Na koncerte Štátnej filharmónie Košice 6. februára 2020 sa zišli milovníci klasického repertoáru z obdobia romantizmu, keďže dramaturgia pripravila večer plný hudby majstrov P. I. Čajkovského a S. Rachmaninova. Uspokojenie tu našli aj tí, ktorí sa prišli zoznámiť s novými tvárami mladej generácie umelcov, českým dirigentom Robertom Kružíkom a slovenským klavírnym virtuózom Milošom Bihárym. Málokto si zrejme spomenul aj na historické súvislosti uvádzaného programu, na prvú skladbu, ktorá zaznela v Košiciach r. 1945.
Bola to úvodná skladba koncertu, Slávnostná predohra 1812, op.49 P. I. Čajkovského. Orchester Štátnej filharmónie Košice hral v plnom obsadení, s obomi koncertnými majstrami, veľkou skupinou bicích nástrojov, činelov, zvonov, trianglov, tamburín a hlavne veľkého bubna, aby zazneli tóny – ako si to Čajkovskij želal – pripomínajúce salvy z vojenského dela. Išlo o boj Francúzov, dobu napoleónskych bitiek a víťazstvo ruskej strany, kutuzovských partizánov.
Zaznieva tu Marseillaisa, prepletené tóny oboch protivníkov, ruskej cárskej hymny s francúzskou, ale aj citácia pravoslávnej piesne popri ľudovej. Porážka Napoleona, bojové tóny plechových nástrojov v mohutnej slávnostnej atmosfére, celý orchester s neobvyklými gradáciami a plnosťou symfonického zvuku dômyselne speli k záverečným víťazným jasotom ruského ducha.
Svojou patetickou bojovou náladou a záverečnými tónmi radostného víťazstva si dielo získalo mnoho obdivovateľov od čias svojho vzniku pri príležitosti vysvätenia Chrámu Krista Spasiteľa v Moskve. Je obdivuhodné, do akej miery skladateľ znázornil pocity z historickej udalosti roku 1812 bez toho, aby sa dielo stalo popisným, alebo preexponovaným. V tomto zmysle sa dokázal deju odovzdať hosťujúci dirigent Robert Kružík, keď ovládal všetky nástrojové skupiny a sólové vstupy nástrojov dramaticky vyrovnane, presne a účinne.
Zaujímavou je aj súvislosť diela s jeho zaznením v Košiciach 1. mája 1945 v budove košického Národného divadla pri príležitosti „návratu pána prezidenta republiky Dr. Eduarda Beneša a československej vlády na oslobodené územie Republiky.“ Bola to slávnostná akadémia, na ktorej zaznela ako prvá Predohra k opere Bedřicha Smetanu Libuša, po príhovore ária Terinky z Dvořákovej opery Jakobín v podaní Štefánie Petrovej- Nejedlej a Symfonického orchestra 1. čs. armádneho zboru s dirigentom ppor.Flórom.
Slovenské melódie, na ktoré tancovali členovia slovenskej mládeže z Košíc dirigoval prvý šéfdirigent opery v Košiciach Karol Fischer. Po „Dumke“ z Musorgského opery Soročinský jarmok zaznela na záver podujatia Čajkovského „Slávnostná vlastenecká predohra z roku 1812“ v podaní Dychovej hudby III. Brigády 1. čs. armádneho zboru pod vedením dirigenta ppor. Židlického. Okrem tohto výpočtu, ktorý sme zachytili z autentického programového listu, si treba uvedomiť, že to bolo vôbec prvé symfonické dielo, aké v Košiciach zaznelo po skončení a útrapách 2. svetovej vojny. Odvtedy uplynulo 75 rokov v mieri a tak súčasné víťazné vyznenie diela na koncerte malo aj svoju slávnostnú reprízu!
Koncert pokračoval opäť hudbou Čajkovského, jeho charakteristická hudobná reč a „slnečné“ tóny zazneli v Talianskom capricciu op. 45. Náladou, kompozičnými prvkami a celým zameraním ide o dielo pôsobivé, veselé až zasnené, milujúce taliansky esprit a melodiku. V tomto zmysle viedol dirigent orchester k vytváraniu náladových a tematických plôch v rôznych dynamických a farebných odtieňoch.
Sláčiky prezentovali svoju stmelenosť, lesné rohy ani len minimálne tónové mýlky, drevené dychy plne nasadené tóny vždy v súlade s hudobnými témami v plnom lesku a nádhere. Orchester Štátnej filharmónie Košice sa opäť preukázal svojou pohotovosťou, perfekcionalizmom a farebnou príťažlivosťou.
Nebýva častým zvykom, aby koncertný opus zaznel v čase až po prestávke, aby najzávažnejšie myšlienky večera odzneli predtým. Dramaturgicky sme prijali túto zostavu programu tentokrát ako logickú a prijateľnú. Až tu sa predstavil slovenský klavirista Miloš Biháry rodák z Trnavy, v súčasnosti poslucháč 3. ročníka Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý má za sebou niekoľko úspechov sľubujúcich otvorenú perspektívu žiadaného umelca (Praha, Brno, Graz, Milano, Berlín, Rím, Amsterdam). Je to vzácne vzhľadom na jeho bohatú prax v hre s džezovými formáciami, čo mladému 24-ročnému klaviristovi a hudobníkovi otvára mnohé zákutia hudobných žánrov od džezu po symfonický koncert.
Biháry má oduševnený výkon, jeho hra je perfektná, bezchybná s veľkými rukami a samozrejmou prstovou technikou. Rachmaninov komponoval svoj Koncert pre klavír a orchester č. 2 c mol, op. 18 keď mal 28 rokov a jeho mladistvý elán, plnohodnotný citový vzruch boli v Biháryho podaní zrozumiteľné a primerané každou melodickou a formovo-rytmickou frázou. Skladba je plná oduševneného hĺbavého zvýraznenia dynamiky a súhry klavíra s orchestrom.
Celé dielo sa darilo spolu s prispením dirigenta Roberta Kružíka vyniesť do krásnej poetickej nálady a sľubného majstrovstva oboch mladých umelcov. K úspechu diela prispeli koncertnými výkonmi aj členovia orchestra, najmä dychová sekcia a každá skupina nástrojov so vzájomnou lyrikou, akousi zvláštnou arómou hudby geniálneho Rachmaninova.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 6. 2. 2020
Čajkovskij, Rachmaninov
Štátna filharmónia Košice, 6. februára 2020
Štátna filharmónia Košice
Robert Kružík, dirigent
Miloš Biháry, klavír
P. I. Čajkovskij: Slávnostná predohra 1812, op. 49
P. I. Čajkovskij: Talianske capriccio op. 45
S. Rachmaninov: Koncert pre klavír a orchester č. 2 c mol, op. 18
