Koncert Štátnej filharmónie Košice: Bartók-Rajter-Kodály-Dohnányi

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Koncert Štátnej filharmónie Košice dňa 19. januára 2023 sa niesol v duchu menej pestrej dramaturgie, ako to bývalo v posledných mesiacoch zvykom. Rumunské tance Bélu Bartóka či Tance z Galanty Zoltána Kodálya, oddelené kratučkou orchestrálnou skladbou Allegro sinfonico od Ľudovíta Rajtera, nemohli v prvej polovici koncertu podnietiť tú jednoliatu gradačnú silu, akú môžu a vyvolávajú skladby, postavené voči sebe v príslušne kontrastnej letore. Na záver zaznel Koncert pre klavír a orchester č. 1 e mol, op.5 od Ernő Dohnányiho.

B. Bartók, mimoriadny skladateľ 20. storočia, a jedinečný znalec a zberateľ folklóru nielen maďarského, ale aj ľudových piesní z okolitých krajín, najmä Sedmohradska, Slovenska, ba dokonca ďalekej Anatólie, zozbieral v Sedmohradsku 3.400 piesní s jedinečným plánom spracovať ich a vydať. (Počítal s kompletnou edíciou v Amerike, to už ale nemohol uskutočniť).

Z tejto bohatej zbierky pochádza aj sedem tancov s pôvodným názvom Rumunské tance. Pôvodne ich Bartók určil pre klavír, postupne však vznikali rôzne nástrojové obsadenia (veľmi obľúbená je verzia pre husle a klavír). Štátna filharmónia si zvolila obsadenie pre sláčikový orchester v úprave českého skladateľa a pedagóga Arthura Willnera (1881 – 1959).

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2023, foto: Miriama Fenciková

Myslím si však, že sláčikové nástroje samotné nedokážu vyvolať rozmanité farby, ktoré hudba Tancov obsahuje. Preto by bola oveľa autentickejšie nástrojové obsadenie od samotného Bartóka, kde sú okrem sláčikov aj pikola, dve flauty, dva klarinety, dva fagoty a dva lesné rohy. Dosiahol by sa tak oveľa účinnejší hudobný, ale najmä zvukovo-rytmicky diferencovanejší efekt, než aký zaznel pod taktovkou Zbyňka Müllera. Táto verzia zaznela i na premiére v Budapešti 1. februára 1918.

Zoltánovi Kodályovi ako skladateľovi a zberateľovi ľudových piesní nebola cudzia ľudová kultúra v Galante a okolí. Tento rodák z Kecskemétu žil určitý čas s rodičmi na území dnešného Slovenska v Galante, kde pracoval jeho otec v službách železnice. Ešte počas študentských rokov Kodály nadviazal priateľstvo s Mikulášom Schneiderom–Trnavským. Dokonca spolu odišli študovať kompozíciu do Budapešti (1900) na Lisztovu Kráľovskú Akadémiu. Toto priateľstvo trvalo celý život (Trnavský zomrel skôr ako Kodály). Vzájomne sa v spoločnej korešpondencii upozorňovali i na novinky vo svojej tvorbe, a rovnako aj na vlastné skladby, ktoré sa vysielali v rozhlase i po vzniku Československa.

Prečítajte si tiež:
Robert Jindra: Dobrý dirigent tvaruje to, čo počuje na skúškach

Interpretačne vďačné Tance z Galanty Z. Kodálya možno vnímať aj ako spomienku skladateľa na sedemročnú študentskú mladosť, strávenú v tomto regióne, kde počúval ľudové nápevy, vnímal temperament tanca verbunk, ale aj tiahle cigánske melódie. Tieto hudobné spomienky, azda aj zápisy ľudových piesní povýšil do podoby orchestrálnej, bezpochyby vynikajúcej štylizácie folklóru vo farebne bohatej a strhujúcej inštrumentácii.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2023, foto: Miriama Fenciková

Virtuozitu najmä sólových dychových, ale aj sláčikových nástrojov, hráči filharmónie bezproblémovo naplnili. Klarinet, hoboj, flauta, lesný roh – toto všetko súznelo a jednotliví sólisti (najmä prvý klarinetista) svojou vynikajúcou virtuóznou hrou, ukrytou v partitúre, potešili obecenstvo. Vibrácia tejto orchestrálnej skladby, ktorú Z. Kodály napísal pri príležitosti 80. výročia založenia Budapeštianskej filharmonickej spoločnosti (1933, uvedená r. 1936), je naozaj pozoruhodná. Rytmické zmeny a prechody jednotlivých hudobných nálad a mnoho hudobných drobností, ktoré patria ku koloritu tejto skladby, si žiadali ešte hlbší prienik do ich záhad, ale aj tak patrí dirigentovi a orchestru zásluha za pestrú paletu emocionálneho zážitku.

Dramaturgický predel medzi dvoma tanečne orientovanými skladbami bol zverený kratučkej skladbe Ľudovíta Rajtera Allegro sinfonico, ktorej vznik Hudobné centrum datuje do roku 1988 a jej premiéru uviedol Štátny komorný orchester Žilina pod taktovkou samotného autora. Ľ. Rajter, autor viacerých komorných aj zborových diel, sa považuje najmä za zakladateľskú osobnosť profesionálnej prípravy dirigentov na Slovensku. Po Druhej svetovej vojne bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave a spoluzakladal Slovenskú filharmóniu, v ktorej pôsobil dlhé roky (1949 – 1976).

Ladislav Fančovič, Štátna filharmónia Košice, 2023, foto: Miriama Fenciková

Skladateľ, vynikajúci klavirista a dirigent, bratislavský rodák Ernő Dohnányi sa chvályhodne ocitol v programe ako autor Koncertu pre klavír a orchester č. 1 e mol, op.5. Jeho vznik je datovaný do rokov 1897 – 1898. V skrátenej jednočasťovej podobe ho v r. 1899 interpretoval na súťaži skladateľov, vypísanej známou firmou Bösendorfer, kde získal prvú cenu (ako skvelý klavirista napísal len dva klavírne koncerty, druhý b mol vznikol s veľkým časovým odstupom až v roku 1947).

Technicky náročné dielo kladie na interpreta nároky, porovnateľné so svetovo známymi klavírnymi koncertmi (Brahms, Dvořák, Čajkovskij…). V súlade s nepredstaviteľne náročným notovým zápisom, plným záludných zákrut a zvratov, ho znamenite interpretoval Ladislav Fančovič. Klavírny koncert s mimoriadne dlhým časovým trvaním (45´) kladie pred každého klaviristu akoby prekážku typu bežca na dlhé trate, ale L. Fančovič ju zvládol obdivuhodne, bez viditeľnej námahy či problémov (Štátna filharmónia Košice v spolupráci s L. Fančovičom a dirigentom Z. Müllerom pripravuje profilové CD, na ktorom sa ocitnú obidva koncerty E. Dohnányiho).

Zbyněk Müller, Ladislav Fančovič, Štátna filharmónia Košice, 2023, foto: Miriama Fenciková

Vďačnému obecenstvu sa po náročnom výkone odvďačil opäť náročným prídavkom (pravdepodobne z vlastnej autorskej dielne), Variáciami na pieseň Kurta WeillaTrojgrošovej opery, ktorú napísal v spolupráci s Bertoltom Brechtom. Dirigent Z. Müller bol pre sólistu spoľahlivým partnerom.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 19. 1. 2023

Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Ladislav Fančovič, klavír

Ernő Dohnányi: Klavírny koncert č. 1 op. 5
Ľudovít Rajter: Allegro sinfonico
Zoltán Kodály: Tance z Galanty
Béla Bartók: Rumunské tance (arr. A. Willner) 

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár