Koncert nádejí

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Už minulú jar som prišiel na chuť bakalárskym a diplomovým koncertom  usporadúvaným v Dvorane VŠMU. Chodieval som na vystúpenia inštrumentalistov, no najviac ma priťahovali koncerty speváckych nádejí.  V tomto roku prvým z takýchto podujatí bol diplomový koncert sopranistky Evy Rampáčkovej a barytonistu Igora Bečára (3. 4. 2014).

Oboch mladých spevákov pri klavíri sprevádzala skúsená  Jana Nagy-Juhasz a opäť sa ukázala ako skvelá partnerka, ktorá – hoci nechala vyniknúť interpretácii vokalistov – povýšila klavírny sprievod na úroveň samostatného umeleckého výkonu či už vďaka virtuozite preukázanej pri pijackej piesni dona Giovanniho alebo citlivo kreujúc náladu Jagovho Creda. Koncerty absolventov VŠMU vždy prinášajú dramaturgicky aj nejaký ten bonbónik, ktorým tentoraz boli výbery z piesňových cyklov Louisa Spohra a Ermanna Wolfa Ferrariho, v časti opernej u nás málo hrávaná ária Mathildy z Rossiniho Guglielma Tella či ária Moniky z Menottiho opery Médium, ktorú sme naposledy počuli v SND pred tridsiatimi siedmimi rokmi. Zhodou okolností všetky tieto „inovácie“ mala na svedomí sopranistka (z triedy Hany Štolfovej-Bandovej), kým repertoár barytonistu  (žiaka Petra Mikuláša)šiel viacej po konvenčnej línii. Rozsahom pre účinkujúcich mimoriadne náročné vystúpenie (sopranistka odspievala výber z troch cyklov ( okrem spomínaných ešte  piesne Enrique Granadosa) a štyri árie kým jej kolega  päť Schubertových piesní a desať operných árií, čo by aj pre renomovaných spevákov bol dôvod na dve prestávky počas koncertu. Prv než prejdem k hodnoteniu absolventov ešte malú poznámku k letáku s programom jednotlivých ukážok, v ktorom bolo viacero nepresností (okrem prieklepov nevedno prečo  český názov poslednej Rossiniho opery).

Z oboch talentovaných a dobre spievajúcich absolventov by som predsa dal prednosť  Igorovi Bečárovi. Jeho lyrickému barytónu síce chýba väčšia farebnosť osobitne v okrajových nízkych a extrémne vysokých polohách, no  mladý spevák je výborným interpretom, ktorý umne balansuje medzi vonkajškovým efektom a vnútorným prežitkom. Jeho prejav (vrátane mimicko-gestickej zložky) potom pôsobí  suverénne, dynamicky i výrazovo prepracovane a akoby odzrkadľoval vplyv svojho pedagóga. Skvelé Schuberove piesne z cyklu Zimná cesta u nás počuť zriedkavo pre ich náročnosť interpretačnú i percepčnú, no mladý spevák sa ich interpretácie zhostil veľmi dobre a osobne by som ich hodnotil ešte trocha vyššie než jeho operné interpretácie. Z trojice árií Mozartovho Dona Giovanniho výborne vyznela najmä prvá, pri ktorej vzhľadom na „priehľadný“ nástrojový sprievod dokázal výborne nuansovať a neopájať sa vlastným hlasom. Z ďalších árií sa mi veľmi páčilo jeho podanie piesne o večernici z Tanhäusera, následne árie Onegina, o poznanie menej jeho interpretácia talianskeho repertoáru (k obom partom Verdiho Renata resp. Jaga pasuje sýtejší a tmavší barytón), hoci ani tu manká neboli v interpretácii ako skôr v povahe hlasu a istej nedopracovanosti najvyšších tónov. V porovnaní s barytonistom Eva Rampáčková pri zvládaní výšok  nepreukázala takú variabilitu (od fortissima k mezzovoce až falzetu), väčšinou ich brala naplno, pričom pri istej (hoci nie nadmernej) vibrácii  ich zavše intonačne doťahovala až pred odsadením tónu. Jej hlas má patričný lesk, ktorý sa bude dobre niesť aj cez orchester, ibaže ho nesmie príliš akcentovať.  Náročná  a rozsiahla bola jej piesňová časť programu, hoci paradoxne jej uplatnenie by som videl skôr na opernom poli. Zo štyroch operných árií jej najlepšie vyšli ária Mathildy a Belliniho Giulietty. Celkove  aj jej výkon hodnotím pozitívne a verím, že obaja mladí umelci nájdu uplatnenie v našom hudobnom živote, budú ešte umelecky rásť a pripravia svojím poslucháčom nejeden príjemný zážitok.

Autor: Vladimír Blaho

 

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár