Komorné dielo Eugena Suchoňa – vzácna abonentka a obrovský zdroj informácií

Len nedávno, v roku 2018, vyšli nahrávky kompletnej klavírnej tvorby Eugena Suchoňa (1908 – 1993). Toto leto prinieslo kolekciu piatich CD s komorným dielom Eugena Suchoňa z rokov 1923 až 1977, vydanú občianskym združením Slávik Slovenska. Súbor týchto nahrávok, opatrených obsažnými textami anticipuje blížiace sa 115. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia zakladateľa slovenskej národnej hudby v roku 2023. Autorom, produkčným manažérom a koordinátorom projektu bol Peter Štilicha.

I keď v posledných mesiacoch sa na predajné pulty dostávajú knihy, noty a nahrávky týkajúce sa slovenských skladateľov vo väčšom počte ako v uplynulých dvoch-troch desaťročiach, žiaden z nich sa nemôže tešiť takej frekventovanej prítomnosti ako Eugen Suchoň, rodák z Pezinka.

Suchoňova hudba má v súčasnom svete, predimenzovanom informáciami šťastie hneď viackrát: komponoval veľa, komponoval „zrozumiteľne“ a zaujímavo pre interpretov i poslucháčov a zanechal diela pre celé spektrum hudby. Navyše, dnes má Suchoň šťastie aj preto, že sa jeho hudobného odkazu ujala osobnosť s neustálymi zásluhami o jeho šírenie. Touto osobnosťou je básnik, kultúrny diplomat a zať skladateľa Peter Štilicha. Jeho zámer finančne zabezpečil Fond na podporu umenia.

Prečítajte si tiež:
S Petrom Štilichom o Eugenovi Suchoňovi

Držať v rukách a otvoriť kazetu s piatimi CD a dvomi bookletmi (v slovenčine a angličtine) znamená pustiť sa do výnimočnej lekcie hudby. Päť zvukových nosičov, ktoré pre túto príležitosť nahrala celá plejáda predovšetkým slovenských inštrumentalistov, otvára dvere do sveta komornej hudby jedného jediného autora a ponúka stretnúť sa s jeho ranými i zrelými dielami. Je ale aj jedinou príležitosťou objaviť doposiaľ známeho skladateľa v novom šate, novej inštrumentácii. Je to trvalá abonentka na opätovné stretnutia so Suchoňovou hudbou s neobmedzenou platnosťou. Hudbu sprevádza stručný životopis od Danice Štilichovej.

Skôr, než zaznie prvý tón nahrávky, defilujú pred záujemcom mená známych hudobných režisérov ako Peter Zagar či Emil Nižňanský, zvukových majstrov ako Pavel Hanzel či Hubert Geschwandtner, pod ktorých kontrolou a majstrovstvom vznikali aktuálne nahrávky vo Veľkom a Malom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Celý Suchoňov komorný odkaz sa nahral celkovo za dva mesiace počas komplikovaných pandemických rokov 2020 a 2021. To znamená, že organizácia a koordinácia celého projektu, ležiaca v rukách jediného manažéra, sa musela podrobiť neľahkým podmienkam akejkoľvek umeleckej a pracovnej činnosti.

Na nahrávkach účinkujú nasledovní umelci resp. telesá: Slovenské kvarteto, Jozef Luptáčik, Tomáš Nemec, Martina Pepuchová, Martin Ťažký, Magdaléna Remenárová, Šimon Pajtinka, Lenka Ponická, Branislav Belorid, Jordana Palovičová, Ján Slávik, Daniela Varínska, Martin Matiašovič, Monika Mockovčáková, Československé komorné duo, Maroš Klátik, Slovenské dychové kvinteto, Ján Timčák, Alan Vizváry, Sylvia Čápová, Juraj Tomka, Boris Kucharský, Per Rundberg, Jozef Eliáš, Zuzana Manera Biščáková a Muchovo kvarteto. V ich podaní znejú známe Suchoňove opusy ako napríklad Fantázia a Burleska a Poème macabre, obidve pre husle a klavír, Obrázky zo Slovenska (pre sláčikové kvarteto) či Piesne z hôr (komorná verzia piesňového cyklu pre sláčikové kvarteto).

Znovu sa nahrali i zaujímavé prvé Suchoňove predopusové diela (vo vlastnej revízii ich už pred pár rokmi predstavil Ladislav Fančovič na CD Hudobného centra), v ktorých sa kryštalizovala jeho neskoršia typická hudobná reč. Sú z rokov 1923 až 1928 a patria k nim Pochod pezinského športového klubu pre dvoje huslí a violončelo, Legenda pre klarinet a klavír, Jeseň pre violončelo a klavír, Kvarteto g mol pre flautu, lesný roh, klarinet a klavír, Elégia pre pozaunu a klavír, Nokturno pre violončelo a klavír, Balada pre lesný roh a klavír. Do tejto sekcie prislúchajú i prvé Suchoňove opusy, neskoršia Serenáda pre dychové kvinteto, op. 5 i Klavírne kvarteto pre husle, violu, violončelo a klavír, op. 6.

Samozrejme, bez vnútornej presvedčivej sily Suchoňovej hudobnej reči a jeho bytostnej blízkosti k slovenskej ľudovej piesni by sa nedalo na päť kompaktných diskov zaznamenať spolu 287 zaujímavých minút, ktoré v sebe zahŕňajú i svetové premiéry zvukových nahrávok. K týmto premiéram sa radí Šesť skladieb pre sláčiky op. 19 (1955 – 1964) vo verzii pre sláčikové kvarteto (Slovenské kvarteto) ako i Concertino pre klarinet a orchester vo verzii pre klarinet a klavír z roku 1977 (Jozef Eliáš a Zuzana Manera Biščáková).

Pri takejto doslovnej záplave komornej hudby jediného skladateľa poslucháč vďačne siahne opakovane po booklete, na ktorom autor textu poskytuje množstvo informácií o dielach. Pri tom tam, kde to bolo možné a potrebné, si pomohol hodnoteniami Suchoňových kompozícií od renomovaných muzikológov, ku ktorým patria Ernest Zavarský, Jozef Kresánek, Igor Vajda, Ladislav Mokrý a Ľubomír Chalupka.

Z pohľadu vstupu Eugena Suchoňa na teritórium slovenskej hudby je vhodné všimnúť si čiastočne i dnes aktuálny citát Nade Hrčkovej: „Eugen Suchoň sa narodil, a nenarodil šťastne. Šťastím bolo vstúpiť na skladateľskú scénu vo vtedajšom, pre Slovákov tak nádejnom čase, v čase prvých šancí pre profesionálnu hudobnú kultúru a tvorbu. Naším problémom, s ktorým sa neľahko boril aj Eugen Suchoň, bola nedostatočná a pri jeho vstupe do hudobného života takmer nulová tradícia a povedomie o zmysle a podstate modernej hudobnej tvorby. Len zopár rokov pred jeho vstupom na štúdiá vládlo ešte z tohto hľadiska na Slovensku naozajstné tmárstvo. Hudobná kultúra mala, a zdá sa mi, že dodnes má slabé sebavedomie, lebo nemala hlboký a samozrejmý pocit vlastnej hodnoty a zmysel pre kontinuitu, takže skladateľ sa musel, a vlastne dodnes musí vedieť riadne obracať“. (Naďa Hrčková, zborník Eugen Suchoň v kontexte európskej hudby 20. storočia Národné hudobné centrum, 1998, str. 47).

Obsahová výpoveď Hrčkovej sa javí aktuálnou aj dnes – a to hlavne z jedného dôvodu: historicky prvé súborné vydanie nahrávok Eugen Suchoň. Komorné dielo 1923 – 1977 bolo nepochybne mimoriadne náročným projektom, ktorý by slušal obsahovo i organizačne azda do náplne hudobnovedného inštitútu, kde Suchoň napríklad ako profesor pôsobil. Svedčal by tiež odbornej organizácii, ktorá je vybavená neporovnateľne bohatšími – i personálnymi – možnosťami ako privátna iniciatíva. Práca by sa tak rozložila na viaceré plecia, nie tak, ako v prípade aktuálneho hudobného albumu.

O rok, 5. augusta 2023, uplynie 30 rokov od smrti Eugena Suchoňa, ktorý položil základy modernej slovenskej hudby a je aj tvorcom slovenskej národnej opery. Jeho obsiahla tvorba pri tejto príležitosti ponúka možnosti vydania podobného „kompendia“, ako je to komorné, napríklad so zborovou literatúrou počtom oveľa skromnejšou.

Prečítajte si tiež:
• Suchoňove piesňové klenoty
• Voňajúca klavírna kytica Eugena Suchoňa uvitá znamenitými klaviristami

Ikonické dielo z roku 1933, zbor Aká si mi krásna patrí k drahokamom Suchoňových zborov tak, ako patrí k vrcholom nahrávok komornej tvorby. Na piatom kompaktnom disku si ho možno vypočuť ako posledné dielo. Znie v úprave Eduarda Pingitzera jr. pre sláčikové kvarteto. Sú to dve neopakovateľné minúty Suchoňovej hudobnej poézie v interpretácii Slovenského kvarteta.

Autor: Agata Schindler