Aj keď väčšina absolventov vysokých škôl túži pôsobiť v hlavnom meste Slovenska (či z kariérnych dôvodov, alebo pre užší kontakt s kultúrou, na ktorú si však nájdu cestu iba párkrát za život…), sú aj rodáci, ktorí sa radi vrátia do mesta, kde sa narodili. Ku ním patrí aj vekom, vzhľadom i aktivitou čerstvá jubilantka PhDr. Lýdia Urbančíková, muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika (narodená 7. 1. 1942 v Košiciach).
Lydka je vskutku „roduverná“ Košičanka. Bez jej osobnosti v tunajšom rozhlase si ťažko predstaviť viac než tridsať rokov publicistickej a dramaturgickej práce v oblasti tzv. vážnej hudby košického rozhlasu – dnes Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Ako hudobná redaktorka pre symfonickú, komornú a vokálnu hudbu bola zamestnaná v hudobnom vysielaní košického rozhlasu od r. 1971 až do odchodu do dôchodku 1. 10. 2003.
Bola tu dramaturgom, autorom i redaktorom hudobno-slovných relácií a programov, často sa zameriavala na podnecovanie a nahrávanie skladieb mladej generácie tunajších skladateľov a interpretov. Vysielanie z Košíc išlo do r. 1950 relatívne vlastnou cestou (ako to proklamovala programová štruktúra pri vzniku rozhlasového vysielania r. 1927 a trvala až do novembra 1989). Počnúc 4. marcom 1991 existuje košické vysielanie s regionálnym názvom Regina Východ. Jeho programová výplň, žiaľ, už dnes programovo nezahŕňa oblasť vážnej hudby.
Prečítajte si tiež:
Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál)
V dobe pôsobenia Lýdie Urbančíkovej sa – našťastie – venovala veľká pozornosť nahrávaniu a propagácii nielen novovzniknutej Štátnej filharmónii Košice, ale aj Košickému kvartetu a tunajším hudobným. Vo vysielaní sa vytváral priestor pre hudobnú publicistiku z Košíc a východu Slovenska (v reláciách Hudobné spravodajstvo, Akcenty a rezonancie, Musica Slovaca, Prelúdium, Organová hudba, Opera), ale aj spolupráci a propagácii regionálnych a celoslovenských hudobných konferencií.
V cykle relácií Slovensko v hudobnej Európe sa jubilantka zameriavala na hudobnú minulosť východného Slovenska. Spolupracovala na vysielaní priamych prenosov z festivalu Košická hudobná jar. Zvlášť pamätný bol pre celé Slovensko prenos koncertu svetoznámeho tenoristu Luciana Pavarottiho z Košíc. L. Urbančíková spolupracovala na propagácii umelcov, ktorí hosťovali a boli osobnosťami Štátnej filharmónie Košice (Ľudovít Rajter, Ladislav Slovák, šéfdirigent ŠfK Bystrík Režucha), sólista ŠfK – organista Ivan Sokol, spolupracovala so skladateľmi Ladislavom Holoubkom, Jozefom Grešákom, Jozefom Podprockým, klaviristom Petrom Toperczerom i zvukovým majstrom Gejzom Toperczerom a ďalšími, ktorých život a tvorba súviseli s Košicami.
Z viacerých zahraničných služobných ciest prinášala do vysielania príspevky (o Anne Polákovej z Rakúska, Štefanovi Margitovi z Prahy), o akordeonistovi Vladimírovi Čuchranovi z Fínska.
Okrem rozhlasovej práce pôsobila ako hudobná kritička, recenzentka a publicistka v slovenskej odbornej tlači (Hudobný život, Slovenská hudba, Opera Slovakia, Opera Plus) i v celoslovenských i regionálnych médiách (Sme, Pravda, Večer, Korzár). Zúčastňovala sa medzinárodných muzikologických konferencií, seminárov a stretnutí, ktoré sa nie raz uskutočňovali z iniciatívy košických kolegov v metropole východu. (pozn, red.: všetky články pani Urbančíkovej na Opera Slovakia sú k dispozícii TU…)
Významné ocenenia získala na medzinárodných rozhlasových súťažiach v Čechách a v Taliansku (Bologna). V roku 2002 jej bola udelená Cena za rozvoj rozhlasu pri príležitosti 75. výročia vysielania z Košíc. V roku 2007 a 2012 dostala od Ministra kultúry SR ďakovné listy. V roku 2013 jej bola udelená Plaketa primátora mesta Košice za zanietené mapovanie hudobného života v Košiciach a výrazný prínos v oblasti hudobnej publicistiky, muzikológie a rozhlasového hudobného vysielania.
Čo predchádzalo profesii jubilantky?
Najprv štúdium a maturita na gymnáziu v Košiciach (1959), potom 4 roky na Konzervatóriu v Košiciach (1963) – hlavný odbor klavír v triede prof. Štefana Hajnu, vedľajší odbor harfa (prof. Jaroslav Juřena). K štúdiu dejín hudby ju priviedla osobnosť známej, žiakmi milovanej a uctievanej košickej muzikologičky a kritičky prof. Ing. Márie Potemrovej.
Lydka Valanská – ako sa za slobodna Lýdia Urbančíková volala – pokračovala v štúdiu muzikológie ako jediná Košičanka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde absolvovala odbor dejiny hudby (19. 11. 1970). Jej pedagógmi boli popredné osobnosti českej kultúry: Petr Eben, Vladimír Sommer, Ivan Vojtěch, Jaroslav Jiránek, Mirko Očadlík a ďalší. Štátnu rigoróznu skúšku, na základe ktorej jej udelili titul PhDr. v odbore hudobná veda, však už realizovala u prof. Jozefa Kresánka na Univerzite Komenského v Bratislave (r. 1982).
Osobne si mimoriadne cením jej tri vzácne monografie o umelkyniach, ktorých život sa viaže ku Košiciam: o košickej rodáčke speváčke, vokálnej pedagogičke, klaviristke a manželke skladateľa Jána Móryho – Magde Móry-Szakmáry, o ktorej knihu napísala pod názvom Život ako storočie. Na osude tejto vzácnej ženy totiž opísala nielen umelecké vzdelanie a priam európsky rozhľad tejto košickej rodáčky, o. i. sólistky Nemeckej opery v Prahe, ale aj neradostné obdobie života našej inteligencie od skončenia vojny r. 1945 po smrť tejto vzácnej dámy našej hudby.
Prečítajte si tiež:
• Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka
K nedožitej deväťdesiatke vynikajúcej opernej sopranistky, sólistky Štátnej opery v Košiciach a SND (neskôr emigrovala s manželom do zahraničia), vydala monografiu Anna Poláková-Hadravová a o prvej slovenskej opernej režisérke, ktorej záver kariéry sa viazal ku košickej opernej scéne napísala vzácnu monografiu Drahomíra Bargárová.
PhDr. Lýdia Urbančíková je nielen človek usilovnej celoživotnej práce, ale aj osobnosť vzácnych ľudských vlastností: srdečnosti, pohostinnosti, priateľstva bez závisti a intríg, jasných umeleckých názorov, ktoré nie raz prezentovala na stránkach početných kritík i v besedách, ktoré pred pár rokmi organizovalo vedenie Štátneho divadla v Košiciach. Bola to neopakovateľná prehliadka nových operných, baletných a činoherných inscenácií + bezprostredných hodnotení pozvaných kritikov (podujatie organizovalo ŠDKE – doposiaľ ako jediné na Slovensku), kde sme nadväzovali s umelcami viac než len profesionálne kontakty.
Hudobným dedičom Lydky je jej dcéra, huslistka, členka orchestra Štátneho divadla v Košiciach. Lydka má v rezerve aj utajenú túžbu: zaznamenať genézu rodiny Toperczerovcov, z ktorej pochádza náš jedinečný klavirista Peter Toperczer. K tomu jej už treba popriať iba pevné zdravíčko, vytrvalosť a jej vlastný optimizmus.
Autor: Terézia Ursínyová
