Koncert Slovenskej filharmónie a Vysokej školy múzických umení

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Konečne nastal ten dlho očakávaný moment a koncertná sieň bratislavskej Reduty mohla privítať prvých hostí. V piatok 7. mája 2021 sa uskutočnil prvý tohtoročný koncert Slovenskej filharmónie s účasťou publika. Príležitosť koncertnej prezentácie dostali poslucháči Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

V celoročnom programovom bulletine Slovenskej filharmónie na umeleckú sezónu 2020/2021 figuruje tento koncert ako prémiový takmer v tom istom termíne, ako sa konal. Pravdaže, programové úpravy sú v tomto období úplne samozrejmé, často súvisia so zákazom vychádzania, cestovania nemožnosťou dlhodobého plánovania. Línia je však tá istá. Ide o koncert, ktorý pokračoval v tradícii každoročných podujatí spojených s Vysokou školou múzických umení. Vzácna možnosť verejného vystúpenia, účinkovania s erbovým orchestrom – Slovenskou filharmóniou.

Tereza Špuláková, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Už niekoľko rokov sa diskutuje o problémoch umeleckých škôl, ktoré v čase „divokého“ kapitalizmu ostatných 30 rokov prestali priťahovať davy talentovaných mladých ľudí, dávajú totiž prednosť lukratívnejším povolaniam a dramaturgovia takmer márne volajú po ďalších absolventoch hry na hoboj či hry na violu. Pandémia tomuto javu nijako nepomohla, iba sťažila štúdium tým, ktorí záujem nielenže mali a majú, ale sú vytrvalí v takomto neľahkom štúdiu, nutne vyžadujúcom fyzickú blízkosť, príklad, názorné cvičenia.

Pódiovej prezentácii poslucháčov predchádzajú prehrávky, na ktorých sa zvykne zúčastňovať aj dramaturg Slovenskej filharmónie a má tak možnosť pripraviť sa na úvahy o dramaturgii koncertu. Po dohode s VŠMU sa v Redute predstavili sopranistka Tatiana Hajzušová, violista Martin Ruman a klaviristka Tereza Špuláková. Slovenskú filharmóniu dirigoval Rastislav Štúr.

Na prvý pohľad zvláštna dramaturgia, nakoľko meno skvelého violistu Martina Rumana je garanciou nielen dobrej práce skupiny viol vo filharmonickom orchestri, ale poznáme ho aj z nahrávok, z komornej hry, z festivalu Konvergencie a jeho kurzov komornej hry a je vždy zárukou tej naozaj dobrej interpretačnej kvality. Dramaturg Juraj Bubnáš vysvetľoval, že mnohí členovia orchestra si zvyšujú svoju kvalifikáciu, ktorá im umožní pôsobiť aj pedagogicky a že sú – a to je aj prípad Martina Rumana – doktorandmi na VŠMU. Preto dostávajú aj možnosť sólového vystúpenia s orchestrom.

Martin Ruman, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Pravdaže, Ruman je vo všetkých smeroch výnimkou, keďže na post vedúceho skupiny viol sa dostal ako absolvent Pražského konzervatória (predtým študoval na Piaristickom gymnáziu v Prievidzi a na bratislavskom Konzervatóriu) a paralelne s výkonom práce v Slovenskej filharmónii študoval u Jozefa Hošeka na VŠMU (kam nastúpil o niekoľko mesiacov po prijatí do Slovenskej filharmónie) a na MUK – privátnej univerzite mesta Viedeň u Alexandra Zemtsova. Magisterské štúdium absolvoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Dnes je doktorandom na VŠMU a pôsobí aj ako pedagóg na bratislavskom Konzervatóriu. Jeho životopis dopĺňa kolekcia prestížnych osobností, u ktorých absolvoval majstrovské kurzy.

V sprievode domovského orchestra uviedol jeden z najhranejších sólových koncertov pre violu – Koncert pre violu a orchester od anglického skladateľa Williama Waltona.

Pohľad do vnútra orchestra prostredníctvom streamov umožnil to, čo pri živom koncerte nie je tak ľahko možné. Práve Martina Rumana som si všímala opakovane, pretože orchestrálny repertoár vôbec nie je skúpy na sóla, ale aj skladby, kde poslucháč neregistruje nástroje, či nástrojové skupiny jednotlivo, ale vníma ich ako celok, sú často práve vďaka úlohe zamatových viol a violončiel plastické a farebné. Ruman je špičkový hráč.

Potvrdil to aj na svojom sólovom koncerte v mimoriadne ťažkej, ale hudobne nádhernej kompozícii Waltona. Dielo vošlo do dejín ako nehrateľné, čomu rozumiem a skláňam sa pred Rumanovým majstrovstvom. Má symfonickú faktúru a sólový nástroj vyniká len vtedy, ak je hráč technicky a hlavne výrazovo a citovo vybavený. Dielo má aj významnú históriu. Jeho premiéru uviedol skladateľ Paul Hindemith v roku 1929. Je napísané moderným jazykom, až takým, že ho pôvodne plánovaný sólista Lionel Tertis odmietol hrať, ale dnešnému poslucháčovi imponujú krásne melódie a zomknutosť celého diela.

Martin Ruman, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Ruman má krásny tón, je virtuóz svojho nástroja a umne modeluje frázy. Vnímala som umelecký súlad s dirigentom. Pravdepodobne tiež zažíval šťastie, že môže dirigovať dielo, ktoré – ako uviedol dramaturg Juraj Bubnáš – v Redute odznievalo po prvýkrát. Martin Ruman nie je typickým študentom, talentom, ktorého ideme objaviť. To je majster violy, ktorý už roky zanecháva výraznú umeleckú stopu. Som presvedčená, že tento 32-ročný mladý muž má už teraz, ale aj v budúcnosti, pred sebou krásnu umeleckú dráhu.

Walton odznel po prestávke, ale žiadalo sa mi moju reflexiu začať práve ním ako najvýraznejším zjavom. 9-ročná filharmonická prax, členstvo v Camerate Wartburg a ďalších vyššie spomínaných aktivitách, ho výrazne profilujú a odlišujú od ostatných mladých umelcov koncertu. Uvažujem, či by koncert poslucháčov 3. stupňa vysokoškolského štúdia (doktorandov) nemohol byť koncipovaný separátne od poslucháčov a absolventov.

Ani Tatiana Hajzušová, ktorá dostala priestor v prvej polovici koncertu, nie je nepopísaným papierom. Pod pedagogickým vedením Boženy Ferancovej na bratislavskom Konzervatóriu a tom istom na VŠMU v Bratislave, sa rozvíja ďalšia vynikajúca mladá umelkyňa (aj Slávka Zámečníková bola poslucháčkou Boženy Ferancovej). Výpočet jej cien zo súťaží doma a v zahraničí naznačuje, že je súťažný typ, nakoniec, je to asi jediná cesta, ako sa dostať do povedomia a získať angažmán napríklad na operných scénach.

Tatiana Hajzušová, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Je držiteľkou ceny za najlepšiu interpretáciu slovenskej autorky medzinárodnej súťaže Imricha Godina Iuventus Canti vo Vrábľoch (2013), 1. ceny Medzinárodnej súťaže Antonína Dvořáka (2015), 1. ceny Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského (2017), 1. ceny súťaže Elizabeth Házy v Nových Zámkoch (2020) a je absolútnou víťazkou tohtoročnej Medzinárodnej súťaže Elbphilharmonie v Hamburgu v kategórii operný spev.

Študentka vzbudzuje zaslúženú pozornosť. Disponuje krásnym žiarivým sopránom, vie, čo spieva, cíti to, dobre artikuluje frázy. Vo svojom vystúpení v Redute bola uvoľnená a upriamená na výraz. Predstavila sa recitatívom a áriou Grófky z 3. dejstva opery Figarova svadba Wolfganga Amadea Mozarta E Susanna non vien!… Dove sono i bei momenti. Veľmi náročný výber – ária pre zrelú ženu a zrelú speváčku. Hajzušová excelovala. Má výšky, aj mezzavoce a legáta. Rastislav Štúr a orchester jej boli dobrou oporou. Druhou áriou bola Puskaj pogibnu ja… Ja vam pišu, listová scéna Tatiany z 1. dejstva opery Eugen Onegin Piotra Iľjiča Čajkovského. Prekvapivo krásnou ruštinou – a predtým, samozrejme, taliančinou – očarila v tejto dobre známej scéne, jednom z vrcholov lyrického operného repertoáru.

Hajzušová nielenže krásne tvorí tón a frázy, ale snaží sa deklamovať text tak, aby ho bolo dobre rozumieť. Väčšinou sa jej to darí. Jej kariéra sa i napriek pandémii obdivuhodne rozbieha. Zaznamenala som jej veľký vklad do podujatia venovaného Gustavovi a Alme Mahlerovi v Štátnom divadle Košice počas druhej vlny pandémie.

Tatiana Hajzušová, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Slovenská filharmónia a Rastislav Štúr uviedli koncert Predohrou k opere Figarova svadba, KV 492 W. A. Mozarta pred áriou Grófky a k Čajkovského árii premostili program Polonézou z 3. dejstva opery Eugen Onegin. Obe rýdzo orchestrálne vsuvky boli bonusom pre takmer sviatočnú chvíľu prvého stretnutia filharmonikov s publikom. Vypointované a čisté v Mozartovi a vkusne tanečné v Čajkovskom. Štúr žiaril.

Trojicu sólistov doplnila klaviristka Tereza Špuláková Koncertom pre klavír a orchester č. 2 F dur, op. 102 Dmitrija Šostakoviča. Filharmonici v autorom predpísanej redukovanej zostave pod vedením Štúra precízne komunikovali so sólistkou v tomto iskrivom, nápaditom diele, ktoré autor napísal v roku 1957 pre svojho syna Maxima k jeho 19. narodeninám. Dielo je ďaleko od pochmúrnosti a intelektuálnych zápasov skladieb 50. rokov, je žiarivým príkladom Šostakovičovho enormného skladateľského majstrovstva…

Tereza Špuláková, Rastislav Štúr, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Petra Rusnáková

Tereza Šuláková je absolventkou Konzervatória v Pardubiciach, v súčasnosti je poslucháčkou Jordany Palovičovej na VŠMU. Môže sa pochváliť radom úspešných súťaží, majstrovských kurzov (o.i. na VŠMU, na Pražskom Konzervatóriu či Sibeliovej akadémii v Helsinkách, ale aj v Portugalsku u špičkového slovenského klaviristu Mariána Pivku) a štúdiom na Escola Superior de Música e Artes do Espectáculo v portugalskom Porte (2017/2018) a na Sibeliovej akadémii vo Fínsku (2019/2020).

Mimoriadne schopná, technicky brilantná umelkyňa, pre ktorú – predpokladám – je najdôležitejšia samotná podstata hudby, jej plynutie, súvislosti, vybudovanie kompletnej stavby, základov, detailov. Filharmonický Steinway ju odmenil výborným zvukom.

Špuláková má okrem nadania také zrelé vyžarovanie, akoby sa s klavírom narodila a bol jej súčasťou. Šostakovič k tomu dáva veľa príležitostí. Koncert je veľmi populárny, okamžite vojde do ucha, ale aby neznel banálne, je treba vycibriť detaily. Bol to mimoriadny výkon a veľký zážitok.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertu 7. 5. 2021

Mozart Čajkovskij Walton Šostakovič
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
7. mája 2021

Slovenská filharmónia
Rastislav Štúr, dirigent
študenti VŠMU:
Tatiana Hajzušová, soprán
Martin Ruman, viola
Tereza Špuláková, klavír

W. A. Mozart: Predohra k opere Figarova svadba
W. A. Mozart: E Susanna non vien!, Dove sono, recitatív a ária Grófky z 3. dejstva opery Figarova svadba
P. I. Čajkovskij: Polonéza z 3. dejstva opery Eugen Onegin
P. I. Čajkovskij: Puskaj pogibnu ja… Ja vam pišu, listová scéna Tatiany z 1. dejstva opery Eugen Onegin
W. Walton: Koncert pre violu a orchester
D. Šostakovič: Koncert pre klavír a orchester č. 2 F dur, op. 102

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár