Kvôli zaneprázdnenosti v ostatných rokoch som sa do Štátnej opery v Banskej Bystrici dostala len zriedka, a tak si teraz vynahrádzam návštevu zameškaných inscenácií. Vo štvrtok so zaujímavým dátumom 20.02.2020 som si pozrela balet Romeo a Júlia od Sergeja Prokofieva (premiéra 23.2.2018). Prekvapila ma sála plná najmä mladých ľudí, ktorí predstavenie pozorne sledovali a na mnohé scény priebežne reagovali potleskom.
Prekvapením, veľmi príjemným, však bola pre mňa samotná inscenácia v komornom prostredí tohto divadla. Dramaturgia urobila dobre, keď dala svojim tanečníkom možnosť predstaviť sa v klasickom balete a súčasne umožnila svojim návštevníkom zažiť tento nesmrteľný tragický ľúbostný príbeh a skvelú Prokofievovu hudbu naživo.

V inscenačnom tíme diela sa šťastne zišli skúsení a vyrovnaní partneri, ktorí vytvorili jeho klasickú, elegantnú podobu v renesančného slohu, avšak s ľahkým, úsporným moderným nádychom. Choreograf a režisér Robert Balogh, šéf baletného súboru Moravského divadla v Olomouci, upravil libreto z pôvodných troch dejstiev na dve, vynechal napríklad scénu s mníchom, ktorý nestihol Romeovi doručiť list s informáciou, že Júlia je mŕtva len zdanlivo.
Veľmi dobre vystihol časové trvanie jednotlivých scén príbehu a ich celkovú vyváženosť aj z obsahového hľadiska. S istotou vystaval priestorové kompozície, choreografiu pohybu a technické i výrazové prostriedky klasického tanca na špičkách. Asistentkami choreografií boli Ivica Danihelová a Dana Krajevskaja.

Vyhľadávaný scénograf Eduard Přikryl vytvoril na pozadí jednoduchú poschodovú stenu s veľkými oblúkmi, ktorá v súhre s nasvietením a malými prestavbami umožnila rozvinúť exteriérové aj interiérové výstupy. V súlade so scénografom a choreografom navrhol štylizované kostýmy výtvarník Roman Šulc s výbornou znalosťou dobových estetických reálií v duchu renesancie. V celkovej jednoliatosti štýlu dokázal strihom, farebnosťou, zdobením i použitím látkových materiálov kostýmov vhodne rozlíšiť rozdiely medzi postavami podľa ich spoločenského postavenia i psychologického zástoja.
Hlavné, choreograficky a technicky náročné postavy Júlie a Romea, vynikajúco stvárnili Veronika Szabová a Lukáš Cenek. Veronika Szabová presvedčivo vytvorila bohaté premeny dievčenskej a krehkej Júlie, cez jej prejavy lásky, bezradnosti, neústupčivosti voči rodičom po záverečné zúfalstvo. Lukáš Cenek preukázal veľké technické i herecké majstrovstvo v postupnom vývoji svojej postavy – od prejavov mladíckej hravosti, cez ľúbostné očarenie až po pôsobivý tanec so zdanlivo mŕtvou Júliou. Tomáš Laci ako Merkucio, Marián Ďurčo ako Benvolio, Andrej Andrejkovič v postave Tybalta a Marek Štellár ako Paris tiež preukázali svoje technické kvality a pestrosť hereckého prejavu.

Choreograf Robert Balogh zjavne nechcel uplatňovať výraznejšiu mimiku tanečníkov, skôr preferoval hru celým telom, čo sa u všetkých hlavných postáv výrazne prejavovalo. Choreografiu súbojov vytvoril šermiarsky majster Ivan Belička a v šermiarskych scénach účinkovali členovia spoločnosti veselých šermiarov z Banskej Bystrice Cassanova. Ivan Belička a.h. si zahral aj postavu Monteka.
V úlohách manželiek hláv znepriatelených rodín sa predstavili členky baletu Michaela Almášiová (Monteková) a Ivica Danihelová (Kapuletová), v úlohách Júliinych priateliek účinkovali Zuzana Andelová, Nina Ilievova a Barbora Gaňová. Režisér si pre ďalšie postavy vybral aj niektorých operných sólistov z domácej scény.
Postavu Kapuleta stvárnil Marián Hadraba (bas), Júliinu pestúnku Oľga Hromadová (soprán) a epizódnu, no dôležitú postavu Vojvodu Slavomír Macák (bas). Marián Hadraba a Oľga Hromadová veľmi dobre zvládli svoje tanečné kreácie i pohybové a herecké charakterizácie postáv a jednotlivých situácií. V postave Mnícha účinkoval Dušan Kubíny zo zboru (bas).

Náročnú Prokofievovu hudbu naštudoval a dirigoval Ján Procházka s veľkým rešpektom k partitúre. Orchester pod jeho vedením hral celkovo kompaktne a disciplinovane, primerane kreoval kontrastné lyrické a dramatické pasáže. Najmä zapojenie dychovej, osobitne plechovej nástrojovej sekcie v dynamických častiach účinkovalo na poslucháčov dramaticky emotívne. Tematické bohatstvo partitúry vrátane pasáží s harmonickými klastrami pôsobilo farebne a sviežo.
Prečítajte si tiež:
Štátna opera uvádza premiéru Prokofievovho klasického baletu Romeo a Júlia
Vydarená inscenácia Prokofievovho baletu nielen pripomenula stále aktuálne posolstvo príbehu znepriatelených rodov a možných následkov nenávisti, ktoré sú stále platné aj dnes, ale súčasne presvedčila o tom, že aj veľké diela je možné interpretovať v menšom priestore s menej početným ansámblom, no s kvalitným výsledkom. Vyjadrili to aj diváci na záver predstavenia potleskom v stoji.
Autor: Marianna Bárdiová
písané z reprízy 20. 2. 2020
Sergej Sergejevič Prokofiev: Romeo a Júlia
Štátna opera v Banskej BystriciBalet v dvoch dejstvách
Premiéra 23. februára 2018
inscenačný tím
Choreografia a réžia: Robert Balogh
Dirigent: Ján Procházka
Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová, Tomáš Lehotský
Kostýmy: Roman Šolc
Scéna: Eduard Přikryl
Asistenti choreografií: Ivica Danihelová, Dana Krajevskaja
Osoby a obsadenie reprízy 20. 2. 2020
Júlia: Veronika Szabová
Romeo: Lukáš Cenek
Merkucio: Tomáš Laci
Benvolio: Marián Ďurčo
Tybalt: Andrej Andrejkovič
Kapuletová: Ivica Danihelová
Kapulet: Marián Hadraba
Paris: Marek Štellár
Júliina: pestúnka Oľga Hromadová
Páter Lorenzo: Dušan Kubíny
Vojvoda: Slavomír Macák
Júliine priateľky: Zuzana Andelová, Nina Ilievová, Barbora Gaňová
Monteková: Michaela Almášiová
Montek: Ivan Belička
Spoluúčinkuje orchester, zbor baletu Štátnej opery a šermiarska skupina pod vedením Ivana Beličku.