„Opäť sme chceli priniesť niečo iné, nové, nekonvenčné a na vysokej umeleckej úrovni, no blízke širokému publiku. Po neuveriteľnom úspechu divadelného predstavenia Na srdci mi hraj! sme sa rozhodli, že práve hudba Karola Duchoňa zaznie tento rok tak veľkolepo, ako ju ešte nikdy diváci nemohli zažiť!“ hovorí Andrea Kozáková, riaditeľka festivalu a zároveň autorka námetu predstavenia Na srdci mi hraj.
A stalo sa. Do posledného detailu pripravený tretí koncert festivalu Symfónia umenia (3. 9. 2023) uchvátil zaplnené hľadisko na Námestí Pradiarne 1900 v bratislavskom Ružinove.
Piesne Karola Duchoňa odeté v symfonickom orchestri voľne nadviazali na minuloročný koncert slovenskej legendy, skupiny Elán. Hneď v úvode večera, po krátkom ale efektnom entrée s úryvkom piesne Mám ťa rád, minuloročná sólistka elánovských hitov Andrea Zimányiová vzdala poctu nedávno zosnulému Vašovi Patejdlovi piesňou Voda, čo ma drží nad vodou. Emotívnou spomienkou otvorila večer, ktorý v nasledujúcej poldruha hodine ovládol fenomén s nezameniteľným hlasom a srdečným prejavom – Karol Duchoň.
Zem pamätá, víťazná skladba Bratislavskej lýry symbolicky odštartovala, tak ako kedysi Duchoňovu kariéru, energiou nabitý koncert. Konferenciér Roman Bomboš, ktorého príjemný hlas je známy z éteru RTVS, postupne odkrýval príbehy zo spevákovho síce krátkeho ale intenzívneho a umelecky bohatého nespútaného života.
Prečítajte si tiež:
Svetová operná hviezda Rolando Villazón vystúpi po prvý raz na Slovensku vďaka festivalu Symfónia umenia
Hodnoverný obraz o Duchoňovi v spomienkach dokresľoval jeho niekdajší blízky spolupracovník, hudobný režisér, producent a dirigent Vlado Valovič. Pod jeho taktovkou vo výborných, zvukovo sýtych aranžmánoch Ľubice Čekovskej hral festivalový Symfonický orchester vyskladaný z hráčov bratislavských symfonických a komorných telies. Veľkým prínosom a oživením celkového zvuku orchestra bola posilnená brassová sekcia hráčmi Big Bandu Gustava Broma a pôsobivá rytmická sekcia so skvelými hudobníkmi – Tomáš Rédey (gitara), Michal Šimko (basgitara), Tono Zajaček ml. (bicie nástroje) a Eddy Portella (perkusie).
Neodmysliteľnou súčasťou a veľmi výraznou, neprehliadnuteľnou členkou orchestra bola hudobná skladateľka, aranžérka a klaviristka Ľubica Čekovská, ktorá sa so svojimi klavírnymi introdukciami, interlúdiami a dohrami stala piatou sólistkou večera. Rozpísala vokálne party štyrom spevákom a sama označila kvarteto sólistov „štyria Duchoňovia“. Vo svojej podstate však išlo o spojenie štyroch rozdielnych speváckych osobností.
Operný tenorista Martin Gyimesi je stálicou festivalu a predstavil sa už v projektoch Queen a Elán. Špecifický vysoký hlas poprockového Joža Ráža mu počas minulého ročníka priniesol mnoho nezdolaných nástrah. Tento rok bol však jeho výkon akousi rehabilitáciou a zaskvel sa vo všetkých vrcholoch Duchoňových najväčších hitov. Množstvo spevácky hodnoverných skúseností získal už v spomínanom hudobno–divadelnom predstavení Na srdci mi hraj.
Wagnerovský heldentenor s patričnou silou a farbou je v opernom svete vzácnosťou a práve majiteľ tohto hlasu Titusz Tóbisz (sólista košickej opery) so svojim impozantným zjavom doplnil kvarteto sólistov. Tóbisz sa nepredviedol v plnej sile tak ako ho poznáme z opery, skôr plnohodnotným mäkkým timbrom v nižších polohách dopĺňal výšky Martina Gyimesiho.
Najmenej spevácky presvedčivým a priebojným bol pri trojici operných spevákov herec a spevák Karol Csino. V inej spoločnosti sólistov by sa bezpochyby jeho umelecký prejav javil adekvátne, ale v tomto prípade chýbala hlasová vyváženosť dvoch rôznych odborov, čím sa jeho spev strácal vo zvuku orchestra a speváckych kolegov.
Mladý český barytón Jiří Rajniš sa radí k najvýraznejším a najúspešnejším operným spevákom a už počas svojej doterajšej opernej kariéry okúsil všetky méty vrátane tohtoročného účinkovania v milánskej La scale (Hájnik v Dvořákovej Rusalke). Obsadiť ho do zoskupenia kvarteta bola veľmi dobrá voľba, pretože sa nielen peknou slovenčinou ale aj svojim hlasovým zameraním najviac priblížil originálnemu prejavu Karola Duchoňa.
V prvom bloku koncertu odzneli piesne ako Na srdci mi hraj, Hrám, Cítim, Smútok krásnych dievčat a S úsmevom. Po vstupe moderátora zaznela prvá suita troch piesní poprepájaných attacca do jednoliateho celku – Matka, Rodný môj kraj a Odeta. Postupne ako večer vrcholil, začalo obecenstvo odmeňovať hlavných protagonistov pravidelnými potleskmi v stoji.
Na rad prišli najväčšie hity nezabudnuteľného speváka, počas ktorých znel už takmer neutíchajúci potlesk – Pieseň o decembri, Šiel, šiel, Primášovo srdce, V dolinách, Mám ťa rád. Dynamický Čardáš dvoch sŕdc jedinečne uviedla Čekovská Uhorským tancom Johannesa Brahmsa. Jej fenomenálny talent sme obdivovali v chopinovsky ladenej improvizácii vytvorenej z romanticky upravených rétorických figúr (symbolicky využila aj známu zvučku zvonenia starej Nokie), ktorá znela počas videopremietania spomienkových záznamov a fotografií Karola Duchoňa.
Na záver si preplnené hľadisko vynútilo návrat účinkujúcich. Tí mu dopriali efektný vrchol večera v podobe medley hitov Mám ťa rád, Primášovo srdce a Čardáš dvoch sŕdc.
Koncert venovaný jednému z najväčších hlasov svojej doby, spevákovi, ktorého renesancia nastáva aj vďaka mladej generácii, naplnil zámer organizátorov osloviť a pritiahnuť na ružinovský festival Symfónia umenia v Bratislave čo najviac divákov. Aj takéto spojenie symfonického orchestra, opery, kapely s popovými hitmi vedie dozaista správnym smerom k rozvíjaniu kultúrneho povedomia, ktoré u nás v posledných rokoch akosi pokrivkáva a dostáva sa do slepej uličky. Ak podobné projekty oslovia (čo len hŕstku) poslucháčov tak, ako na tomto koncerte a privedú ich do niektorého z našich kultúrnych stánkov, cieľ je splnený.
Autor: Eva Miškovičová
písané z koncertu 3. 9. 2023
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.