Koncert k jubileu Dagmar Podkamenskej-Bezačinskej

Ak má malé Slovensko viacero operných spevákov úspešných aj v zahraničí, nie je to len zásluhou ich nevšedného talentu, ale ich úspechy sú aj úspechmi ich pedagógov. Po generácii Korínskej, Blaha, Hrušovskej nastúpila na VŠMU (aj iných umeleckých ústavoch) ďalšia úspešná generácia vokálnych pedagógov. Z nich Vlasta Hudecová okrem skvelých sólistov vychovala aj dnes poprednú pedagogičku t. č. vedúcu Katedry operného spevu na VŠMU Dagmar Podkamenskú-Bezačinskú.

Jej pedagogické pôsobenie začalo na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, od 2001 pôsobí na VŠMU a od roku 2000 aj na Konzervatóriu v Bratislave. Od vtedy vychovala veľa kvalitných mladých spevákov, z ktorých viacerí sa uplatňujú aj v zahraničí.

Pri príležitosti okrúhleho životného jubilea svojej pedagogičky šestnásť jej súčasných a bývalých žiakov vo Dvorane VŠMU (12. marca 2019) pripravilo pekný koncert ako gesto vďaky za úsilie, ktoré vynakladala a vynakladá, aby ich kvalitne pripravila na umeleckú alebo pedagogickú prácu na poli speváckeho umenia. Mladých spevákov pri klavíri sprevádzali striedavo Róbert Pechanec a Anikó Patkolo. Z tých najkvalitnejších chýbali azda len barytonista Pavol Kubáň (pôsobiaci najmä v Nemecku) a Andrea Vizváry uplatňujúca sa v SND ale aj na českých operných javiskách.

Koncert mal pestrú dramaturgiu od klasických operiet Lehára a Kálmána (veď Bezačinská kedysi „pričuchla“ muzikálovému spevu na Wiener Hochschule fűr Musik), cez baroko zastúpené Vivaldim a Händlom, v školských účňovských rokoch „povinného Mozarta“ po árie z romantických opier rôznej národnej proveniencie (ruskej, českej, francúzskej a talianskej). Pomerne slabšie bola zastúpená len piesňová tvorba (Wolf, Glinka, Grieg a Alexander Moyzes), ktorej osvojenie si počas štúdií je zaiste nevyhnutné, no v praktickom hudobnom živote Slovenska je len ťažko uplatniteľné.

Počúvanie mladých spevákov bolo mimoriadne podnetné a okrem bezprostredného zážitku ukázalo, na koho sa máme v budúcnosti na slovenských operných javiskách tešiť. Okrem družnej atmosféry a nadšenia interpretov u všetkých bolo čitateľné zdarilé zvládnutie technických parametrov spevu, ktoré vyústilo do príkladného viazania tónov s prepojením na citovú zainteresovanosť prejavu. Čo odlišovalo študentov od už hotových a praxou ostrieľaných spevákov bola predovšetkým stránka interpretačná, ktorú si študujúci môžu vycibriť až postupne so speváckym ale aj ľudským dozrievaním. Z tohto hľadiska prirodzene efektnejšie vyznievala druhá polovica koncertu, hoci Martina Masaryková vystúpila aj v prvej časti (Aljabjev: Solovej).

Martina Masaryková je slovenským slávikom vyťukávajúcim tóny trojčiarkovej oktávy na spôsob niekdajších koloratúrnych kráľovien, akými boli Erna Sack alebo Amelita Galli-Curci. Túto svoju predestináciu potvrdila potom v árii Lindy z Donizettiho Lindy di Chamounix. K vrcholom koncertu patrili aj dve vystúpenia mezzosopranistky Zuzany Šveda, ktorej sýty a farebný hlas je určený pre divadelné priestory a dramatické party. Istá patetičnosť prejavu korešpondovala s áriou Principessy z Cileovej Adriany Lecouvreur i s listovou scénou Massenetovej Charlotty z Werthera. Litovský barytonista Šarűnas Šapalas (dnes člen Litovskej národnej opery) je obdarený krásnym hlasom vyrovnane znejúcim vo všetkých polohách. Vo vyznaní Onegina sme síce zvyknutí aj na lyrickejší prejav, ale v árii z Rachmanionovho Aleka bolo isté opájanie sa hlasom plne na mieste.

Interpretačne zrelá bola aj Michaela Kušteková v árii z Rusalky a vo šperkovej árii Margaréty z Gounodovho Romea a Júlie. Obe árie podala skôr s dôrazom na lyriku a milotu prejavu korešpondujúcimi so svetlejšou farbou jej hlasového materiálu. Ďalšou už skúsenou speváčkou bola Patricia Solotruková, ktorej v árii z Ponchielliho Giocondy (ktorú momentálne spieva v Banskej Bystrici) trocha chýbala väčšia dramatickosť a tmavšia farba jej skôr slovansky znejúceho sopránu. Ešte v prvej časti koncertu výrazovo výborne kreoval jednu z árií Mozartovho Figara Marek Pobuda, hosťujúci najmä v banskobystrickej opere. O veselú náladu koncertu sa pričinili interpretky operetných čísel Eva Vodilová a v SND sa čoraz viac uplatňujúca Katarína Flórová. Z mladých adeptov sólového spevu hlasové predpoklady výraznejšie prejavil Martin Morháč.

Ak nespomíname ostatných, nie je to preto, že by nás ich výkony neuspokojili. Ak ešte majú kde-tu rezervy, dôsledným školením a usilovnosťou ich v budúcnosti iste prekonajú. Dobré je, že slávnostná atmosféra podujatia korešpondovala s jeho umeleckou kvalitou.

Autor: Vladimír Blaho

písané z koncertu 12. 3. 2019

Koncert k jubileu Dagmar Podkamenskej-Bezačinskej
Účinkovali absolventi a študenti VŠMU a Konzervatória v Bratislave

Program

F. Lehár, vstupná ária Lízy „Ja z úprimného srdca vám…” z operety Zem úsmevov, Eva Vodilová
A. Vivaldi, ária Bajazeta „Dov’e la figlia” z 1. dejstva rovnomennej opery, Jakub Gubka
G. F. Händel, ária Morgany „Tornami a vaghegqiar…”z 1. dejstva opery Alcina, Vanesa Cierna
W. A. Mozart, recitatív a ária grófa ,,Hai gia vinta la causa.., Vedrô mentre io sospiro“ z 3. dejstva opery Figarova
svatba, Adam Nádler
W. A. Mozart, recitatív a ária Dorabelly „Ah, scostati!… Smanie implacabili” z opery Così fan tutte, Radoslava
Mičová
W. A. Mozart, recitatív a ária Figara „Tutto ě disposto… Aprite un po‘ quegli occhi” zo 4. dejstva opery Figarova
svadba, Marek Pobuda
A. Aljabjev, Solovej, Martina Masaryková
H. Wolf, Anakreonsgrab (Goethe Lieder č. 29), Der Tambour (Mörike Lieder č. 5), Dávid Harant
M. I. Glinka, Somnenie, Martin Morháč
A. Moyzes, O láske, z cyklu Dve piesne na slová Jána Smreka pre vyšší hlas a klavír, Barbora Dvorská
S. Moniuszko, ária Franeka „Plynq tratwy po Wišle” z opery Flis, Andrej Vancel
E. H. Grieg, Ein Traum, Alžbeta Reháková

prestávka

A. Dvořák, ária Rusalky „Měsíčku na nebi hlubokém…“ z opery Rusalka, Michaela Kušteková
F. Cilea, ária Principessy „Acerba voluttä…“ z 2. dejstva opery Adriana Lecouvreur, Zuzana Šveda
P. I. Čajkovskij, ária Onegina „Vy mne pisali… Kogda by žizň” z 1. dejstva opery Eugen Onegin, Šarűnas Šapalas
A. Ponchielli, ária Giocondy „Suicidio!” zo 4. dejstva rovnomennej opery, Patrícia Solotruková
J. Massenet, listová ária Charlotty „Werther! Werther!“ z 3. dejstva opery Werther, Zuzana Šveda
Ch. Gounod, šperková ária Margaréty „Oh Dieu! Que de bijoux…! z opery Faust, Michaela Kušteková
S. Rachmaninov, kavatína Aleka „Ves tabor spit…” z rovnomennej opery Šarünas Šapalas
G. Donizetti, recitatív a ária Lindy „Ah! Tardai troppo… O luce di quesť anima! z opery Linda di Chamounix, Martina Masaryková
F. Lehár, ária Giuditty „Meine Lippen…” z rovnomennej operety, Eva Vodilová
E. Kálmán, vstupný čardáš Sylvy „Heia, in den Bergen…“ z operety Čardášová princezná, Katarína Flórová

Klavírna spolupráca: Róbert Pechanec, Anikó Patkolo