Koncerty k 30. výročiu úmrtia Alexandra Moyzesa a obetiam I. svetovej vojny

Bratislava – Občianske združenie Technik Akademik pozýva na spomienkové koncerty venované 30. výročiu úmrtia hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa a obetiam I. svetovej vojny. Koncerty sa uskutočnia v troch mestách v druhej polovici novembra. Diriguje Pavol Procházka.

Na koncertoch odznie výber tvorby Alexandra Moyzesa (Hory, hory čierne; Zbojnícke piesne, Ľúbostné piesne, Ave Maria) a Stabat Mater od Pavla Procházku. Pripravené sú tri koncerty, na ktorých sa predstavia sólisti Eva Rampáčková (soprán), Karolína Vargicová (alt), Andrej Barčák (tenor) a Aleš Janiga (bas). Zborové party zaznejú v interpretácii miešaného zbor Technik Akademik so sprievodom profesionálneho orchestra MUSICI del TEATRO pod taktovkou dirigenta, zbormajstra, hudobného skladateľa a pedagóga Pavla Procházku.

Koncerty sa uskutočnia nasledovne:

23. novembra 2014 – v Topoľčanoch v kostole Nanebovzatia Panny Márie o 19:30 h

29. novembra 2014 – v Bratislave v Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie o 18:00 h

30. novembra 2014 – v Trnave v Mariánskom seminári, Žarnayova  – Marianum o 14:30 h

30. výročie úmrtia Alexandra Moyzesa

V tomto roku si pripomíname 30. výročie od úmrtia Alexandra Moyzesa , ktorý sa narodil 4.septembra 1906 v Kláštore pod Znievom ako syn Mikuláša Moyzesa, nestora slovenských skladateľov. Základné hudobné vzdelanie získal od svojho otca. Po maturite odišiel študovať na pražské konzervatórium. Po absolvovaní pražského konzervatória sa zapisuje do kompozičnej triedy Vítězslava Nováka. Pod vplyvom svojho učiteľa obracia Moyzes hlbokú a sústredenú pozornosť na poctu slovenskej ľudovej piesni a hľadá svoj vlastný hudobný výraz.

Po skončení pražských štúdií vracia sa do Bratislavy a stáva sa profesorom kompozície na bratislavskom konzervatóriu. Stykom so slovenskou ľudovou piesňou mení sa aj jeho hudobná reč. Komponuje predlohy Jánošíkovi chlapci, Nikola Šuhaj, orchestrálnu suitu Dolu Váhom a i., v ktorých prekonaním modernistických výbojov medzivojnového obdobia rozvíja realistickú tradíciu slovenskej národnej hudby a kladie základy slovenskej modernej symfonickej hudby. Počnúc IV. Symfóniou (1939 až 1947), ktorú možno považovať za významný medzník a prelom v Moyzesovej tvorbe, smeruje jeho vývoj k jasnému a jednoznačnému formulovaniu národného prejavu. Píše spievanú suitu Znejú piesne na chotári op. 40, prvý celovečerný premiérový program Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, z ktorého pochádzajú aj Pohronské tance pre symfonický orchester, vzápätí vznikajú skvostné Trávnice, a zborový cyklus Či organy hrajú, dnes už klasické dielo slovenskej vokálnej hudby a i. Tvorba Alexandra Moyzesa je rozsiahla a žánrovo rozmanitá. Okrem orchestrálnych, komorných a vokálnych skladieb, súpis jeho tvorby obsahuje početné diela inštrumentálne pre rôzne nástrojové obsadenie, množstvo zborových piesní a úprav ľudových piesní, príležitostné skladby, tvorbu pre ľudové súbory (SĽUK, Lúčnica a iné), scénické hudby pre divadlo, filmovú hudbu, inštrumentácie skladieb J.S. Bacha, V. Nováka, úpravy a inštrumentácie skladieb otca Mikuláša Moyzesa. Z posledných skladieb, v ktorých Moyzes azda najvýraznejšie sumarizuje svoje kompozičné majstrovstvo i svoj skladateľských naturel spomeňme 2. sláčikové kvarteto, Flautový koncert, suitu Vatry na horách a m. výročie od nohé symfónie. Najmä Moyzes symfonik je jedným z priekopníkov a najvýznamnejších reprezentantov slovenského symfonizmu a jeho symfonická tvorba stala sa cenným základom ďalšieho štýlovo mnohovrstevného vývoja slovenskej orchestrálnej hudby. Moyzesovu skladateľskú osobnosť si nemožno predstaviť v úplnosti bez jeho dlhoročného pedagogického pôsobenia. Jeho vyše štyridsaťročná pedagogická činnosť na bratislavskom konzervatóriu a hlavne na Vysokej škole múzických umení v Bratislave reprezentuje dnes bohato rozvrstvenú skladateľskú školu, zachytávajúcu niekoľko generácií. Za zásluhy o rozvoj slovenskej národnej hudobnej kultúry bol menovaný za národného umelca.

Koncert odznie pod taktovkou Pavla Procházku

Na koncerte odznie aj skladba Pavla Procházku Stabat Mater a to osobne pod jeho taktovkou. Pavol Procházka študoval na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Dlhé roky pôsobil ako dirigent a zbormajster mnohých popredných slovenských speváckych zborov. V rokoch 1985–90 bol hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického zboru. Od roku 2007 zastáva túto funkciu dodnes v Opere Slovenského národného divadla. Realizoval stovky koncertov a nahrávok po celej Európe, v Južnej Amerike, Afrike i Ázii. Na svojom konte má nemalý počet nahrávok. Spolupracoval s poprednými domácimi i svetovými dirigentmi: Claudiom Abbadom, Robertom Benzim, Alainom Lombardom, Ondrejom Lenárdom, Lorinom Maazelom, Georgesom Prétrom, Liborom Peškom, Ľudovítom Rajterom, Oliverom Dohnányim, Friedrichom Haiderom, Nellom Santim a mnohými ďalšími. Ako prvý slovenský dirigent účinkoval v Accademia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, kde uviedol jedno z najvýznamnejších diel Claudia Monteverdiho Vesprae della Beata Vergine (1993). Zúčastňoval sa na festivaloch Musica Contemporanea v Perugii a Bolzane a od roku 1988 každoročne spolupracoval s festivalom Valle d ́Itria v Martina Franca v Taliansku. Osobitné miesto v umeleckom živote Pavla Procházku patrí jeho pedagogickým aktivitám. Tie boli späté v rokoch 1980 až 1998 s VŠMU v Bratislave, v rokoch 2004 až 2007 s Univerzitou Konštantína filozofa v Nitre a od roku 1997 do súčasnosti s Akadémiou umení v Banskej Bystrici. Pavol Procházka je všestrannou hudobnou osobnosťou, ktorej profil dotvára napokon jeho kompozičná činnosť. Rozhodujúce miesto v nej majú vokálne, resp. vokálno-inštrumentálne formy. Z väčších diel možno spomenúť hudobnú rozprávku Maruška na objednávku SĽUKu, hudobno-scénickú fresku Legenda potulného tovariša, z novších opusov možno spomenúť Omšu sv. Martina, Pastorále, Stabat mater, Ecce lignum Crucis, Magnificat a Slávnostná kantáta na počesť sv. Cyrila a Metoda.

Koncert organizuje zbor Technik Akademik

Organizátorom podujatia je miešaný zbor Technik Akademik, ktorý bol založený v roku 2005. Impulzom založenia bolo úspešné turné „Technik po 20 rokoch“, ktoré zorganizovali bývalí členovia vysokoškolského speváckeho zboru TECHNIK. Napriek niekoľkoročnej prestávke nadšenie a láska k zborovému spevu ostáva stále poznávacím znamením obnoveného zboru Technik Akademik. Treba úprimne povedať, že aj vzťah a úcta k dirigentovi a skladateľovi Pavlovi Procházkovi. Práve ten v minulosti doviedol zbor k najvyšším métam pod jeho vedením zbor opakovane obsadil prvé miesta v súťažiach zborového spevu doma aj v zahraničí. Technik Akademik patrí dnes k špičke amatérskeho zborového umenia na Slovensku a práve preto spolupracuje pri svojich projektoch s profesionálnymi telesami, ako napríklad orchester, zbor a sólisti Slovenského národného divadla. Repertoár zboru tvoria okrem náročných polyfonických skladieb aj kratšie diela historickej aj súčasnej zborovej tvorby. V notovom archíve zboru sa nájde množstvo vzácnych diel sakrálnej hudby, odvážne a interpretačne náročné diela súčasných skladateľov spievané len príležitostne a mnohé úpravy ľudových piesní.

Pripravil: Ľudovít Vongrej