Potom čo spoločnosť Gesamtkunstwerk prispela k úspešnému uvedeniu Vivaldiho Arsildy otvorila 20. marca svoj abonentný cyklus v priestoroch Slovenskej filharmónie koncertom svetoznámeho klavírneho dua sestier Katia/Marielle Labeque. Okrem nevšedného umeleckého zážitku dojmy z koncertu ponúkajú priestor aj na všeobecnejšiu úvahu nad modernou (či módnou) prezentáciou vážnej hudby.
Svetoznámy klavirista dnes nahradzuje smoking či frak čiernym rolákom, traja najvychytenejší tenoristi vyspevujú na námestiach operné i operetné árie a neapolské canzonetty pretekajúc sa, kto najdlhšie podrží vysoký tón a k šou nemal ďaleko ani recenzovaný koncert dvoch francúzskych sestier. Všetko v ňom bolo vyrátané na efekt počnúc oblečením klaviristiek cez teatrálne gestá jednej z nich po (v druhej časti programu) výstupy hráčov na bicie s ich tlieskaním a neformálnym vystupovaním po ploche koncertného pódia. Konzervatívci nad týmito všetkými „novinkami“ môžu krútiť nosom, no čas sa nedá zastaviť a vkus poslucháčov (z ktorých sa už stávajú aj diváci) takisto. Útechou pre „akademikov“ môže byť skutočnosť, že popri týchto nových tendenciách ešte stále existuje aj klasická prezentácia vážnej hudby.

Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017,
Sestry Katia & Marielle Labèque,
foto: Robert Tappert
Predchádzajúce riadky nechcú byť kritikou spomínaného koncertu, ale len jednoduchým konštatovaním. Pritom k netradičnej prezentácii prispel aj fakt, že po prestávke sme počúvali pre dva klavíri upravené melódie zo slávneho Bernsteinovho muzikálu West Side Story (ktorý inak pripravuje scénicky uviesť bratislavská Nová scéna). Transkripciu vyhotovil už v roku 1988 Irwin Kostal práve pre francúzske sesterské klavírne duo.
Sestry Labéque sú dnes uznávanými umelkyňami, ktoré počas svojej už poriadne dlhej umeleckej dráhy spolupracovali s významnými umeleckými telesami či dirigentami, ktorých mená nájdeme vo vzorne pripravenom bulletine. Ešte väčšiu pozornosť si zaslúžia rozbory interpretovaných skladieb z pera Roberta Bayera. Repertoár sestier je neobyčajne široký a zahŕňa hudbu barokovú, súčasnú i jazzovú. Majú za sebou celý rad úspešných gramonahrávok (Rachmaninova, Čajkovského, Dvořáka, Debussyho, Schuberta atď.) z ktorých prelomovou bola im blízka nahrávka Gershwinovej Rapsódie v modrom. K ich osobnostno-umeleckému profilu patrí aj fakt, že od roku 2007 majú v Ríme vlastné nahrávacie štúdiou a ich úspešnosť (i extravaganciu) potvrdzuje aj vlastníctvo rímskej renesančnej vily. Pre svoj bratislavský koncert zaradili do repertoáru Šesť antických epigrafov Claudea Debussyho, Španielsku rapsódiu Maurice Ravela a spomínanú úpravu Bernsteinovej hudby k West Side story pre dva klavíri a bicie.

Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017,
Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier,
foto: Robert Tappert
V prvej polovici koncertu sme počuli v „závratnom“ predvedení diela dvoch najvýznamnejších predstaviteľov impresionizmu. Umelkyne dokázali postihnúť tak meditatívno-náladové pasáže Debussyho ako aj väčšinou búrlivo-perlivý tok hudby baskického Francúza. Interpretácia pôsobila mimoriadne emotívne, technická perfekcia bola samozrejmosťou a v ich predvedení vynikli tak príbuznosti ako aj odlišnosti medzi oboma veľkými skladateľmi. Na vonkajškový efekt ešte viac bola zameraná interpretácia Bernsteina. Azda zásluhou aranžéra ale aj interpretiek sa podarilo z dvoch rovín skladateľovej hudby: búrlivej, občas mierne disonančnej a rytmizovanej (typickej pre tanečné výjavy) a výrazne melodickej (sprevádzajúcej výstupy mileneckej dvojice) vytvoriť kompaktný celok, v ktorom sa ale podarilo mierne potlačiť istý nábeh k sentimentalite. Nezanedbateľný bol aj zástoj oboch hráčov na bicie Gonzala Graua a Raphaela Séguinera. Trocha netradičné publikum ocenilo klaviristky zaslúženým potleskom.
Autor: Vladimír Blaho
Koncert Katia & Marielle Labèque
Gesamtkunstwertk
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
20. marca 2017
Klavír: Katia & Marielle Labèque
Bicie nástroje: Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier
Program koncertu
Claude Debussy: Six épigraphes antiques / Šesť antických epigrafov
Pour invoquer Pan, dieu du vent d’été / Vzývania Pana, boha letného vetra
Pour un tombeau sans nom / Bezmennej mohyle
Pour que la nuit soit propice / Aby noc bola milostivá
Pour la danseuse aux crotales / Tanečnici s hrkálkami
Pour l’Egyptienne / Egypťanke
Pour remercier la pluie au matin / Vďakyvzdanie rannému dažďu
Maurice Ravel: Rhapsodie espagnole Španielska rapsódia
Prélude à la nuit
Malagueña
Habanera
Feria
Leonard Bernstein: West Side Story
(arr. Irwinom Kostalom pre dva klavíry a bicie nástroje)
Prologue
Jet Song
Something’s Coming
Rock Blues
Mambo
Cha Cha
Maria
America
Cool
One Hand, One Heart
I Feel Pretty
Tonight
Somewhere
A Boy Like That
I Have a Love
The Rumble
Finale
fotogaléria
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwer v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert
- Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk v bratislavskej Redute, 2017, Sestry Katia & Marielle Labèque, Gonzalo Grau, Raphaël Séguinier, foto: Robert Tappert