Koncert Štátnej filharmónie Košice opäť s puncom umeleckej kvality

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štátna filharmónia Košice so cťou napĺňa svoj dramaturgický plán sezóny 2021/2022. Koncerty, odrieknuté kvôli pandémii spúšťa v náhradných termínoch, ba aj s pôvodne avizovanými účinkujúcimi. Jeden z nich (bol plánovaný na január) sa konal 7. apríla 2022 v košickom Dome umenia s pôvodným programom aj hosťujúcimi českými umelcami, dirigentom Zbyňkom Müllerom a hobojistom Martinom Daněkom.

Program bol dramaturgicky atraktívny, odzneli významné diela velikánov hudby. Ferenc Liszt, (symfonická báseň Mazeppa), Bohuslav Martinů, (Koncert pre hoboj a malý orchester), Paul Hindemith, (symfónia Maliar Mathis) – tri mená, ktoré zbystria pozornosť všetkých milovníkov hudby. V Košiciach sa zatiaľ diela týchto skladateľov dostávali do hľadáčika dramaturgie málo, alebo len veľmi-veľmi zriedka.

Mazeppa F. Liszta patrí ku skladateľovým kľúčovým symfonickým dielam, respektíve básňam, ktorých bol priekopníkom a autorom pomenovania nielen vo vonkajšom šate, teda forme, ale aj vo vnútornom hudobnom usporiadaní. S legendárnou postavou vodcu ukrajinských kozákov Mazeppom sa Liszt zaoberal už oveľa skôr. V jednej z jeho 12-tich klavírnych etud spred 10-tich rokov nájdeme jednu s názvom Mazeppa. Inšpiráciu mu vnukla báseň Victora Huga. Verný svojej zásade o možnostiach programovej hudby F. Liszt vo svojej symfonickej básni hudobne tlmočil skoro akoby „doslovne“ príbeh hlavného hrdinu, nemohúcne priviazaného o splašeného koňa a napokon jeho skoro zázračnú záchranu.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Dávid Hanko / ŠfK

Zbyněk Müller, ešte donedávna šéfdirigent košickej filharmónie, teraz už ako hosť tlmočil tento kus príbehu historickej osobnosti vášnivým vstupom orchestrálnej hudby. Adekvátnu pozornosť a akcent venoval nástupu témy, dôležitej pre celú symfonickú báseň a viackrát sa vracajúcej počas jej znenia. Odvážim sa myslieť si, že dirigent sa svojím vnímaním a prezentovaním tejto miestami vášnivej hudby pravdepodobne priblížil vnímaniu Lisztovmu, inšpirovanému básnickým slovom V. Huga.

Českého skladateľa Bohuslava Martinů a nemeckého skladateľa Paula Hindemitha spájajú v ich hudobnom živote minimálne dve roviny a jedna v rovine spoločensko-politickej. Obidvaja považovali za zdroj svojej hudobnej reči ľudovú pieseň a hudobná história ich zaradila do slohu, ktorému hovoríme neoklasicizmus, i keď toto zaradenie sa nemôže vzťahovať na ich celoživotné dielo. Ideológia panujúca v ich vlasti obidvoch odmietala a zaznávala. V Nemecku ju predstavoval nacizmus a v Československu komunizmus. Obaja teda žili a tvorili svoje impozantné hudobné opusy mimo rodnej krajiny.

Hindemithove skladby boli v Nemecku na indexe, pretože ich ideológovia v rámci tzv. „kultúrneho boja“ zaradili do kategórie „zvrhlého umenia“. Nevôľa voči Hindemithovi vyústila do „prípadu Hindemith“ (der Fall Hindemith). Pre Československo bol návrat Bohuslava Martinů po druhej svetovej vojne z cudziny domov „nežiadúci“. Napokon, Martinů chcel byť slobodným občanom slobodného štátu, čo v tom čase nebolo možné. Veľavravný je jeho výrok: „Svoboda myšlení a svoboda projevu – bez toho nemůže žádný umělec ani existovat, ani tvořit. Když mu vezmete tyto dvě podmínky, berete mu celý život.“

Martin Daněk, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Dávid Hanko / ŠfK

Z bohatej tvorby B. Martinů odznel na koncerte ŠfK Koncert pre hoboj a malý orchester. Jeho vznik v polovičke 50-tych rokoch 20. storočia rámcujú veľdiela ako sú Fresky Pierra Della Francesca či Symfonické fantázie alebo čarokrásne čistá kantáta Otvírání studánek. Hobojový koncert vznikol na objednávku hobojistu Jiřího Tancbudeka, žijúceho v Melbourne. Podobne ako aj iné diela, vykazuje spriaznenosť s elementami českej ľudovej hudby. V osobe mladého českého hobojistu Martina Daněka sme dostali interpretačné posolstvo mimoriadne vysoko kultivovanej hry, sugestívneho frázovania i tematickej hĺbky. Do svojej interpretácie vložil hudobne veľmi premyslene aj istú, pre dielo charakteristickú odľahčenosť a všetko korunoval brilantnou technikou kantabilného charakteru.

Trojčasťová symfónia Maliar Mathis (Mathis der Maler) je v Hindemithovej rozsiahlej tvorbe možno jedným z tých záchytných bodov, ktorý aspoň sčasti dokumentuje skladateľovu hudobnú reč obdobia 30-tych rokov 20. storočia. Je nezvyčajné, že ju napísal skôr (1934) ako rovnomennú operu (1935), ktorej koncepciu už dávnejšie nosil v mysli. V opere potom použil niektoré témy, či úseky z hudobného materiálu symfónie, čo je azda aj ojedinelé a nezvyčajné, keďže u skladateľov to často býva naopak. Symfónia (aj opera) sú mementom neslobody umelca, ktorého tvorba sa zakazuje. Dielo stredovekého maliara Mathiasa Grünewalda sa často označovalo ako kacírske. Hindemith v tom videl paralelu s vlastnou tvorbou.

Zbyněk Müller, Štátna filharmónia Košice, 2022, foto: Dávid Hanko / ŠfK

V trojčasťovej symfónii sa inšpiroval konkrétnym maliarovým dielom – známym trojtabuľovým Isenheimským oltárom. Odtiaľ aj jej jednotlivé programové názvy – Koncert anjelov (Ruhig Bewegt) – Ukladanie do hrobu (Sehr langsam) – Pokušenie svätého Antona (Versuchung des heiligen Antonius). K slovu sa opäť dostal umelecký potenciál a entuziazmus dirigenta Z. Müllera. V jeho interpretačnom ponímaní všetky tri časti odzrkadlili programový pôdorys maliarových obrazov, ktorý dirigent sprostredkoval v umelecky bezchybnej spolupráci s orchestrom podľa veľkolepého inštrumentačného rozpisu tejto symfónie.

Obdivuhodná práca so sláčikovými nástrojmi a ich vyústenie do priestoru nástrojov bicích (tretia časť), vtiahnutie impozantného zvuku dychových nástrojov so špecifikom plechovej sekcie do akustického priestoru koncertnej sály košického Domu umenia v tretej, ale aj v predchádzajúcich dvoch častiach a výsostné postavenie týchto nástrojov v závere tretej časti, v Hindemithom zakomponovanom a víťazne znejúcom choráli Lauda Sion Salvatorem, sa stalo nositeľom úžasnej emočnej konotácie.

Maličká poznámka celkom na okraj: možno je škoda, že texty v bulletine (ale aj v bulletinoch z predchádzajúcich koncertov) nie sú žičlivejšie voči relevantnejším a konkrétnejším informáciám o skladbách a ich skladateľoch.

Autor: Dita Marenčinová

písané z koncertu 7. 4 2022

Liszt | Martinů | Hindemith
Dom umenia Košice
7. apríla 2022

Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Martin Daněk, hoboj

Franz Liszt: Mazeppa, symfonická báseň S. 100
Bohuslav Martinů: Koncert pre hoboj a malý orchester H 353
Paul Hindemith: Maliar Mathis

www.sfk.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár