Nie vždy bolo možné doteraz súhlasiť s podtitulmi jednotlivých koncertov košickej Štátnej filharmónie, keďže poslucháč nepotrebuje upozornenie vo forme „barličiek“, aby si utvoril názor na dramaturgiu ponúkaných koncertov. Ale v prípade posledného abonentného koncertu (5. apríla 2018) v rámci 49. koncertnej sezóny sme prijali sprievodný názov koncertu „Objavme Francúzsko“ s uznaním a záujmom. Nielen kvôli výnimočnému programovému zoskupeniu francúzskej hudobnej literatúry 19. storočia, ale aj pre „hviezdne“ obsadenie hosťujúcich umelcov: mezzosopranistky Jany Kurucovej a dirigenta Roberta Jindru.
Na úvod zaznela často hrávaná Pavana, op. 50 Gabriela Faurého (1845 – 1942), ktorá svojou eleganciou a hudobnosťou schumannovského typu patrí k najpopulárnejším dielam autora. Samotný pojem „pavana“ znamená francúzsky ľudový tanec, dirigent Robert Jindra zvolil vhodné tempo, nechal vyznieť sólovú flautu a ďalšie dychové nástroje, popritom celú skladbu staval ako veľký melodický oblúk so žhavosťou a túžbou vo výraze.
Tvorbu Ernesta Chaussona (1855 – 1899) poznáme predovšetkým kvôli jeho pôvabnému husľovému koncertu, ale jeho Báseň o láske a mori (Poéme de l´amour et de la mer), op.19 pre mezzosoprán a orchester bola príjemným objavom skladby mimoriadnej krásy. Chausson bol žiakom Caesara Francka a túto skutočnosť pripomínala nápaditá inštrumentácia a farebné obrazy v rámci znejúcich plôch hudby, ale vplyv Wagnerovho hudobného myslenia bol po celý čas evidentný. Skladba pozostáva z troch častí, v strede je orchestrálna medzihra Interludium. Prvá časť obsahuje lyriku na tému „Kvetina vôd“, pocit, keď orgován a jeho vôňa sa stráca a vzďaľuje na vlnách mora.
Záver skladby je účinný v piesni „Smrť lásky“, ktorá je reminiscenciou na krásne dni, na myšlienky, ktoré ako mŕtve kvety miznú na vlnách mora. V predohre farebne vyniká nástup pôsobivej harfy, nad ktorou znie kantiléna speváčky. Je lyrickou oslavou, nad orchestrom vyrastá dramaticky až k vrcholiacej impresii. Inštrumentálne party nie sú sprievodom vokálneho partu, spoločne tvoria dej, scénu, pocity z krásna ako v sláčikoch tak aj prerušovaním dychových farieb. Hudobný prúd spoločný so spevom prináša tajomnosť, ba až hrôzostrašnú atmosféru s plesajúcim ukončením časti.
Medzihra s orchestrálnym „morom“ upútavala pozornosť dynamickými skokmi a prejavmi vlastných nástrojových farieb. Dirigent viedol orchester s absolútnym nadhľadom a hlavne v záverečnej časti presvedčil vystupňovanými emóciami. Jana Kurucová (sólistka Deutsche Oper Berlin) zaujala hĺbkou výrazu, lyrikou a ľahkosťou hlasového výkonu, jej vysoké alebo tmavé tóny boli rovnocenne dynamické a krásne. V úsekoch s violončelom sa ponárali do hĺbok žiaľu, hlasový rovnako ako slovný prejav boli účinné v ligatúrach, nazálnych samohláskach, držaných tónoch, v slovách „le mort“, alebo „l´amour“ či „la mer“ (smrť, láska, more). Speváčke sa podarilo vytvoriť prekrásne hudobné obrazy a predstavy, unášajúc poslucháča k najvzdialenejším končinám.
Dramaturgickým objavom bolo aj pre náročnejšieho diváka uvedenie Symfónie č. 3 Albérica Magnarda (1865 – 1914). Autor textu v programovom bulletine Daniel Jäger o ňom uvádza, že počas 1. svetovej vojny „bol zabitý a v plameňoch naveky skončil aj rad jeho dovtedy nepublikovaných skladieb.“ Vskutku nádherný, originálny a čarovný opus doposiaľ málo známeho skladateľa si získal aj poslucháčov koncertu v Košiciach. Štvorčasťové dielo presvedčilo o skladateľových znalostiach sveta kontrapunktu, inštrumentácie, fantazijne založeného a melodicky nápaditého tvorcu.
Úvodná časť otvárala svet prírody, znela ako oslavujúci hymnus. Zmeny v tempe, dynamike a temperamente vyjadrovali pocity obdivu, lásky k prírode a krajine. Dirigent bezchybne dával nástupy, celý orchester viedol k sústredeného výkonu, darilo sa im vo fúge, polyfonických úsekoch a dramatických vrcholoch. Tam, kde išlo o melodické „snenie“, orchester doslova vznášal melodický a dynamický pohyb, kde znela „nekonečná“ melódia a „spev“.
V druhej tanečnej časti zazneli aj ľudovo znejúce rytmy a tempá, neobvyklé zoskupenia nástrojov oživovali celý hudobný tanec. Sólový výkon hobojistky v 3. časti symfónie je treba zvlášť spomenúť, bol vždy presný, tónovo jemný a priezračný. Záverečné Finále znelo v rýchlom tempe, sólové trombóny zneli prekvapivo príjemne a virtuózne. Fanfárovité scény a quasi hudobné hry klarinetov v neustálom prúde sláčikov vrcholili v spoločnom sústredenom gradovanom pohybe všetkých nástrojov.
Celá symfónia zaznela po prvýkrát r. 1899 v Paríži pod taktovkou skladateľa, ktorý ju nazval „Bukolickou“, pastierskou. A v tomto duchu zaznela aj na svojej premiére v košickom Dome umenia. Každá z uvedených skladieb aj vďaka skvelej interpretácii splnila svoj zámer, objavovať Francúzsko z jeho najkrajšej stránky, bohatstva hudobného umenia.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 5. 4. 2018
Objavme Francúzsko
Štátna filharmónia Košice
Dom umenia Košice
5. apríla 2018
Štátna filharmónia Košice
Robert Jindra, dirigent
Jana Kurucová, mezzosoprán
G. Fauré: Pavana, op. 50
E. Chausson: Poéme de l´amour et de la mer, op. 19
A. Magnard: Symfónia č. 3 b mol, op. 11
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.