Kontinuity ako vždy poučné

Dvakrát odložené konanie programu Kontinuít venovaných storočnici sopranistky Márie Kišonovej Hubovej (kvôli chorobe ich autora Jaroslava Blaha) sa napokon uskutočnili v historickej budove SND 22. novembra 2015.

Nedeľné dopoludňajšie programy v Opere SND pripravované spomínaným teatrológom (raz ako matiné k premiéram, raz ako uctenie si významných spevákov slovenskej opernej minulosti) už dvanásty rok priťahujú záujem operného publika predovšetkým starších ročníkov. Nielen láska môže kvitnúť v každom veku (ako spieva Čajkovského Gremin), ale poučenie, rozšírenie obzoru a pripomínanie si minulých zážitkov kultivovaný človek vždy rád prijme. Vleklým problémom však zostáva nezáujem mladej generácie budúcich adeptov operného umenia či iných umeleckých disciplín, ktorí toho o veľkých zjavoch našej opernej minulosti už takmer nič nevedia a ako sa zdá, vôbec im to nevadí (a zrejme to nevadí ani ich pedagógom!). Idúc s duchom doby sa asi domnievajú, že všetko minulé bolo zlé, že zoznámenie sa s umeleckým majstrovstvom predchádzajúcich generácií im nič nemôže dať pre ich budúcu umeleckú kariéru. Takisto nechápu, že o ich predchodcoch nestačí sa naučiť pár biografických údajov. Práve v programoch Jaroslava Blaha by sa im dostalo názorného príkladu, ako z umeleckého profilu operných spevákov minulosti „vylúpnuť“ to podstatné, čím obohatili dejiny slovenskej opernej interpretácie a tiež by mohli postrehnúť, ako treba umeleckú osobnosť, jej osudy a prínos začleňovať do širokého kultúrno-spoločenského kontextu. V tom autor programov obzvlášť vyniká a svojimi úvahami priam predkladá poslucháčom návod, ako možno poznatky získané analýzou syntetizovať a potom ešte zovšeobecňovať ako princíp nazerania na kultúrny vývoj nášho národa. Pomáha mu pri tom okrem štúdiom získanej erudície bohatá osobná skúsenosť získaná už takmer piatimi desiatkami rokov návštev predstavení našej reprezentatívnej opernej scény.

V spomínanom programe autor najprv vyzdvihol vysokú úroveň knižných pamätí umelkyne, ktoré spracovala muzikologička PhDr. Terka Ursinyová (DÚ, 2001) a následne nás previedol jej umeleckým životom s dôrazom na prvú etapu jej umeleckej činnosti, o ktorej už dnes existujú len sprostredkované záznamy i dojmy. Dozvedeli sme sa o jej operetných začiatkoch (s ukážkami z Dusíkových operiet a Schneiderovej Bellarosy) a potom o jej hlasovom vývine od úloh koloratúrnych po lyrické a mladodramatické (s ukážkami z opier Únos zo Serailu, Rusalka, Faust a Bohéma). Árie z dvoch speváčkiných významných úloh (Marienky z Predanej nevesty a Micaely z Carmen) predniesla Eva Hornyaková. Mimoriadne podrobne autor rozobral Hubovej herecko-spevácku koncepciu jej pamätných úloh–Suchoňovej Lutomíry zo Svätopluka a Pucciniho Musetty z Bohémy. O osobnom profile umelkyne, ktorú autor spolu s Margitou Česanyiovou označil za posledné primadony súboru SND, hovoril napokon jej syn herec Martin Huba. V závere svojho vystúpenia krásne formuloval názor o pestovaní kultúrnych tradícií ako hrádzi proti kultúrnej devastácii dnešnej spoločnosti.

Autor: Štefan Altán