život sa viaže ku Košiciam: o košickej rodáčke speváčke, vokálnej pedagogičke, klaviristke a manželke skladateľa Jána Móryho – Magde Móry-Szakmáry, o ktorej knihu napísala pod názvom Život ako storočie. Na osude tejto vzácnej ženy totiž opísala nielen umelecké vzdelanie a priam európsky rozhľad tejto košickej rodáčky, o. i. sólistky Nemeckej opery v Prahe, ale aj neradostné obdobie života našej inteligencie od skončenia vojny r. 1945 po smrť tejto vzácnej dámy našej hudby.

Prečítajte si tiež:
Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka

K nedožitej deväťdesiatke vynikajúcej opernej sopranistky, sólistky Štátnej opery v Košiciach a SND (neskôr emigrovala s manželom do zahraničia), vydala monografiu Anna Poláková-Hadravová a o prvej slovenskej opernej režisérke, ktorej záver kariéry sa viazal ku košickej opernej scéne napísala vzácnu monografiu Drahomíra Bargárová.

Obálka knihy Lýdie Urbančíkovej: Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka, foto: Ľudovít Vongrej

PhDr. Lýdia Urbančíková je nielen človek usilovnej celoživotnej práce, ale aj osobnosť vzácnych ľudských vlastností: srdečnosti, pohostinnosti, priateľstva bez závisti a intríg, jasných umeleckých názorov, ktoré nie raz prezentovala na stránkach početných kritík i v besedách, ktoré pred pár rokmi organizovalo vedenie Štátneho divadla v Košiciach. Bola to neopakovateľná prehliadka nových operných, baletných a činoherných inscenácií + bezprostredných hodnotení pozvaných kritikov (podujatie organizovalo ŠDKE – doposiaľ ako jediné na Slovensku), kde sme nadväzovali s umelcami viac než len profesionálne kontakty.

Hudobným dedičom Lydky je jej dcéra, huslistka, členka orchestra Štátneho divadla v Košiciach. Lydka má v rezerve aj utajenú túžbu: zaznamenať genézu rodiny Toperczerovcov, z ktorej pochádza náš jedinečný klavirista Peter Toperczer. K tomu jej už treba popriať iba pevné zdravíčko, vytrvalosť a jej vlastný optimizmus.

Autor: Terézia Ursínyová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár