Dňa 14. mája t. r. oslávila svoje významné životné jubileum operetná a muzikálová speváčka Júlia Korpášová, dlhoročná sólistka dnes už zaniknutej Spevohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Začínala ako tanečnica, neskôr zboristka, až sa vypracovala na predstaviteľku veľkých speváckych postáv.
Spevohra Slovenského divadla v Prešove, ako sa spočiatku po svojom založení v roku 1945 nazývalo súčasné Divadlo Jonáša Záborského, zažila náročnú anabázu svojho zrodu, ktorý sa vliekol až do roku 1948. Sprevádzali ho časté intervencie prvého riaditeľa Františka Rella a ďalších zainteresovaných hercov i predstaviteľov mesta Prešov na Povereníctve školstva a osvety, ktoré ich napokon akceptovalo.
Prečítajte si tiež:
Spevohra Divadla Jonáša Záborského v Prešove (seriál)
V činohre divadla sa ocitlo veľa spievajúcich hercov, ktorí zamierili do Prešova po rozpustení divadla F. Devínskeho v Nitre. Pre F. Rella boli aj akýmsi inšpiračným zdrojom predstáv o možnostiach založiť v Prešove okrem Činohry aj Spevohru. Bola to dobrá voľba. V Spevohre DJZ vyrástlo veľa eminentných sólistov hudobno-zábavného divadla. Medzi nimi dominuje sólistka Júlia Korpášová, ktorá reprezentovala túto scénu viac ako 40 rokov.
Jubilujúca sólistka prešovskej Spevohry DJZ Júlia Vargová-Korpášová (*14. mája 1937 v Prešove) nastúpila do spevoherného súboru, stojaceho už na pevných základoch. Svoj celoživotný vzťah k divadlu si budovala už ako 11-ročná, keď začala v Prešove navštevovať baletnú školu pod vedením českého tanečníka, choreografa a tanečného pedagóga, majstra Franka Towena (vlastným menom František Novotný). Tento chýrny tanečník v stepovaní (majster európskeho šampionátu v stepe r. 1939), pôsobil ako hosť v prešovskej Spevohre a v priebehu času zanechal v tunajších inscenáciách svoju umeleckú pečať viacerými kvalitnými choreografiami.
Júlia Korpášová prišla do Spevohry ako členka baletnej zložky 1. augusta 1952. Pôsobila v nej do r. 1954 a už tu na seba upútala pozornosť skvelou, psychologicky vykreslenou kreáciou Viktorky v rovnomennom balete (4 scény, 1953). Balet na námet epizódy z románu Babička od Boženy Němcovej napísal český skladateľ Zbyněk Vostřák na libreto Jana Reya.
Vedenie divadla si okrem výbornej tanečnej pripravenosti všimlo aj nadanie Júlie Korpášovej na spev a príjemné sfarbenie jej sopránu. Rok nato, ako ju umelecké vedenie prijalo do zboru, spievala už ako sólistka Spevohry (1955) a vystupovala zatiaľ v menších úlohách. Už v nich upozornila, že okrem spevu a pohybovej kultúry ovláda aj umenie herecké. Jej mnohostranné nadanie ju postupne predurčilo a vynieslo do vrcholných postáv v žánroch hudobno-zábavného divadla.
Režiséri a dirigenti ju obsadzovali do veľkých operetných a muzikálových úloh. Júlia Korpášová postupne prešla zo subretných úloh na primadony a postúpila do pozícií žiadaných a kvalitných sólistov hudobno-zábavného divadla. Na javisku žiaril jej šarm, temperament, elegancia, v charakterových rolách vierohodnosť, akou bola aj jej skvelá Róza Šándorová (Grófka z Naschmarktu, 1984). Hrala vo všetkých klasických operetách, v operetách slovenských a maďarských, v amerických aj iných muzikáloch (talianskych, poľských, nemeckých, českých, slovenských), ako aj v hudobných komédiách rozkošateného repertoáru prešovskej Spevohry.
Spomeňme niektoré postavy v operetách: Ilona (Cigánska láska), Betka Kováčiková (Zlatá rybka) Daisy Parkerová (Ples v Savoyi), Marča (Magnáš Miško), Ilonka (Hrnčiarsky bál ), Líza (Grrófka Marica), Annina (Noc v Benátkach), Hana Glavari (Veselá vdova), Žofka (Cigánsky barón), Cecília (Čardášová princezná), Rosalinda (Netopier). Hrala aj vo všetkých ďalších Dusíkových dielach, ktoré spevohra uviedla. Z muzikálových postáv si zaslúžia pripomenúť: Giovanna Ciaretti (Keď je v Ríme nedeľa), Pistache (Kankán), Lilli Vanessiová (Pobozkaj ma, Katarína – Kiss me Kate), Dolly Leviová (Hello, Dolly!), Hortense (Zorba), Júlia (Loď komediantov) a ďalšie.
Ako vyplýva zo spomienok J. Korpášovej (In: Polstoročie Divadla Jonáša Záborského v Prešove, zborník k výročiu, 1994), veľmi oceňovala spoluprácu s režisérmi, hosťujúcimi v Prešove, najmä Karolom Smažíkom, ktorý tu bol dlhší čas interným režisérom, Oldřichom Novým, Františkom Rellom, Milošom Pietorom, Bedřichom Kramosilom, ale aj ďalšími.
Júlia Korpášová dostávala ponuky od viacerých divadiel, napríklad z bratislavskej Novej scény, z Brna, ba aj z pražského Hudobného divadla Karlín, ktoré v tom čase hralo prevažne operety. Odmietla ich, ako sama spomína, z lásky k domovskému divadlu v Prešove.
Za postavu Lilli Vanesiovej v muzikáli Pobozkaj ma, Katarína v réžii M. Pietora (premiéra v DJZ v roku 1969), získala J. Korpášová Cenu Slovenského literárneho fondu.
Autor: Dita Marenčinová
