K životnému jubileu operetnej a muzikálovej speváčky Júlie Korpášovej

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Dňa 14. mája t. r. oslávila svoje významné životné jubileum operetná a muzikálová speváčka Júlia Korpášová, dlhoročná sólistka dnes už zaniknutej Spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Začínala ako tanečnica, neskôr zboristka, až sa vypracovala na predstaviteľku veľkých speváckych postáv.

Spevohra Slovenského divadla v Prešove, ako sa spočiatku po svojom založení v roku 1945 nazývalo súčasné Divadlo Jonáša Záborského, zažila náročnú anabázu svojho zrodu, ktorý sa vliekol až do roku 1948. Sprevádzali ho časté intervencie prvého riaditeľa Františka Rella a ďalších zainteresovaných hercov i predstaviteľov mesta Prešov na Povereníctve školstva a osvety, ktoré ich napokon akceptovalo.

Prečítajte si tiež:
Spevohra Divadla Jonáša Záborského v Prešove (seriál)

V činohre divadla sa ocitlo veľa spievajúcich hercov, ktorí zamierili do Prešova po rozpustení divadla F. Devínskeho v Nitre. Pre F. Rella boli aj akýmsi inšpiračným zdrojom predstáv o možnostiach založiť v Prešove okrem Činohry aj Spevohru. Bola to dobrá voľba. V Spevohre DJZ vyrástlo veľa eminentných sólistov hudobno-zábavného divadla. Medzi nimi dominuje sólistka Júlia Korpášová, ktorá reprezentovala túto scénu viac ako 40 rokov.

R. Rascel: Amore mio, Júlia Korpášová, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1966, foto: Archív DJZ

Jubilujúca sólistka prešovskej Spevohry DJZ Júlia Vargová-Korpášová (*14. mája 1937 v Prešove) nastúpila do spevoherného súboru, stojaceho už na pevných základoch. Svoj celoživotný vzťah k divadlu si budovala už ako 11-ročná, keď začala v Prešove navštevovať baletnú školu pod vedením českého tanečníka, choreografa a tanečného pedagóga, majstra Franka Towena (vlastným menom František Novotný). Tento chýrny tanečník v stepovaní (majster európskeho šampionátu v stepe r. 1939), pôsobil ako hosť v prešovskej Spevohre a v priebehu času zanechal v tunajších inscenáciách svoju umeleckú pečať viacerými kvalitnými choreografiami.

Júlia Korpášová prišla do Spevohry ako členka baletnej zložky 1. augusta 1952. Pôsobila v nej do r. 1954 a už tu na seba upútala pozornosť skvelou, psychologicky vykreslenou kreáciou Viktorky v rovnomennom balete (4 scény, 1953). Balet na námet epizódy z románu Babička od Boženy Němcovej napísal český skladateľ Zbyněk Vostřák na libreto Jana Reya.

C. Porter: Pobozkaj ma, Katarína!, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1969, Júlia Korpášová (Lilli Vanessiová), foto: Archív DJZ

Vedenie divadla si okrem výbornej tanečnej pripravenosti všimlo aj nadanie Júlie Korpášovej na spev a príjemné sfarbenie jej sopránu. Rok nato, ako ju umelecké vedenie prijalo do zboru, spievala už ako sólistka Spevohry (1955) a vystupovala zatiaľ v menších úlohách. Už v nich upozornila, že okrem spevu a pohybovej kultúry ovláda aj umenie herecké. Jej mnohostranné nadanie ju postupne predurčilo a vynieslo do vrcholných postáv v žánroch hudobno-zábavného divadla.

Režiséri a dirigenti ju obsadzovali do veľkých operetných a muzikálových úloh. Júlia Korpášová postupne prešla zo subretných úloh na primadony a postúpila do pozícií žiadaných a kvalitných sólistov hudobno-zábavného divadla. Na javisku žiaril jej šarm, temperament, elegancia, v charakterových rolách vierohodnosť, akou bola aj jej skvelá Róza Šándorová (Grófka z Naschmarktu, 1984). Hrala vo všetkých klasických operetách, v operetách slovenských a maďarských, v amerických aj iných muzikáloch (talianskych, poľských, nemeckých, českých, slovenských), ako aj v hudobných komédiách rozkošateného repertoáru prešovskej Spevohry.

F. Lehár: Veselá vdova, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1973, Júlia Korpášová (Hana Glawari), foto: Archív DJZ

Spomeňme niektoré postavy v operetách: Ilona (Cigánska láska), Betka Kováčiková (Zlatá rybka) Daisy Parkerová (Ples v Savoyi), Marča (Magnáš Miško), Ilonka (Hrnčiarsky bál ), Líza (Grrófka Marica), Annina (Noc v Benátkach), Hana Glavari (Veselá vdova), Žofka (Cigánsky barón), Cecília (Čardášová princezná), Rosalinda (Netopier). Hrala aj vo všetkých ďalších Dusíkových dielach, ktoré spevohra uviedla. Z muzikálových postáv si zaslúžia pripomenúť: Giovanna Ciaretti (Keď je v Ríme nedeľa), Pistache (Kankán), Lilli Vanessiová (Pobozkaj ma, Katarína – Kiss me Kate), Dolly Leviová (Hello, Dolly!), Hortense (Zorba), Júlia (Loď komediantov) a ďalšie.

Ako vyplýva zo spomienok J. Korpášovej (In: Polstoročie Divadla Jonáša Záborského v Prešove, zborník k výročiu, 1994), veľmi oceňovala spoluprácu s režisérmi, hosťujúcimi v Prešove, najmä Karolom Smažíkom, ktorý tu bol dlhší čas interným režisérom, Oldřichom Novým, Františkom Rellom, Milošom Pietorom, Bedřichom Kramosilom, ale aj ďalšími.

J. Strauss, Netopier, Divadlo Jonáša Záborského Prešov, 1981, Júlia Korpášová (Rosalinda), foto: Archív DJZ

Júlia Korpášová dostávala ponuky od viacerých divadiel, napríklad z bratislavskej Novej scény, z Brna, ba aj z pražského Hudobného divadla Karlín, ktoré v tom čase hralo prevažne operety. Odmietla ich, ako sama spomína, z lásky k domovskému divadlu v Prešove.

Za postavu Lilli Vanesiovej v muzikáli Pobozkaj ma, Katarína v réžii M. Pietora (premiéra v DJZ v roku 1969), získala J. Korpášová Cenu Slovenského literárneho fondu.

Autor: Dita Marenčinová

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár