Konvergencie 2022

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie 2022 sa uskutočnil 13. – 25. septembra v zaujímavých priestoroch Bratislavy a v Elektrárni v Piešťanoch pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla a s podporou radu inštitúcií a sponzorov, vrátane podpory z verejných zdrojov cez Fond na podporu umenia. Tento rok ponúkol koncerty, čítania, divadelnú hru, skladateľskú súťaž, znela klasika, avantgarda, world music, hudba slovenských skladateľov v kontexte so svetovou, a v rámci nej aj Hommage na skladateľa Ilju Zeljenku, ale aj škandinávsky džez.

Samostatnú recenziu by si zaslúžil každý koncert – nedá mi nespomenúť jeden z nich nazvaný Harlekýn v industriálnych priestoroch Elektrárne Piešťany, kde slovenský klarinetista, sólista prestížneho francúzskeho súboru Ensemble intercontemporain Martin Adámek uviedol v slovenskej premiére hudobno-tanečnú kreáciu Karlheinza Stockhausena Harlekýn pre klarinetistu, míma a tanečníka alebo monodrámu Patricka Süskinda Kontrabas s Martinom Hubom a so sopranistkou Veronikou Bilovou v deň otvorenia Bratislavských hudobných slávností, ktoré sa tento rok začínajú ešte počas festivalu Konvergencie. A to je veľká škoda pre mnohých obdivovateľov hudobného umenia…

Konvergencie 2022, Peter Pažický, Jozef Lupták, foto: Jarma Uhlíková

Z 23. ročníka festivalu Konvergencie som si vybrala dve podujatia. Prvým bol slovensko-nórsky večer, na ktorom zaznela romantická hudba jej významných predstaviteľov z týchto krajín – Edvarda Hagerupa Griega a Jána Levoslava Bellu (18. 9. 2022, Slovenský rozhlas). Večer bol súčasťou projektu Building Bridges, ktorý sa konal v spolupráci s partnermi z Nórska (Kalleklev Management a International Voice of Justice) a s podporou grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

Dramaturgovia – zakladateľ a riaditeľ festivalu Jozef Lupták a muzikológ Andrej Šuba sa rozhodli spojiť tento hodinový projekt s ďalším eventom, ktorý prilákal veľké množstvo poslucháčov. Mohol sa pochváliť veľkým množstvom hostí, ktorí by určite zaplnili komornú sálu. Bonusom sú – predpokladám – nahrávky a spojenie s ďalším projektom.

Slovenský rozhlas a jeho Veľké koncertné štúdio, ktoré sa mi v minulosti zdali nehostinné, navštevujem čoraz radšej. Žiaden formálny dress code, možnosť vidieť vynikajúce výtvarné výstavy (kurátorom je PhDr. Ivan Jančár) a nádherne koncentrované publikum. Navyše aj zdvorilé, pretože niektoré koncerty sú akýmsi objavom, dokumentáciou toho, čo vzniklo – neznámi autori, žiadne lacné lákadlá.

Konvergencie 2022, Julia Roshko, Peter Pažický, foto: Jarma Uhlíková

V prípade Jána Levoslava Bellu vybrali dramaturgovia Serenádu pre violončelo a klavír, Variácie (pre klavír) na slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku na Dunaji, Pieseň bez slov pre husle a klavír a Elégiu pre husle, violončelo a klavír v podaní huslistky Julie Roshko, violončelistu Jozefa Luptáka a klaviristu Petra Pažického.

Zatiaľ čo prvé dve skladby sú ľahšie salónne kusy, kde koncertní umelci ukázali svoju profesionalitu pri dominujúcom jemnom výraze – v Serenáde (Lupták – Pažický) virtuozitu, ľahkosť výrazu a hravosť (Pažický), v Elégii išlo už o vážnejšie, vo výraze a kompozičnej výstavbe vynikajúce dielo, pričom sa k obom umelcom pripojila mladá Ukrajinka Julia Roshko, ktorú sme spoznali hneď na začiatku drámy u našich východných susedov počas predošlých Konvergencií a zrie nám do krásy (od vlaňajška študuje na VŠMU u Jozefa Horvátha).

Konvergencie 2022, Julia Roshko, Peter Pažický, Jozef Lupták, foto: Jarma Uhlíková

Toto spojenie prinášalo veľké riziká. Andrej Šuba, ktorý koncert uviedol, o nich vedel a skúsil túto dramaturgiu vysvetliť. Rozdiel medzi kvalitou diel Bellu a Griega bol totiž citeľný. Aj keď si vysoko vážim obrovskú prácu muzikologičky Jany Lengovej a skladateľa a muzikológa Vladimíra Godára, vedúceho vydavateľstva v Hudobnom centre, ktorí sa desiatky rokov podpisujú pod kompletizáciu Bellovho diela a jeho uvádzanie (čo je prirodzeným vyústením muzikologickej práce), nemyslím si, že spojenie bolo šťastné. Publikum bolo však zhovievavé a koncert si jednoducho užívalo.

Keď však zaznela Husľová sonáta č. 3 c mol, op. 45 Edvarda Hagerupa Griega, naplnila sa sála inou energiou a hoci si veľká časť diela vyžaduje pianissimo, zvuk sa prelial do celej obrovskej sály. Všetka česť skvelým hudobníkom, ktorí nahradili pôvodne ohlásených manželov Milana a Kataríny Paľových. Ich zdravotná indispozícia vyskúšala zručnosť klaviristky Aleny Hučkovej a huslistu Daniela Rumlera, muzikantov oddaných Konvergenciám. Griegovo dielo je špičkovým romantickým výtvorom s mimoriadne náročnou faktúrou. Všetka česť umelcom, ktorí ju zvládli na vysokej profesionálnej úrovni.

Konvergencie 2022, Alena Hučková, Daniel Rumler, foto: Jarma Uhlíková

Druhý koncert bol mimoriadnym umeleckým zážitkom. Bol to francúzsky večer (22. 9. 2022, Primaciálny palác) a patril komorným dielam Clauda Debussyho, Mauricea Ravela a Césara Francka. Na začiatku zaznelo poetické Debussyho Prélude à l’après-midi d’un faune vo verzii pre dva klavíry, ktoré transkriboval sám autor v roku 1895, v podaní slovenskej klaviristky Jordany Palovičovej a jej talianskeho kolegu Claudia Trovajoliho.

Táto Debussyho skladba predznamenala vznik nového štýlu. Orchestrálna verzia, ktorú na premiére v roku 1894 dirigoval sám autor, sa považuje za prvé impresionistické dielo vôbec. Je voľnou ilustráciou básne Stéphana Mallarmého o faunovi, ktorý si hovie na lúke a premýšľa o svojej láske – nymfe. Pravdaže, vo verzii pre dva klavíry neznejú farby dominujúcej flauty či hoboja alebo harfy, ale je sugestívne poetická, farby vyludzuje dynamikou a rozdelením partitúry do dvoch nástrojov. Emócie, nálady a impresie vylúdili obaja klaviristi s vrúcnosťou a jemným výrazom. Existuje aj verzia pre klavír štvorručne, ktorej autorom je Ravel.

Konvergencie 2022, Claudio Trovaljoli, Jordana Palovičová, foto: drezik.sk

Presah do džezu dokumentuje veľmi zaujímavá, bluesom inšpirovaná Husľová sonáta č. 2 Mauricea Ravela. Na pódium nastúpil ukrajinský huslista Andrej Bielow a spolu s talianskym partnerom Claudiom Trovajolim sa ujali sviežeho, nie veľmi často hrávaného Ravelovho diela, ktoré srší nápadmi a počuť v ňom džez ako ozvenu zo skladateľovho štvormesačného pobytu v Amerike.

Sonáta vznikala v rokoch 1923 – 1927 a tak, ako aj obidva jeho klavírne koncerty, inšpirovala sa americkým džezom. Ravel sa v Amerike stretol aj s Gershwinom, nijako svoj obdiv neskrýval a spoločné zdroje inšpirácie cítiť aj v tomto diele. Na premiére v Európe hral klavírny part sám Maurice Ravel, na husliach George Enescu.

Konvergencie 2022, Andrej Bielow, Claudio Trovaljoli, foto: drezik.sk

Skvelý ukrajinský virtuóz Andrej Bielow, ktorý sa už ako 15-ročný stal študentom Hochschule für MusikTheater und Medien v Hanoveri, získal počas svojej úspešnej kariéry rad ocenení a hosťuje po celom svete. Pôsobí aj pedagogicky – v Londýne na Royal Academy of Music, na Kunstuniversität v Grazi, vedie majstrovské kurzy a hrá aj v komorných zoskupeniach. Tento mimoriadny umelec ukázal so svojím partnerom silu Ravelovej hudby. Hudby, ktorá prichádza v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia s úplne novým spracovaním tém, oslobodená od zaužívaných skladateľských postupov, plná humoru a energie.

Sonáta a neskôr aj klavírne koncerty sú dikciou blízke Gershwinovi a jeho Koncertu in F (1925). Bielow a Trovajoli sa výborne zohrali a preplnenú sálu svojím výrazom úplne uchvátili. A to bola iba predohra k druhej časti koncertu, na ktorom Andrej Bielow, Peter Biely, Martin Ruman, Jozef Lupták a Claudio Trovajoli uviedli fascinujúce Klavírne kvinteto f mol Césara Francka. Päť špičkových hudobníkov korunovalo koncert geniálnym skladateľským výtvorom. Franckove diela sú plné vášní, nehráva sa ich veľa, ale tie, ktoré znejú na organe alebo v koncertných sálach, sú sugestívne.

Konvergencie 2022, Andrej Bielow, Claudio Trovaljoli, Peter Biely, Martin Ruman, Jozef Lupták, foto: drezik.sk

Klavírne kvinteto obsahuje v sebe wagnerovské postupy v podobe tristanovskej tenzie a chromatiky, je pretkané vášňou a životopisci uvádzajú, že vzniklo z lásky k študentke. Obsahuje priam uhrančivé harmonické kombinácie a témy, a ak sa dobre uchopí, vnútorne pulzuje. To, čo predviedli umelci, bolo nielen hudobne, výrazovo, emocionálne a ako celok dokonalé, to bola dráma bez slov, strhujúca hudba, ktorej práve oni vtlačili svoj rukopis, myslím, pod silným vplyvom entuziastického Andreja Bielowa.

Po nadšenom potlesku zopakovali Finále. Keby to šlo, počúvali by sme celé dielo aj tri razy za sebou. Plná sála a organizátori, tvorcovia festivalu počúvajúc po stojačky boli ukážkou toho, ako má sviatok hudby vyzerať.

Autor: Viera Polakovičová

písané z koncertov 18. 9. 2022 a 22. 9. 2022

BUILDING BRIDGES
Bella / Grieg
18. 09. 2022, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu v Bratislave

Julia Roshko (UA), husle
Jozef Lupták, violončelo
Peter Pažický, klavír

Ján Levoslav Bella
Serenáda pre violončelo a klavír
Variácie na slovenskú ľudovú pieseň Pri Prešporku na Dunaji
Pieseň bez slov pre husle a klavír
Elégia pre husle, violončelo a klavír

Daniel Rumler, husle
Alena Hučková, klavír

Edvard Hagerup Grieg: Husľová sonáta č. 3 c mol, op. 45

Debussy / Ravel / Franck
,,francúzsky večer”
22. 09. 2022, Primaciálny palác, Bratislava

Andrej Bielow (UA), husle
Peter Biely, husle
Martin Ruman, viola
Jozef Lupták, violončelo
Claudio Trovaljoli (IT), klavír
Jordana Palovičová, klavír

Claude Debussy: Prélude à l’après-midi d’un faune (verzia pre 2 klavíry)
Maurice Ravel: Husľová sonáta č. 2
César Franck: Klavírne kvinteto

www.konvergencie.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár