Klavirista Miki Skuta v košickom Dome umenia

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Koncertná sála Domu umenia v Košiciach vydala opäť svedectvo o mimoriadnej umeleckej kvalite hosťujúceho umelca, solitéra komorného koncertu Mikiho Skutu. Že je to umelec mimoriadnych a viacspektrálnych kvalít v oblasti klavírnej hry je známe už veľmi dávno. Miki Skuta neuznáva hranice delenia hudby na džezovú, populárnu, klasickú či vážnu, pretože vie, že hudba je vždy jedna. Delenie na žánre ponecháva bokom a svojimi aktivitami v nich iba prakticky dokazuje, že víťazom je vždy hudba kvalitná.

Medzinárodne oceňovaný interpret spolupracuje s nevšednými umelcami a umeleckými telesami naprieč európskym kontinentom v oblasti hudby artificiálnej i nonartificiálnej. Londýn, Paríž, Berlín, Budapešť, Salzburg, Linz, spolupráca s dirigentskými osobnosťami zvučných mien (B. Bayl, J. Judd, A. Pâris, T. Kuchar…) či účinkovanie ako klavirista v renomovaných jazzových kapelách svedčia o mnohostrannosti umelca, ktorý to skúša aj ako gitarista a interpret improvizovanej hudby, ale aj ako skladateľ jazzovej a súčasnej vážnej hudby.

Teraz, 8. februára 2022, sa konečne uskutočnil koncert, plánovaný ešte na december minulého roka. Kto na recitál tohto výnimočného klaviristu prišiel, určite neoľutoval. Zaujímavý program nechal nahliadnuť celkom zblízka do umeleckého potenciálu brilantného interpreta, ale aj do toho, ako sa dá celkom individuálne pracovať s hudbou J. S. Bacha, L. van Beethovena a C. Debussyho a nebyť pri tom ovplyvňovaný rôznymi interpretačnými návrhmi.

Miki Skuta, Dom umenia Košice, 2022, foto: Jaroslav Ľaš

J. S. Bach sa dal cez Toccatu D dur BWV 912 v podaní Skutu vnímať ako skladateľ, ktorý nepotrebuje od interpreta prehnaný barokový pátos, ani prílišnú zhovievavosť a rešpekt voči niektorým vžitým predstavám o uvádzaní barokovej hudby. Skladateľov hudobný skvost znel v interpretácii M. Skutu živo a naplno, klavír slúžil dielu celou svojou zvukovou výbavou, nechcel sa hrať pod rukami umelca na čembalo alebo iný dobový klávesový nástroj. Bachova Toccata aj štýlovo stále ostala Bachovou Toccatou – bola v nej radosť zo zvukovej vlny, ktorá prýštila spod rúk klaviristu a ozvláštnila percepčnú rovinu znakom súčasnosti, čo dielu pridalo na hudobnej kráse a zaujímavosti.

Beethoven písal 32 variácií pre klavír v blízkosti veľkolepej a jedinečnej opery Fidelio. V interpretácii M. Skutu sa dostávala na povrch originalita, s akou dokázal skladateľ kratučkú tému, slúžiacu za podklad 32 násobnej premeny, spracovať. Tempové kontrasty, citová a zvnútornená intimita niektorých variácií, využitie celej klaviatúry tak, ako to potreboval skladateľ, obdivuhodné zvládnutie brilantných a priam vzrušene (agitato) letiace variácie, to všetko sa javilo ako vodopád rinúci sa z nesmierne úchvatnej umelcovej interpretácie.

Miki Skuta, Dom umenia Košice, 2022, foto: Jaroslav Ľaš

Skuta v odkrývaní Bethovenovej geniality pokračoval Sonátou č. 26 Es dur op. 81 a, ktorú poznáme pod názvom Les Adieux. Sonáta v sebe skrýva veľký emočný náboj, aký zažila azda aj väčšina ľudí z odlúčenia sa od blízkej, spriaznenej osoby. Beethoven rozlúčky a straty blízkych osôb zo svojho okolia poznával veľmi často. Príležitosti k vyjadreniu tejto pocitovej skúsenosti a jej intimity sa chopil, keď arcivojvoda a olomoucký arcibiskup Rudolf, Beethovenov mecenáš, hudobník a zberateľ, navyše jeho obľúbený žiak, opúšťal Viedeň spolu s členmi rakúskeho cisárskeho dvora z obavy pred príchodom francúzskych vojsk.

Jednotlivé časti sonáty označil programovými názvami. Svoju mimoriadnu nespokojnosť s francúzskym titulom Les Adieux vyjadril listom svojmu vydavateľovi Breitkopfovi, v ktorom sa ohradil, že francúzsky názov nevyjadruje intimitu nemeckého slova Lebewohl, (Rozlúčka), ktorým aj podpísal úvodnú a viackrát sa vracajúcu tému.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)

Zo Skutovej interpretácie sálalo vysoko ľudské stotožnenie sa s hlbokou filozofiou sonáty. Oslovili ma v nej prívaly životnej energie, ale aj zdržanlivá bolesť (2. časť Abwesenheit – Neprítomnosť), či spod rúk klaviristu sugestívne plynúce zreteľne znelé hudobné dialógy medzi témami, ako aj hudobne prežívaná a do interpretácie transformovaná radosť z možného opätovného stretnutia (3. časť Das Wiedersehen).

Miki Skuta, Dom umenia Košice, 2022, foto: Jaroslav Ľaš

Odlišnú poetiku hry na klavíri predstavil Miki Skuta v štyroch skladbách C. Debussyho. Prešiel do skladateľovej krehkej a nežnej atmosféry, do novej „harmonickej chémie“ osobitým, či sebe vlastným spôsobom, stíšil predchádzajúce Beethovenove „zápasy“ a ocitol sa v priestore nasýtenom jemnou programovou vôňou. Každá zo skladieb niesla v Skutovej interpretácii nesmierny potenciál hudobných nálad a farieb v zmysle dômyselnej práce na vytváraní klenutých oblúkov, vychádzajúcich akoby zo šera do trblietavého rozjasnenia. Participovala na tom citlivo a premyslene realizovaná dynamika, práca s pedálom aj zmysel pre zvukové uskutočnenie skladateľovej „tajomnej“ harmónie. Koncert patril k interpretačným skvostom.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 8. 2. 2022

Miki Skuta, klavírny recitál
Dom umenia Košice
8. februára 2022

J. S. Bach: Toccata D dur, BWV 912

L. van Beethoven
32 variácií c mol WoO 80
Sonáta č.26 Es dur op.81a Les Adieux“
Das Lebenwohl. Adagio-Allegro
Abwesenheit. Andante espressivo (attacca)
Das Wiedersehen.Vivicissimamente

C. Debussy
Reflets dans l’eau / Odrazy vo vode – z cyklu Images
Ce qu’a vu le vent d’ouest / Čo videl západný vietor – z cyklu Préludes Livre I.
Clair de lune / Svit luny – z cyklu Suite Bergamasque

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár