Konzervatórium v Košiciach jubiluje

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Jubilejných 70 rokov si 10. októbra v tomto roku k svojej životaschopnej existencii pripísalo Konzervatórium v Košiciach so sídlom na Timonovej ulici č.2. Táto školská inštitúcia s prístupom k bohatému výberu takmer všetkých hudobných nástrojov pripravuje profesionálnych hráčov, spevákov, hercov, tanečníkov pre potreby divadiel a koncertných inštitúcií, ale aj budúcich učiteľov pre základné umelecké školy. Do roku 1989 patrila do siete troch štátnych Konzervatórií na Slovensku. Školu obopína bohatá, 237-ročná história hudobného školstva v Košiciach, na ktorú môže byť toto mesto právom pyšné už od roku 1784.

Osvietená panovníčka Mária Terézia vydala r. 1777 výnos RATIO EDUCATIONIS, čo možno voľne preložiť ako Opatrenie alebo spôsob, či postup pri výchove v zmysle školského vzdelávania v súvislosti s poštátnením školstva a nariadením povinnej školskej dochádzky. Ratio educationis bolo určené pre Uhorsko. V sídlach oblastí, na ktoré bolo Uhorsko rozdelené, sa mali zriadiť vzorové štvortriedne základné školy, tzv. scholae normalis. Jedným z troch sídelných miest na území dnešného Slovenska boli okrem Bratislavy a Banskej Bystrice aj Košice (za panovania Jozefa II. ostali už len Bratislava a Košice).

Ratio educationis podstatne zasiahlo do učebných osnov a rozšírilo vyučovanie o nové predmety: geometriu, praktickú mechaniku, kreslenie, ekonomiku, základy zemepisu a typografiu vlastného štátu, dejiny štátu, prírodopis, základy fyziky. Pre našu tému je dôležité, že sa zaviedlo vyučovanie hudby ako nepovinný predmet. Mal sa vyučovať vo zvlášť vydelenej, špecializovanej triede. Dôraz sa kládol na vyučovanie hry na organe a spev. S týmito predmetmi sa počítalo a mysleli sa hlavne ako príprava budúcich učiteľov na dedinách. Postupne pribudlo aj vyučovanie hry na klavíri a husliach.

ilustračné foto, Košice, dobová snímka, zdroj: internet

Myslím si, že skúšky žiakov, navštevujúcich hudobnú triedu boli náročné. Veď posúďte sami: mali preukázať vedomosti zvlášť z úvodu do hudby a spevu, vysvetliť pojem notová osnova, kľúče, rozpätie hlasov, noty so zaspievaním príkladov, posuvky, predznamenania, tóniny, intervaly aj s príkladmi, hodnoty nôt, pomlčky, znamienka, predĺženie nôt, takt, tempo, vysvetliť hudobnú terminológiu. Na praktickej skúške mali zaspievať 4 nemecké žalmy so sprievodom klavíra. Žiaci spievali spolu aj sólovo rozličné hudobné príklady, mali zahrať niekoľko klavírnych skladieb.

Ďalej mali spievať dvoje Kyrie s diskantom a altom a so sprievodom klavíra, žalm De profundis švorhlasne so sprievodom klavíra, sekvenciu Lauda Sion Salvatorem s diskantom, altom, basom a dvoma obligátnymi klavírmi, no a ešte aj štvorhlasnú vokálnu fúgu s textom Benedictus. Žiaci mali dovolené cvičiť na školskom nástroji, pokiaľ doma nemali svoj. Hudobná trieda bola súčasťou základnej školy, preto spadala pod jej riaditeľa.

1. februára 1784 teda bola oficiálne otvorená hudobná trieda. Týmto dátumom sme vošli do bohatej histórie hudobného školstva v Košiciach. Prvým učiteľom hudobnej výchovy a aj prvým riaditeľom scholy normalis v tejto podobe bol menovaný Matej Lechký, tým pádom zakladajúca osobnosť košického hudobného života. Do Košíc prišiel z Čiech, kde nadobudol hudobné vzdelanie a patričnú prax.

Okrem pedagogickej činnosti hrával na organe, najprv v kostole Premonštrátov na Hlavnej ulici (1768 – 1781) a následne v Dóme sv. Alžbety (1781 – 1830). Vyučovanie hudby v meste sa teda začalo a stalo sa podkladom pre náročnejšie projekty a ďalšie vetvenie. Hudobná trieda sa časom vyčlenila z komplexu schola normalis (tam ostalo aj naďalej vyučovanie hudby v rámci stanovených osnov) a stala sa základom vytvorenia samostatnej Mestskej hudobnej školy.

ilustračné foto, Divadlo v Košiciach z roku 1790, zdroj: internet

V celej kryštalizácii a smerovania do samostatného subjektu s profesionálnymi ambíciami má veľký význam fakt, že v Košiciach sa nikdy nepretrhlo vyučovanie hudby, kontinuálne prešlo storočiami cez mestské hudobné školy až do času, kedy sa uskutočnilo založenie Konzervatória v storočí dvadsiatom. Z hľadiska našej témy je naozaj dôležité zdôrazniť, že v iných mestách Uhorska, vrátane dnešného Slovenska, bolo vyučovanie hudby prerušené alebo prerušované. Mestá pravdepodobne nenašli vždy kvalifikovaných učiteľov, alebo nedbali na vyučovanie hudby z iných dôvodov.

Nie je priestor na to, aby som vymenovala všetkých učiteľov. Z mnohých aspoň dvoch: František Xaver Zomb (1779 – 1823), skladateľ, hudobník praktik a dopisovateľ do nemeckých periodík v Rakúsku a Nemecku a vzdelanec a hudobník Anton Huska (1826 – 1882). V súčasnosti je už takmer neuveriteľné, že obidvaja (ako aj všetci ostatní učitelia) ovládali tri jazyky, ktorými hovorili ich žiaci – maďarský, nemecký, slovenský, ba Anton Huska aj latinský.

Prečítajte si tiež:
Paberky z minulosti najmä hudobného divadelníctva
Takmer tisíc premiér jubilujúceho Štátneho divadla Košice

Azda je zaujímavé, že až do roku 1824, kedy bola hudobná trieda ešte stále súčasťou scholy normalis, navštevovali školu výlučne chlapci. Od tohto roku smeli školu navštevovať už aj dievčatá. Chlapci chodili do školy predpoludním, dievčatá popoludní. Tak rozhodla Rada mesta Košice. Záujem o hudobné vzdelanie rástol, počet žiakov bol predimenzovaný (v poslednej tretine 19. storočia asi 100 žiakov). Preto sa rozhodlo a do praxe uviedlo diskriminačné rozhodnutie, že hru na klavíri budú študovať len dievčatá a chlapci budú môcť študovať len hru na husliach.

K osamostatneniu Hudobnej školy, to znamená, že hudobná trieda vypadla zo zväzku schola normalis, došlo v školskom roku 1886/1887. Doterajšia výuka hudby prešla reorganizáciou a z pôvodnej „klavírnej školy“ (keďže prevládlo vyučovanie hry na klavíri) sa nastavoval model modernej hudobnej školy, aké už v tom čase fungovali v Debrecíne, Bratislave, Subotici, Arade aj inde v Uhorsku. Stalo sa tak až po zásahu Ministerstva vnútra, nadriadeného orgánu mestskej vrchnosti, ktorá sa v súvislosti s prestavbou školy na modernú vyhovárala na nedostatok financií a primeranej budovy.

listračné foto, Divadlo v Košiciach z roku 1790, zdroj: internet

Až v roku 1900 Ministerstvo vnútra konečne schválilo štatút Hudobnej školy v Košiciach, ktorý ale narážal na určité obmedzenia pre osoby, uchádzajúce sa o miesto učiteľa hudby. Prísne podmienky napokon speli k profesionalizácii výučby hudby a zároveň k jej zjednoteniu v celom Uhorsku na čele s Hudobnou Akadémiou v Budapešti. V roku 1915 k hre na klavíri a husliach pribudol nový odbor – sólový spev. Vyučovala ho operná a operetná speváčka Konstancia Schmidtová.

Nezadržateľne sa blížil koniec 1. svetovej vojny a vznik prvej Československej republiky. Ešte predtým, roku 1917 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy rodák z Temešváru, absolvent Hudobnej Akadémie v Budapešti Dezider Kövér, huslista, dirigent a skladateľ. Nové trendy, ktoré presadzoval vo vyučovaní našli podporu u dr. Dezidera Lauka, slovenského skladateľa, v tom čase zamestnaného v Košiciach ako finančný úradník. Obaja presadzovali návrh nového štatútu, ktorý pripravili roku 1918. Reagovali ním aj na vtedajšie túžby umeleckých kruhov v Košiciach dovŕšiť hudobné školstvo v meste vybudovaním Konzervatória, čo pravda, ešte muselo istý čas počkať.

Prečítajte si tiež:
Opera Štátneho divadla Košice
(seriál o 75-ročnej histórii košickej opery)
Z histórie 90-ročnej budovy košického rozhlasu (seriál o 90-ročnej histórii budovy rozhlasu)

Podľa návrhu nového štatútu sa mali okrem jestvujúceho klavírneho, husľového a speváckeho oddelenia zriadiť aj oddelenia hry na violončele, kontrabase a organe. Z teoretických predmetov navrhovali vyučovať základnú hudobnú náuku, hudobný diktát, náuku o intervaloch, všeobecnú hudobnú náuku, úvod do harmónie, náuku o harmónii, všeobecné dejiny hudby, náuku o hudobných formách.

Z praktických predmetov, okrem hlavných sólových nástrojových a spevu, mala byť zavedená komorná hra, hra v orchestri a zborový spev. Tento spôsob a rozsah výučby mal poslúžiť žiakom plynule absolvovať nielen Hudobnú školu, ale aj zamýšľané Konzervatórium.

Myšlienka na Konzervatórium v Košiciach ostala aktuálna aj v Československu po roku 1918, keď sa už v Bratislave r. 1919 otvorila Hudobná škola pre Slovensko s riaditeľom Milošom Ruppeldtom. Štatutárne bola uznaná za tretie konzervatórium v novej republike (po Prahe a Brne). Žiaľ, progresívnu myšlienku takejto umeleckej odbornej školy na východnom Slovensku, sa vtedy nepodarilo presadiť.

Janko Borodáč (1892 – 1964), foto zdroj: internet

Myšlienku na Konzervatórium v Košiciach opäť a naliehavo oživil Janko Borodáč, ktorý sa po nástupe na post riaditeľa Východoslovenského Národného divadla v Košiciach (1945) začal zaoberať myšlienkou otvoriť umeleckú školu a záležalo mu hlavne na dramatickom odbore.

Zdĺhavý proces zrodu moderného Konzervatória sa napokon úspešne zrealizoval

Rok 1951 priniesol so sebou poštátnenie všetkých hudobných škôl v Československu. K sláčikovým nástrojom, klavíru a spevu pribudlo vyučovanie na dychové nástroje i prípravná hudobná výchova (PHV). Začiatky sedemročnej, s PHV osemročnej dochádzky do hudobnej školy nastali už v školskom roku 1949/1950. Vtedy sa otvorili dva cykly: sedem rokov nižšieho a 4-5 rokov vyššieho náukobehu, čo sa už dá považovať za základ pre budúce Pedagogické oddelenie. To bolo zriadené výnosom Povereníctva školstva z r. 1951 na troch hudobných školách – v Bratislave, Žiline a Košiciach.

Pedagogické oddelenie ešte nebolo samostatné, fungovalo ako súčasť Hudobnej školy. Jeho úlohou bolo pripraviť študentov na povolanie pedagógov na hudobných školách, do ktorých mohli nastúpiť, akonáhle zložili predpísané štátne skúšky pred odbornou komisiou v Bratislave. Študenti sa okrem dochádzky na hlavné predmety systematicky a povinne zúčastňovali vyučovania hudobnej teórie, dejín hudby, ale aj všeobecnovzdelávacích predmetov (slovenský jazyk, pedagogika a ďalších).

Konzervatórium v Košiciach, prvé tablo školy z roku 1951, foto: Archív Konzervatória v Košiciach

Po päťročnom fungovaní prešli pedagogické oddelenia štrukturálnou úpravou a od 1. apríla 1956 ich nahradili Vyššie hudobné školy, už ako samostatné subjekty, a to vo všetkých troch spomínaných mestách. Štúdium budúcich kvalifikovaných učiteľov trvalo päť rokov a bolo ukončené maturitou. Oprávňovalo pokračovať v štúdiu aj na ktorejkoľvek vysokej škole.

O tom, že proces prerodu týchto „pokusov“ v rámci stredoškolského odborného vzdelania bol naozaj zdĺhavý, svedčí ďalší výnos, už z roku 1959, ktorý konkrétne v Košiciach vydala rada tamojšieho Krajského národného výboru. Zverejnilo sa ním rozhodnutie, že od 1. septembra 1959 sa zriadi v Košiciach Štátne konzervatórium, a stane sa tak postupným prebudovaním Vyššej hudobnej školy.

Košice sa tak dostali do rovnocenného radu piatich miest v Československu, v ktorých sa štatutárne zriadili konzervatóriá (Praha, Brno, Ostrava, Bratislava, Košice). Ďalší výnos k téme Konzervatórium v Košiciach vydal odbor školstva a kultúry Rady Krajského národného výboru (KNV). Potvrdil a s platnosťou od 11. mája 1961 určil, že Konzervatórium je samostatný subjekt a bude riadený a financovaný Východoslovenským národným výborom v Košiciach.

Štúdium sa predĺžilo na šesťročné, čo platí i v súčasnosti. Štyri roky ukončuje maturita, po ďalších dvoch rokoch štúdia sa cyklus uzatvára vyšším odborným vzdelaním – absolutóriom.

Škola si hľadala svoje domovské pôsobisko už od roku 1951. Vtedy sídlila v nevyhovujúcej budove na Šmeralovej ulici (v súčasnosti Poštová ulica). Roku 1954 konečne prišla dobrá zvesť, že jej Mestský národný výbor v Košiciach pridelil časť budovy na Leninovej 93, dnešnej Hlavnej ulici. V budove sídlili aj iné organizácie – Inžinierske stavby, Dopravný podnik aj Ľudová škola umenia, s ktorými sa umelecká škola musela deliť o priestory.

Košice, Leninova ulica, dobová fotografia, zdroj: intenret

Táto historická budova kedysi patrila rádu františkánov a je vzácnou pamiatkou ešte na 14. storočie. Dotvára komplex najstarších cirkevných budov v Košiciach spolu s kostolom Dominikánov a kaplnkou sv. Michala. Pôvodná budova v gotickom slohu so začiatkom výstavby r. 1390 bola dohotovená roku 1406. Značne poškodenú ju zbúrali r. 1764 a nanovo postavili r. 1765. V 19. storočí prešla klasicistickými úpravami (1810 – 1820) a slúžila už ako kňazský seminár až do r. 1950.

Prvého riaditeľa Ernesta Husára (1951 – 1954) vymenila Irena Koreňová (1954 – 1961). Obohatením chodu školy sa stalo spevácke oddelenie (od r. 1959). Prvým pedagógom, vyučujúcim hlavný predmet spev, sa stal bývalý sólista opery Štátneho divadla Ladislav Kucko. Symfonický a dychový orchester začali pracovať po nástupe skladateľa, dirigenta a organizátora hudobného života PhDr. Teodora Hirnera (1961 – 1975). Ešte za jeho éry pribudla hra na organe. Toto oddelenie zakladal renomovaný a v Európe uznávaný slovenský organista Ivan Sokol (1964). Oddelenie kompozície založil o 10 rokov pozdejšie (1974) významný slovenský skladateľ Jozef Podprocký.

V rovnakom roku začalo fungovať i oddelenie tanečné. Na jeho čelo sa postavili manželia Andrej a Marilena Halászovci – on sólista baletu ŠD, ona choreografka. K už existujúcemu tanečnému oddeleniu pribudlo ďalšie, viacrozmerne zamerané hudobnodramatické oddelenie (1986). V tom čase už škole velil PhDr. Štefan Merešš. Na stoličku riaditeľa konzervatória si presadol z postu riaditeľa Štátneho divadla v roku 1976. Prevzal aj vedenie hudobnodramatického oddelenia.

Konzervatóriu v Košiciach, Timonova ulica, zdroj foto: wikipedia

Sen Janka Borodáča, aby aj na východnom Slovensku fungovala profesionálna výuka ako základňa pre odštartovanie talentovaných hercov – východniarov sa stal skutočnosťou. Po odchode Štefana Merešša zo školy (1989) a po zmene politického systému v republike, pribudlo r. 1991 oddelenie cirkevnej hudby. Študentom sa v poslednom období otvorila (od r. 2015) možnosť zapísať si a študovať popovú a jazzovú hudbu ako doplnkový predmet.

Riaditelia sa v novovzniknutom politickom systéme menili, po Mereššovi nastúpil PhDr. Matej Lengyel, potom Mgr. Štefan Čurilla, najdlhšie na tomto poste zotrval Mgr. art. Bartolomej Buráš. V súčasnosti školu vedie Mgr.art. Aneta Hollá, ArtD.

Nová doba však so sebou nečakane priniesla zvrat v podobe reštitučného zákona. Budova konzervatória sa podľa tohto zákona musela prinavrátiť cirkvi. Riešenie a hľadanie nových priestorov vôbec nebolo ľahké. Za doterajšiu priestorovo maximálne vyťaženú budovu sa náramne ťažko a zložito hľadala aspoň približne rovnocenná náhrada, plne vyhovujúca potrebám umeleckej inštitúcie tohto typu.

Konzervatórium sa r. 1998 napokon odsťahovalo, ale priestorové nároky sa museli riešiť obsadením až dvoch budov – na ulici Timonovej č. 2 a Moyzesovej č. 44. Ústredná budova, sídliaca na Timonovej, je historická a z tohto pohľadu má aj svoju urbanistickú hodnotu. Bola postavená koncom 19. storočia (1891) ako účelová stavba pre potreby ľudovej školy. Navrhol ju jeden z renomovaných a najznámejších architektov Košíc – Péter Jakab.

Architekt Péter Jakab (1834 – 1903), zdroj foto: wikipedia

Počas svojej 70-ročnej existencie si Konzervatórium v Košiciach získalo medzi umeleckými a pedagogickými kruhmi vysoké uznanie. Dobré meno školy sa šírilo už od jej prvopočiatkov aj vďaka kvalitným pedagógom, ktorí prispeli k vytvoreniu kvalitného mienkotvorného zázemia v umeleckej obci naprieč našou krajinou. Zo školy vychádzali profesionálne kvalitne pripravení interpreti, skladatelia, speváci, herci, tanečníci, ale i mnohí súčasní hudobní teoretici, ktorí tu získali primeranú erudíciu pre svoju budúcu profesiu (samozrejme s pokračovaním štúdia na školách vysokých).

Som si vedomá, že tento príbeh o 70-ročnom Konzervatóriu by bolo najkrajšie ovenčiť menami pedagógov a úspešných študentov, v súčasnosti roztrúsených už nielen po Slovensku a Čechách, ale i v Európe, ba aj v zámorí. To by však bolo, myslím si, len ťahanie mien z klobúka. Menoslov by bol tak či tak neúplný a tým aj neférový.

Zopár slovami ešte dopĺňam muzikantský život na škole: obľúbenými sa medzi študentmi stali workshopy so známymi umelcami či pedagógmi. Študenti vnikajú do tajov výskumnej práce cez povinné písomné záverečné absolventské práce, ktoré sú súčasťou absolutória. V školskom archíve sú ich stovky – prípadný záujemca môže čerpať zodpovedné informácie z hudobného i kultúrneho života jednotlivých regiónov, ba archív vlastní aj bohatú zbierku študentmi zozbieraného a zaznamenaného autentického folklóru.

Eugen Suchoň na košickom Konzervatóriu v roku 1960, foto: archív

Umelecké súbory svojimi koncertnými vystúpeniami v zahraničí sa pričinili, že aj cudzina si už vie na mape nájsť Slovensko a mesto Košice. Symfonický a komorný orchester, ako i akordeónový súbor úspešne reprezentovali na koncertoch v Maďarsku, na Ukrajine, v Grécku, v bývalej Juhoslávii, Poľsku, Španielsku, Švédsku, Taliansku, na Cypre, vo Fínsku, Rakúsku, Mexiku, Japonsku.

Ešte v roku 1960 zavítala na Konzervatórium vzácna návšteva. Medzi študentov a pedagógov prišiel významný slovenský skladateľ Eugen Suchoň. Príležitosť bola jasná – skladateľ sa zúčastnil premiéry svojej opery Svätopluk v opere Štátneho divadla v Košiciach (8. 5. 1960). Majster zotrval veľmi rád v kruhu pedagógov a študentov, z ktorých mnohí vtedy vystupovali a spievali s členmi operného zboru v tomto Suchoňovom diele.

Iného typu bola návšteva kráľovská, keď 23. mája 2007 zavítala do školy holandská kráľovná Beatrix (Wilhelmina Armgard).

Mesto Košice si všimlo kultúrne aktivity i pozitívne ohlasy konzervatória a udelilo mu roku 1998 Cenu primátora mesta Košice.

Autor: Dita Marenčinová

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Záznam slávnostného koncertu k 65. výročiu vzniku Konzervatória v Košiciach (2016)

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár