Koncert k 70. výročiu Vysokej školy múzických umení

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Naša dlho jediná (do vzniku banskobystrickej Akadémie umení) vysoká umelecká škola pripravujúca divadelné a hudobné kádre, čiže Vysoká škola múzických umení (VŠMU) oslavuje 9. júna t.r. sedemdesiate výročie svojho založenia. Pri tej príležitosti sa 5. júna konal vo Veľkej koncertnej sále SF slávnostný koncert pod gesciou samotnej jubilujúcej školy.

Vystúpil na ňom Symfonický orchester VŠMU tvorený jej poslucháčmi – inštrumentalistami posilnený o bývalých absolventov, teraz už členov významných symfonických orchestrov (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu). Za dirigentským pultom stál Martin Majkut, bývalý žiak Bystríka Režuchu a Eleny Šarayovej na VŠMU, momentálne hudobný riaditeľ a šéfdirigent Queens Symphony Orchestra v New Yorku.

Koncert k 70. výročiu VŠMU, 2019,
Martin Majkut, Symfonický orchester VŠMU,
foto: Petra Rusnáková

K atraktivite mimoriadneho koncertu prispeli aj sólisti – operný spevák Boris Prýgl, absolvent VŠMU v triede Petra Mikuláša, držiteľ viacerých ocenení na medzinárodných speváckych súťažiach a od budúcej sezóny sólista významnej Bavorskej štátnej opery v Mníchove, ako aj klavirista Peter Šándor žiak Idy Černeckej a Petra Eflera, takisto úspešný v zahraničí a od 2016 pôsobiaci pedagogicky na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU.

Program konferovali Katarína Šafaříková a Peter Bučko. Ešte pred začiatkom koncertu prečítali pozdravný list odchádzajúceho prezidenta SR Andreja Kisku, v ktorom ocenil prínos tejto jubilujúcej vysokej školy k rozvoju nášho dramatického (zabudol pripomenúť, že aj hudobného) umenia.

Slávnostnému charakteru podujatia bola prispôsobená aj jeho dramaturgia. Z troch orchestrálnych skladieb na úvod odznela Brahmsova Akademická slávnostná predohra op. 80 vhodne rámcujúca koncert a vrcholiaca prechodom k melódii známej akademickej hymny (Gaudeamus igitur). Časť Larghetto zo Suchoňových Metamofóz zaujala farebnosťou a náladotvornosťou partitúry jasne prezrádzajúcej, kto je jej tvorcom, takže v hudbe sme počuli ozvuky aj niektorých konkrétnych majstrových diel.

Koncert k 70. výročiu VŠMU, 2019,
Martin Majkut, Symfonický orchester VŠMU, poslucháčky VŠMU,
foto: Petra Rusnáková

Isté nadľahčenie aj s baletnou vsuvkou ôsmich tanečníc z VŠMU uprostred sály priniesol záverečný populárny valčík Johanna Straussa ml. Na krásnom modrom Dunaji. Práve tu, ale aj v ostatných dvoch symfonických ukážkach dokázal dirigent majstrovsky narábať s rytmom, kým pokiaľ ide o dynamiku bolo jasné, že má záľubu predovšetkým v sýtom zvuku, ktorý dokázal vyťažiť z početne obsadeného orchestra.

To čo sa javilo ako pozitívum pri symfonických skladbách, už menej prijateľne pôsobilo v hudobných číslach, kde mal orchester či už čiastočne alebo úplne funkciu sprevádzača sólistov. Len málo to vadilo pri Gershwinovej Rapsódii v modrom, kde sa v určitých úsekoch ťažisko skladby predsa len viac prenáša na orchester. Viac to ubralo na dojme pri oboch spievaných číslach, veď práve vo predverdiovskom belcante treba držať orchester na uzde, aby mohla vyniknúť krása vokálnej línie. To sa tentoraz nie vždy podarilo, osobitne v cabalette Enrica La pietade in suo favore z Donizettiho Lucie di Lammermoor, a to aj napriek tomu, že hlasový fond Borisa Prýgla je pomerne dramatický a nosný.

Koncert k 70. výročiu VŠMU, 2019,
Boris Prýgl, Martin Majkut, Symfonický orchester VŠMU,
foto: Petra Rusnáková

Keď som pred časom počul spievať Borisa Prýgla na VŠMU, mal som dojem, že bude skôr inklinovať k basbarytónovým úlohám, a tak je jeho hlas charakterizovaný aj v bulletine koncertu. Teraz sa predstavil však ako „čistý“ barytonista v áriách so značne exponovanou vysokou polohou. V cavatine i cabalette z Donizettiho opery sa mu darilo upútať svojim fondom, dobrým viazaným spevom a zmyslom pre štýl talianskej opery.

V nasledujúcej Figarovej árii Largo al factotum z Rossiniho Barbiera zo Sevilly si počínal taktiež suverénne a len o máličko menej úspešne než v prvom vystúpení, možno aj vďaka príliš prehnanému tempu v niektorých pasážach známej árie. Spevák by si zaslúžil, aby ho vedenie Opery SND v tej či onej forme zaradilo medzi umelcov, s ktorými sa oplatí spolupracovať.

Vysoko možno hodnotiť aj výkon klaviristu Petra Šandora v Gershwinovej skladbe Rapsódia v modrom, keď osobitne zaujal jemným a hravým „vyťukávaním“ lyrických pasáži, ku ktorým potom pridával podľa potreby s vervou interpretované pasáže inklinujúce k patetickosti.

Koncert k 70. výročiu VŠMU, 2019,
Peter Šandor, Martin Majkut, Symfonický orchester VŠMU,
foto: Petra Rusnáková

Mimoriadny koncert Slovenskej filharónie k výročiu Vysokej školy múzických umení bol dokladom toho, že na Slovensku máme dostatok talentov, ktoré po poctivej snahe a kvalitnom školení sa dokážu vypracovať k takým výšinám, aby svojím poslucháčom dokázali prinášať krásne a hodnotné umelecké zážitky.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 5. 6. 2019

Slávnostný koncert pri príležitosti 70. výročia založenia Vysokej školy múzických umení v Bratislave

Peter Šandor, klavír
Boris Prýgl, basbarytón
Martin Majkút, dirigent
Symfonický orchester Vysokej školy múzických umení v Bratislave
Programom sprevádzali Katarína Šafaříková a Štefan Bučko

J. Brahms: Akademická slávnostná predohra, op. 80
G. Donizetti: Cruda, funesta smaniaa La pietade in suo favore, ária a kabaleta Enrica z opery Lucia di Lammermoor
G. Rossini: Largo al factotum, kavatína Figara z opery Barbier zo Sevilly
E. Suchoň: Metamorfózy
Päť variácií na vlastné témy pre veľký symfonický orchester, ESD 77b4. Larghetto
G. Gershwin: Rapsódia v modrom
J. Strauss ml.: Na krásnom modrom Dunaji, op. 314

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár