Pätnásty ročník Festivalu hudebního divadla OPERA, otvárajúceho každý druhý rok priestor štátom zriaďovaným operným domom i nezávislým spoločnostiam, hostil počas prvých troch mesiacov roka 2022 okrem českých aj dva slovenské súbory. Chýbala len Banská Bystrica. Pre tamojšiu Štátnu operu bol skorý februárový termín z dôvodov pandémie neprekonateľnou prekážkou. 10.marca 2022 ako prvá zo Slovenska pricestovala Opera Štátneho divadla Košice.
Hlavnou myšlienkou festivalovej prehliadky je umožniť prezentáciu divadiel v rámci celej Českej republiky, od roku 2015 veľkoryso otvorenej aj pre Slovensko. Vzniká priestor pre umeleckú konfrontáciu z viacerých hľadísk. K tým podstatným patrí možnosť účastníkom ponúknuť buď dramaturgicky zaujímavé a neobohrané tituly, alebo výnimočné interpretačné spracovania, vždy podľa uváženia jednotlivých divadiel. Vedenie festivalu do ich výberu nezasahuje.
Opera Štátneho divadla v Košiciach sa počas ostatných dvoch rokov pandémie koronavírusu ukázala pod novým umeleckým vedením ako najaktívnejšie divadlo v slovenskom priestore. V rámci možností však nezaháľala ani Štátna opera v Banskej Bystrici. O vedúcej slovenskej scéne, Opere SND, radšej pomlčím. Košičania navyše, ako jediní, obohatili tohtoročnú dramaturgiu festivalu o extrémne náročný a v československých reláciách zriedka uvádzaný titul z obdobia predverdiovskej belcantovej opery. Do Stavovského divadla zavítali 10. marca 2022 s drámou Roberto Devereux od Gaetana Donizettiho.
Prečítajte si tiež:
• Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti
Keď pred oponou privítala riaditeľka festivalu Lenka Šaldová riaditeľa košickej opery Rolanda Kherna Tótha, obaja nemohli opomenúť ani súčasnú ruskú agresiu na Ukrajine. S o to naliehavejším akcentom, že Košice sú z veľkých miest najbližšie k vojnovej hranici a priamo v ich divadle je angažovaných nemálo ukrajinských umelcov. Silnú emóciu z vyslovených myšlienok znásobila interpretácia ukrajinskej štátnej hymny v podaní orchestra a zboru košického Štátneho divadla pod taktovkou Petra Valentoviča so spontánne zvolaným imperatívom „Sláva Ukrajine!“.
Genéza novej košickej inscenácie Donizettiho Roberta Devereuxa, ktorú dopodrobna pražské publikum nepoznalo (osvetlilo ju vedenie divadla na zaujímavej besede s divákmi po skončení predstavenia), má svoj východiskový bod v zámere umožniť ukončenie kariéry Edity Gruberovej v jednej z jej dvoch vrcholných postáv. Tou bola popri Straussovej Zerbinette práve Elisabetta z Donizettiho tzv. tudorovskej trilógie. Navyše, mala po prvýkrát od svojej emigrácie naštudovať postavu v nie koncertnej, ale inscenovanej verzii operného diela na Slovensku.
Žiaľ, vytúžený cieľ prekazila pandémia a nevyhnutné odklady termínov. Vtedy už umelkyňa, aj napriek enormnej snahe z jej strany, sa nedokázala udržiavať vo forme, ktorú si extrémne vypätý part kráľovnej nárokuje. Nakoniec prišla z Zürichu najhoršia správa, keď nás Edita Gruberová nečakane a navždy 18. októbra 2021 opustila. Bolo to len niečo vyše dvoch týždňov od slovenskej premiéry Roberta Devereuxa v Košiciach. Vedenie opery sa však ani po odrieknutí hosťovania prvej dámy belcanta nevzdalo myšlienky zaradiť toto skvostné dielo do repertoáru. Chcelo to guráž a nadšenie, ktoré novému tímu na čele Štátneho divadla v Košiciach nechýbali.
V prvej fáze, keď epidemiologické opatrenia nepripustili v divadlách prítomnosť obecenstva, súbor inscenáciu pripravil, nakrútil a sprostredkoval 9. mája 2021 verejnosti online (recenziu si prečítate TU…). Keďže na živej premiére 30. septembra 2021 som nebol prítomný (odohrala sa v deň vystúpenia Viedenských filharmonikov na Bratislavských hudobných slávnostiach), bol som zvedavý, do akej miery sa zmení vyznenie inscenácie oproti streamu. Navyše, v novom a akusticky neoverenom priestore pražského Stavovského divadla a pred iným publikom ako doma.
Zmenilo sa aj nezmenilo. Kamera má možnosť upriamiť svoje oko na detaily, vidí priamo do mimiky a gest interpretov, no dokáže aj odpútať pozornosť od celku. A čo je práve pre operný druh podstatné, reprodukovaný a originálny zvuk sólistov, orchestra a zboru nie sú totožné. Napriek týmto odlišnostiam, vo výsledku necítim potrebu korigovať pôvodné hodnotenie online premiéry v žiadnej zo súčastí inscenácie.
Režisér Anton Korenči vo svojom opernom debute sledoval niekoľko východiskových línií. Nemal v úmysle zakotviť inscenáciu v historicky danom časopriestore, ale jeho koncepcia spájala štylizované historizujúce prvky (najmä v kostýmoch Mitzy von Hoffmann) s časovo neviazanými. Určenie prostredia v scénografii Pavla Juráša, vytvorené kombináciou videoprojekcií (Jakub Pišek a Bea Kolbašovská) a minima pevnej javiskovej výbavy (trón, stôl, stoličky), sa napriek ekonomicky najschodnejšiemu východisku stali inšpiratívnou „kulisou“ pre charakterovo presne vymodelované sólistické kreácie.
Videoprojekcie rôzneho druhu, od abstraktných po konkretizujúce, veľmi účinná práca s farbami a svietením, umožnili spevákom venovať sa naplno vokálno-hereckým profilom postáv. V nich bolo cítiť presný zámer režiséra vniknúť do psychológie protagonistov, odhaliť situácie a vzťahy, ktorými prechádzali. Nie celkom jasný zástoj malého chlapca, ktorý na začiatku imituje dirigenta a na konci predstavuje následníka trónu Jakuba, objasnil na stretnutí s divákmi dramaturg Stanislav Trnovský ako symbol kolobehu života. Možno ho vnímať aj tak, hoci prítomnosť pridaného dieťaťa na javisku neraz zvádza ku kalkulácii s emóciami.
Košického Roberta Devereuxa považujem za moderné operné divadlo, ktoré sa nespreneverilo módnym výstrelkom zasahovania do podstaty predlohy. Oceniť sa žiada aj prácu so zborom, ktorý síce ostáva v prítmí, no aj pomocou pohybovej spolupráce Andreja Petroviča a niekoľkých tanečníkov, tvorí nezanedbateľnú časť javiskovej výpovede. Dokonca využitie v rukách držaných rúšok v zbore je tiež svedectvom doby vzniku inscenácie.
Dirigent Peter Valentovič je naslovovzatým znalcom belcantovej opery. Roky úzkej spolupráce s Editou Gruberovou jeho prirodzenú muzikálnosť a zmysel pre daný štýl ešte vycizelovali. Ako na besede po predstavení prezradil, v akustike odlišnej od domovského divadla, spravil operatívne zmeny v rozostavení orchestra. Počnúc predohrou, ktorá mala potrebné kontrasty, dynamické a agogické vrstvy, vyťažil počas celého večera z orchestra maximum. Netvrdím, že hral bezchybne, ale verva a potrebné napätie z neho vyžarovali. Sólistov sprevádzal citlivo, rešpektoval ich frázovanie, pritom však nikdy nepoľavil z rešpektovania základnej línie. Peter Valentovič presne vie, že donizettiovský orchester má vlastnú výrazovú silu a v meniacich sa situáciách dokáže byť nezanedbateľným partnerom spevákov.
V titulnej postave kráľovnej Elisabetty sa predstavila Eva Bodorová. Práve košický Donizetti odhalil jej cit pre formovanie belcantových fráz, pružnosť tónu v koloratúrach, jeho príťažlivo tmavú farbu a najmä bohaté výrazové detaily. V prvých dvoch dejstvách kreslila postavu skôr v lyrickejších odtieňoch, hojne narábala s pianom a pianissimom (možno vo finále 2. dejstva mohla útočiť aj vyššou dynamikou), pričom jej kreácia kulminovala veľkou záverečnou scénou, áriou s cabalettou v 3. dejstve. V nej demonštrovala majstrovstvo techniky, výrazu, tónového rozsahu, silného emocionálneho náboja a doviedla profil postavy herecky i vokálne do fascinujúceho účinku.
Juraj Hollý v titulnej postave prejavil tiež silnú afinitu k talianskemu vokálnemu štýlu. Je dnes už typickým spinto tenorom s tmavou strednou a hlbokou polohou, ktorá má objem, lesk a v timbri náruživosť. Jeho legatová kultúra plne zodpovedá belcantovým princípom. Ak sa mu podarí získať väčšiu technickú istotu vo výškach, nič mu nezabráni, aby sa v tomto type úloh uplatnil aj na väčších scénach.
Ruská mezzosopranistka Elena Maximova pricestovala do Prahy vo voľnom termíne medzi reprízami Čajkovského Pikovej dámy v milánskej La Scale (spieva Polinu v inscenácii, kde divadlo po prvom predstavení odmietlo dirigenta Valerija Gergieva a nahradilo ho 27-ročným Timurom Zangievom) a opäť dokázala svoje kvality. Je to už pomerne dramatický hlas, avšak s krásnymi pianami, tmavými hĺbkami a istými výškami. Jediným viac či menej rušivým momentom je nadmerné vibrato v jej hlase.
Veľmi dobre sa darilo aj Mariánovi Lukáčovi (Vojvoda z Nottinghamu), ktorého barytón znel jadrne, solídne frázoval a najmä v 3. dejstve dosahoval výrazovo silný dramatický účinok. Kvalitné bolo aj obsadenie menších úloh Antonom Baculíkom (Lord Cecil), Martinom Kovácsom (Gualtiero) a Lászlóom Havasim (Páža a Rodinný príslušník z Nottinghamu).
Medzinárodné publikum v Stavovskom divadle odmenilo Košičanov dlhotrvajúcim potleskom. Po predstavení – ako býva na festivale zvykom – sa uskutočnila beseda s publikom. Moderoval ju predseda Jednoty hudebního divadla a šéfredaktor Divadelných novín Josef Herman. Riaditeľ operného súboru Roland Khern Tóth, dramaturg Stanislav Trnovský, šéfdirigent Peter Valentovič a všetci štyria protagonisti odpovedali na mnoho otázok z pléna. Vedenie tiež objasnilo, za akých okolností sa inscenácia zrodila a dospela do podoby, v akej ju videli v Prahe. Srdečná atmosféra v hľadisku sa tak samovoľne preniesla do tohto krásneho epilógu.
Autor: Pavel Unger
písané z hosťovania ŠDKE na Festivale hudobného divadla OPERA 2022 v Prahe 10. 3. 2022
G. Donizetti: Roberto Devereux
Štátne divadlo Košice
online premiéra 9. mája 2021 odvysielaná cez platformu Vimeo
Hudobné naštudovanie: Peter Valentovič
Réžia: Anton Korenči
Dirigent: Peter Valentovič, Vinicius Kattah
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Pohybová spolupráca: Andrej Petrovič
Scénická spolupráca: Pavol Juráš
Kostýmy: Mitzy von Hoffmann
Light design: Robert Farkaš
Videoprojekcia: Jakub Pišek, Bea Kolbašovská
Dramaturg: Stanislav Trnovský
Asistent réžie: Zuzana Kundrátová
Koncertný majster: Peter Michalík
Korepetítor: Júlia Grejtáková, Jan Novobilský, Daniel Motyka
osoby a obsadenie reprízy 10. 3. 2022 v Prahe
Alžbeta, anglická kráľovná: Eva Bodorová
Vojvoda z Nottinghamu: Marián Lukáč
Sára, vojvodkyňa z Nottinghamu: Elena Maximova
Roberto Devereux: Juraj Hollý
Lord Cecil: Anton Baculík
Sir Gualtiero Raleigh: Martin Kovács
Páža: László Havasi
Rodinný príslušník z Nottinghamu: László Havasi
www.sdke.sk | www.festival-opera.cz
video
