Košičania priniesli do Prahy na festival OPERA 2022 pravé belcanto

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pätnásty ročník Festivalu hudebního divadla OPERA, otvárajúceho každý druhý rok priestor štátom zriaďovaným operným domom i nezávislým spoločnostiam, hostil počas prvých troch mesiacov roka 2022 okrem českých aj dva slovenské súbory. Chýbala len Banská Bystrica. Pre tamojšiu Štátnu operu bol skorý februárový termín z dôvodov pandémie neprekonateľnou prekážkou. 10.marca 2022 ako prvá zo Slovenska pricestovala Opera Štátneho divadla Košice.

Hlavnou myšlienkou festivalovej prehliadky je umožniť prezentáciu divadiel v rámci celej Českej republiky, od roku 2015 veľkoryso otvorenej aj pre Slovensko. Vzniká priestor pre umeleckú konfrontáciu z viacerých hľadísk. K tým podstatným patrí možnosť účastníkom ponúknuť buď dramaturgicky zaujímavé a neobohrané tituly, alebo výnimočné interpretačné spracovania, vždy podľa uváženia jednotlivých divadiel. Vedenie festivalu do ich výberu nezasahuje.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, úvodné slová Lenka Šaldová a Roland Khern Tóth, foto: Daniel Jäger
G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, v úvode predstavenia zaznela hymna Ukrajiny, foto: Daniel Jäger

Opera Štátneho divadla v Košiciach sa počas ostatných dvoch rokov pandémie koronavírusu ukázala pod novým umeleckým vedením ako najaktívnejšie divadlo v slovenskom priestore. V rámci možností však nezaháľala ani Štátna opera v Banskej Bystrici. O vedúcej slovenskej scéne, Opere SND, radšej pomlčím. Košičania navyše, ako jediní, obohatili tohtoročnú dramaturgiu festivalu o extrémne náročný a v československých reláciách zriedka uvádzaný titul z obdobia predverdiovskej belcantovej opery. Do Stavovského divadla zavítali 10. marca 2022 s drámou Roberto Devereux od Gaetana Donizettiho.

Prečítajte si tiež:
Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti

Keď pred oponou privítala riaditeľka festivalu Lenka Šaldová riaditeľa košickej opery Rolanda Kherna Tótha, obaja nemohli opomenúť ani súčasnú ruskú agresiu na Ukrajine. S o to naliehavejším akcentom, že Košice sú z veľkých miest najbližšie k vojnovej hranici a priamo v ich divadle je angažovaných nemálo ukrajinských umelcov. Silnú emóciu z vyslovených myšlienok znásobila interpretácia ukrajinskej štátnej hymny v podaní orchestra a zboru košického Štátneho divadla pod taktovkou Petra Valentoviča so spontánne zvolaným imperatívom „Sláva Ukrajine!“.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, Eva Bodorová (Alžbeta, anglická kráľovná), Juraj Hollý (Roberto Devereux), foto: Daniel Jäger

Genéza novej košickej inscenácie Donizettiho Roberta Devereuxa, ktorú dopodrobna pražské publikum nepoznalo (osvetlilo ju vedenie divadla na zaujímavej besede s divákmi po skončení predstavenia), má svoj východiskový bod v zámere umožniť ukončenie kariéry Edity Gruberovej v jednej z jej dvoch vrcholných postáv. Tou bola popri Straussovej Zerbinette práve Elisabetta z Donizettiho tzv. tudorovskej trilógie. Navyše, mala po prvýkrát od svojej emigrácie naštudovať postavu v nie koncertnej, ale inscenovanej verzii operného diela na Slovensku.

Žiaľ, vytúžený cieľ prekazila pandémia a nevyhnutné odklady termínov. Vtedy už umelkyňa, aj napriek enormnej snahe z jej strany, sa nedokázala udržiavať vo forme, ktorú si extrémne vypätý part kráľovnej nárokuje. Nakoniec prišla z Zürichu najhoršia správa, keď nás Edita Gruberová nečakane a navždy 18. októbra 2021 opustila. Bolo to len niečo vyše dvoch týždňov od slovenskej premiéry Roberta Devereuxa v Košiciach. Vedenie opery sa však ani po odrieknutí hosťovania prvej dámy belcanta nevzdalo myšlienky zaradiť toto skvostné dielo do repertoáru. Chcelo to guráž a nadšenie, ktoré novému tímu na čele Štátneho divadla v Košiciach nechýbali.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, Elena Maximova (Sára, vojvodkyňa z Nottinghamu), Marián Lukáč (Vojvoda z Nottinghamu), foto: Daniel Jäger

V prvej fáze, keď epidemiologické opatrenia nepripustili v divadlách prítomnosť obecenstva, súbor inscenáciu pripravil, nakrútil a sprostredkoval 9. mája 2021 verejnosti online (recenziu si prečítate TU…). Keďže na živej premiére 30. septembra 2021 som nebol prítomný (odohrala sa v deň vystúpenia Viedenských filharmonikov na Bratislavských hudobných slávnostiach), bol som zvedavý, do akej miery sa zmení vyznenie inscenácie oproti streamu. Navyše, v novom a akusticky neoverenom priestore pražského Stavovského divadla a pred iným publikom ako doma.

Zmenilo sa aj nezmenilo. Kamera má možnosť upriamiť svoje oko na detaily, vidí priamo do mimiky a gest interpretov, no dokáže aj odpútať pozornosť od celku. A čo je práve pre operný druh podstatné, reprodukovaný a originálny zvuk sólistov, orchestra a zboru nie sú totožné. Napriek týmto odlišnostiam, vo výsledku necítim potrebu korigovať pôvodné hodnotenie online premiéry v žiadnej zo súčastí inscenácie.

Režisér Anton Korenči vo svojom opernom debute sledoval niekoľko východiskových línií. Nemal v úmysle zakotviť inscenáciu v historicky danom časopriestore, ale jeho koncepcia spájala štylizované historizujúce prvky (najmä v kostýmoch Mitzy von Hoffmann) s časovo neviazanými. Určenie prostredia v scénografii Pavla Juráša, vytvorené kombináciou videoprojekcií (Jakub Pišek a Bea Kolbašovská) a minima pevnej javiskovej výbavy (trón, stôl, stoličky), sa napriek ekonomicky najschodnejšiemu východisku stali inšpiratívnou „kulisou“ pre charakterovo presne vymodelované sólistické kreácie.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, Martin Kovács (Sir Gualtiero Raleigh), Juraj Hollý (Roberto Devereux), zbor ŠDKE, foto: Daniel Jäger

Videoprojekcie rôzneho druhu, od abstraktných po konkretizujúce, veľmi účinná práca s farbami a svietením, umožnili spevákom venovať sa naplno vokálno-hereckým profilom postáv. V nich bolo cítiť presný zámer režiséra vniknúť do psychológie protagonistov, odhaliť situácie a vzťahy, ktorými prechádzali. Nie celkom jasný zástoj malého chlapca, ktorý na začiatku imituje dirigenta a na konci predstavuje následníka trónu Jakuba, objasnil na stretnutí s divákmi dramaturg Stanislav Trnovský ako symbol kolobehu života. Možno ho vnímať aj tak, hoci prítomnosť pridaného dieťaťa na javisku neraz zvádza ku kalkulácii s emóciami.

Košického Roberta Devereuxa považujem za moderné operné divadlo, ktoré sa nespreneverilo módnym výstrelkom zasahovania do podstaty predlohy. Oceniť sa žiada aj prácu so zborom, ktorý síce ostáva v prítmí, no aj pomocou pohybovej spolupráce Andreja Petroviča a niekoľkých tanečníkov, tvorí nezanedbateľnú časť javiskovej výpovede. Dokonca využitie v rukách držaných rúšok v zbore je tiež svedectvom doby vzniku inscenácie.

Dirigent Peter Valentovič je naslovovzatým znalcom belcantovej opery. Roky úzkej spolupráce s Editou Gruberovou jeho prirodzenú muzikálnosť a zmysel pre daný štýl ešte vycizelovali. Ako na besede po predstavení prezradil, v akustike odlišnej od domovského divadla, spravil operatívne zmeny v rozostavení orchestra. Počnúc predohrou, ktorá mala potrebné kontrasty, dynamické a agogické vrstvy, vyťažil počas celého večera z orchestra maximum. Netvrdím, že hral bezchybne, ale verva a potrebné napätie z neho vyžarovali. Sólistov sprevádzal citlivo, rešpektoval ich frázovanie, pritom však nikdy nepoľavil z rešpektovania základnej línie. Peter Valentovič presne vie, že donizettiovský orchester má vlastnú výrazovú silu a v meniacich sa situáciách dokáže byť nezanedbateľným partnerom spevákov.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, Eva Bodorová (Alžbeta, anglická kráľovná), Martin Kovács (Sir Gualtiero Raleigh), zbor ŠDKE, foto: Daniel Jäger

V titulnej postave kráľovnej Elisabetty sa predstavila Eva Bodorová. Práve košický Donizetti odhalil jej cit pre formovanie belcantových fráz, pružnosť tónu v koloratúrach, jeho príťažlivo tmavú farbu a najmä bohaté výrazové detaily. V prvých dvoch dejstvách kreslila postavu skôr v lyrickejších odtieňoch, hojne narábala s pianom a pianissimom (možno vo finále 2. dejstva mohla útočiť aj vyššou dynamikou), pričom jej kreácia kulminovala veľkou záverečnou scénou, áriou s cabalettou v 3. dejstve. V nej demonštrovala majstrovstvo techniky, výrazu, tónového rozsahu, silného emocionálneho náboja a doviedla profil postavy herecky i vokálne do fascinujúceho účinku.

Juraj Hollý v titulnej postave prejavil tiež silnú afinitu k talianskemu vokálnemu štýlu. Je dnes už typickým spinto tenorom s tmavou strednou a hlbokou polohou, ktorá má objem, lesk a v timbri náruživosť. Jeho legatová kultúra plne zodpovedá belcantovým princípom. Ak sa mu podarí získať väčšiu technickú istotu vo výškach, nič mu nezabráni, aby sa v tomto type úloh uplatnil aj na väčších scénach.

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, Juraj Hollý (Roberto Devereux), Elena Maximova (Sára, vojvodkyňa z Nottinghamu), foto: Daniel Jäger

Ruská mezzosopranistka Elena Maximova pricestovala do Prahy vo voľnom termíne medzi reprízami Čajkovského Pikovej dámy v milánskej La Scale (spieva Polinu v inscenácii, kde divadlo po prvom predstavení odmietlo dirigenta Valerija Gergieva a nahradilo ho 27-ročným Timurom Zangievom) a opäť dokázala svoje kvality. Je to už pomerne dramatický hlas, avšak s krásnymi pianami, tmavými hĺbkami a istými výškami. Jediným viac či menej rušivým momentom je nadmerné vibrato v jej hlase.

Veľmi dobre sa darilo aj Mariánovi Lukáčovi (Vojvoda z Nottinghamu), ktorého barytón znel jadrne, solídne frázoval a najmä v 3. dejstve dosahoval výrazovo silný dramatický účinok. Kvalitné bolo aj obsadenie menších úloh Antonom Baculíkom (Lord Cecil), Martinom Kovácsom (Gualtiero) a Lászlóom Havasim (Páža a Rodinný príslušník z Nottinghamu).

G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, záverečná klaňačka, foto: Daniel Jäger
G. Donizetti: Roberto Devereux, Štátne divadlo Košice, Festival hudobného divadla Opera 2022, diskusia po predstavení, Eva Bodorová, Roland Khern Tóth, Peter Velentovič, Stanislav Trnovský, foto: Daniel Jäger

Medzinárodné publikum v Stavovskom divadle odmenilo Košičanov dlhotrvajúcim potleskom. Po predstavení ako býva na festivale zvykom – sa uskutočnila beseda s publikom. Moderoval ju predseda Jednoty hudebního divadla a šéfredaktor Divadelných novín Josef Herman. Riaditeľ operného súboru Roland Khern Tóth, dramaturg Stanislav Trnovský, šéfdirigent Peter Valentovič a všetci štyria protagonisti odpovedali na mnoho otázok z pléna. Vedenie tiež objasnilo, za akých okolností sa inscenácia zrodila a dospela do podoby, v akej ju videli v Prahe. Srdečná atmosféra v hľadisku sa tak samovoľne preniesla do tohto krásneho epilógu.

Autor: Pavel Unger

písané z hosťovania ŠDKE na Festivale hudobného divadla OPERA 2022 v Prahe 10. 3. 2022

G. Donizetti: Roberto Devereux
Štátne divadlo Košice
online premiéra 9. mája 2021 odvysielaná cez platformu Vimeo

Hudobné naštudovanie: Peter Valentovič
Réžia: Anton Korenči
Dirigent: Peter Valentovič, Vinicius Kattah
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Pohybová spolupráca: Andrej Petrovič
Scénická spolupráca: Pavol Juráš
Kostýmy: Mitzy von Hoffmann
Light design: Robert Farkaš
Videoprojekcia: Jakub Pišek, Bea Kolbašovská
Dramaturg: Stanislav Trnovský
Asistent réžie: Zuzana Kundrátová
Koncertný majster: Peter Michalík
Korepetítor: Júlia Grejtáková, Jan Novobilský, Daniel Motyka

osoby a obsadenie reprízy 10. 3. 2022 v Prahe

Alžbeta, anglická kráľovná: Eva Bodorová
Vojvoda z Nottinghamu: Marián Lukáč
Sára, vojvodkyňa z Nottinghamu: Elena Maximova
Roberto Devereux: Juraj Hollý
Lord Cecil: Anton Baculík
Sir Gualtiero Raleigh: Martin Kovács
Páža: László Havasi
Rodinný príslušník z Nottinghamu: László Havasi

www.sdke.sk | www.festival-opera.cz

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár