Tohoročná jeseň nám priniesla oslavy mnohých výročí vzniku hudobných, hudobno-pedagogických a divadelných inštitúcií, ktoré nás dnes oprávňujú považovať Slovensko za kultúrne rozvinutý štát. Na koncerte 20. novembra 2019 v bratislavskej Redute si sté výročie svojho vzniku pripomenulo aj Konzervatórium v Bratislave, na ktorom sa predstavili jeho súčasní aj bývalí študenti.
Storočnicu od vzniku oslavuje Slovenské národné divadlo, 70. výročie Slovenská filharmónia, 60. výročie Štátna opera v Banskej Bystrici (pôvodne Spevohra Divadla J. G. Tajovského), 55 rokov uplynulo od vzniku medzinárodného hudobného festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Len štyridsiate výročie vzniku opernej časti už neexistujúcich Zvolenských hier zámockých neoslavujeme, ale skôr oplakávame ich smutný koniec.
Výkonné umelecké inštitúcie by však nemohli existovať bez umelecko-pedagogického zázemia, ktoré malo začiatkom novembra svoj veľký výročný deň. 6. novembra 1919 totiž začala fungovať prvá slovenská (hoci vtedy s prevahou českých pedagógov) hudobno-vzdelávacia inštitúcia – Hudobná škola pre Slovensko, v roku 1928 premenovaná na Hudobnú a dramatickú akadémiu, v roku 1941 na Štátne konzervatórium a dnes nesúca strohý názov Konzervatórium v Bratislave. Práve stému výročiu tejto inštitúcie bol venovaný v rámci koncertného cyklu Junior SF dňa 20. novembra 2019 aj slávnostný večer s účasťou zboru a orchestra Konzervatória v Bratislave pod taktovkou Juraja Jartima a za spoluúčasti naslovovzatých profesionálov. Koncert bol jedným z cyklu podujatí pri príležitosti 100. výročia založenia Konzervatória.
Na zaradenie Suchoňovej hymnickej piesne Aká si mi krásna môžu by rôzne názory. Niekomu sa táto skladba už môže zdať príliš ospievaná, no na druhej strane je schopná stále prebúdzať silné emócie vo vzácnej kombinácii hudby a textu vyjadrujúceho pravé, nie plagátové vlastenectvo. Druhým číslom programu bola Suchoňova Symfonietta rustica skomponovaná podľa klavírnej predlohy v roku 1957 ako posledný diel cyklu (do ktorého patri Baladická suita a Metamorfózy). Dielo sa vyznačuje pre skladateľa typickou harmóniou a kompozičnými postupmi, najmä v lyrických pasážach priam hýri pôvabnou melodikou ale stavia tiež na dynamických kontrastoch.
Juraj Jartim skladbu dirigoval s vervou a širokým gestom dokázal preniesť na členov orchestra všetko citové bohatstvo obsiahnuté v partitúre diela. Vrcholom koncertu bolo Dvořákovo Te Deum, skladba, ktorú skladateľ premiéroval v New Yorku v roku 1892 a ktorej stredoveký text skomponovalo obrovské množstvo skladateľov (napr. Lully, Charpentier, Bruckner, Berlioz atď.). Na rozdiel od známejších a častejšie uvádzanejších Dvořákových sakrálnych skladieb ide o rozsahom menšiu a kompozične čosi jednoduchšiu skladbu, ktorá je však schopná emočne silno zapôsobiť.
Okrem rozsiahlejšieho zborového partu obsahuje árie pre soprán a barytón, ako aj ich spoločné dueto. V tomto prípade dirigent postupoval až príliš temperamentne, akoby zdôrazňujúc dramatický nerv hudby, čo na niektorých miestach pôsobilo redundantne. Konzervatoriálny zbor doplnený o bývalých poslucháčov školy zapôsobil silným dojmom vďaka dôkladnej príprave zo strany zbormajsterky Blanky Juhaňákovej. Tá opäť potvrdila, že aj v krátkom čase dokáže docieliť s akýmkoľvek zborom pozitívne výsledky.
Sopránový part kreovala Simona Houda Šaturová so zmyslom pre charakter partu, spevácky vyrovnane a ušľachtilo s obzvlášť kúzelnými pianami a opäť naznačila, že koncertný spev je jej nadmieru blízky. Dalibor Jenis sa blysol krásnymi tónmi v árii pomerne vyššie položeného partu, no neopájal sa len sýtosťou hlasu, ale aj muzicíroval. Istým problémom bolo, že v duete bol jeho part napísaný značne hlboko, takže tu jeho hlas pôsobil menej výrazne.
Organizátorom koncertu treba poďakovať za pekný zážitok a profesorskému zboru Konzervatória v Bratislave zaželať, aby sa mu podarilo vychovať čo najviac kvalitných inštrumentalistov i spevákov tak, ako tomu bolo v minulosti.
Autor: Vladimír Blaho
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.