Dnes je: nedeľa, 23. 9. 2018, meniny má: Zdenka, zajtra: Ľubor

Košická opera premiéruje dve jednoaktovky – Mozart a Salieri a Bohom milovaný

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Košice – Poslednou premiérou košickej opery v tejto sezóne budú dve jednodejstvové diela. V roku, keď si celý svet v januári pripomenul 260. výročie narodenia hudobného génia, sa Wolfgang Amadeus Mozart vracia aj na javisko Štátneho divadla Košice. Tento raz nie ako autor. V tretej opernej premiére sezóny 2015/2016 bude v piatok 13. mája hlavnou postavou netradičného spojenia dvoch jednoaktoviek – romantickej opery N. Rimského-Korsakova Mozart a Salieri a opery Mariána Lejavu Bohom milovaný, ktorú uvedú ako svetovú premiéru.

Prvá z nich, opera Nikolaja A. Rimského-Korsakova na libreto ruského spisovateľa Alexandra Sergejeviča Puškina Mozart a Salieri mala svetovú premiéru 7. decembra 1898 v Moskve pod taktovkou Iosifa Truffiho. Dvoch výnimočných skladateľov vtedy stvárnili Vasilij Škafer (Mozart) a Fiodor Šaľapin (Salieri). Na Slovensku bolo toto dielo zatiaľ uvedené len na VŠMU v roku 1955, v slovenských operných divadlách to bude jej slovenská premiéra. Druhú jednodejstvovú operu Bohom milovaný, napísal mladý slovenský skladateľ Marián Lejava špeciálne pre košické divadlo a zaznie v svetovej premiére. Lejavovým zámerom bolo voľne dopovedať to, čo Puškin s Korsakovom naznačili, a zároveň tento romantický mýtus definitívne vyvrátiť. Zaujímavosťou pripravovanej premiéry je aj to, že nielen prinesie dve hudobne úplne odlišné časti. Opera Korsakova zaznie v ruskom jazyku, opera Lejavu v nemčine. Obidve jednoaktovky uvedenú 13. mája 2016 na javisku Opery ŠD Košice.

M. Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, Ivan Zvarík (Salieri), zbor Opery ŠD Košice, foto: Joseph Marčinský

M. Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, Ivan Zvarík (Salieri), zbor Opery ŠD Košice,
foto: Joseph Marčinský

Prípravy tretej a zároveň poslednej opernej premiéry sezóny 2015/2016 trvali niekoľko týždňov. Autormi hudobného naštudovania sú Igor Dohovič (Mozart a Salieri) a Marián Lejava (Bohom milovaný). Zbormajstrom je Lukáš Kozubík. Realizačný tím viedol režisér Michal Spišák, Košičanom známy svojimi činohernými réžiami. Pre Michala Spišáka je zinscenovanie týchto titulov zároveň aj debutom na opernom poli. Scénu a kostýmy pripravila výtvarníčka Diana Strauszová a autorom videoprojekcie je Michal Haruštiak.

„Pre našich divákov sme pripravili netradičný večer, počas ktorého zaznejú dve jednoaktové opery zdanlivo spolu nesúvisiace. V atypicky koncipovanej dramaturgii sa režisér inscenácie Michal Spišák rozhodol poodhaliť príbeh dvoch mužov, z ktorých jeden bol mimoriadne talentovaný a ten druhý mu to závidel. Príbeh, opradený množstvom nejasností, špekulácií, mýtov a neprávd, napriek tomu však stále aktuálny, zamýšľajúci sa nad závisťou a nepochopením priemerného skladateľa Salieriho v priamej konfrontácií s géniom v osobe Mozarta,” hovorí riaditeľ opery Karol Kevický. Práve podiel Salieriho na Mozartovej smrti je mýtom, nad ktorým sa, nielen hudobný, svet zamýšľa už 225 rokov. Od chvíle, kedy Mozart vo Viedni naposledy vydýchol. „V svojej komornej opere Rimskij-Korsakov stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, ktoré nepochybne vychádzajú azda z najrozšírenejšieho mýtu v dejinách hudby, v ktorom sa traduje, že geniálny Mozart bol otrávený žiarlivým skladateľom „druhej kategórie” Salierim. Tento historický omyl vznikol prakticky hneď po skladateľovej smrti. Svojimi výpoveďami ho dokonca priživovala aj sama Mozartova manželka Konstanca, vďaka čomu sa v povedomí verejnosti drží prakticky dodnes. Životnosť legendy upevňovali aj mnohé literárne spracovania, napr. ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin v roku 1831 v komornej dráme Mozart a Salieri či anglický dramatik Peter Schaffer v roku 1979 v svojej hre Amadeus, podľa ktorej natočil český režisér Miloš Forman ešte známejší rovnomenný film ovenčený mnohými Oscarmi,” dodáva riaditeľ košickej opery.

N. A. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri, Opera ŠD Košice, 2016, Maksym Kutsenko (Mozart), Ivan Zvarík (Salieri), foto: Joseph Marčinský

N. A. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri, Opera ŠD Košice, 2016,
Maksym Kutsenko (Mozart), Ivan Zvarík (Salieri),
foto: Joseph Marčinský

,,Životná a umelecká dráha W. A. Mozarta, ktorú na prahu stredného veku a vrchole tvorivých síl pretína nečakaná smrť, patrí iste k najznámejším a najsugestívnejším príbehom hudobných dejín. Hypotéz o príčinách skladateľovho predčasného skonu vzniká okamžite viacero. Určite najsenzačnejšou sa však stáva teória o možnej otrave jedom, ktorú prvýkrát zverejnili berlínske noviny Musikalisches Wochenblatt ako súčasť Mozartovho nekrológu („Keďže bolo jeho telo po smrti opuchnuté, hovorí sa, že bol otrávený.“) Podivuhodnú viedenskú klebetu, prichádzajúcu – paradoxne – od neznámeho dopisovateľa z Prahy (!), pár rokov nato oživil a zároveň mimoriadne pôsobivo rozvinul Mozartov prvý životopisec, pražský (!) profesor František Xaver Němeček, odvolávajúci sa na údajné vyjadrenia Mozartových priateľov i jeho manželky Constanze. Tá mala tvrdiť, že keď raz s Wolfgangom osameli, „začal Mozart hovoriť o smrti a tvrdiť, že Rekviem píše pre seba. V očiach mal slzy. Cítim, že tu už dlho nebudem, pokračoval, pretože mi iste podali jed. Nemôžem sa tej myšlienky zbaviť!“, týmito vetami začína príspevok dramaturga Petra Hochela. Celý článok si prečítate tu: Mozart a Salieri – mýtus a fakty.

Marián Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, Jozef Gráf (Mozart), Viera Kállayová (Constanze), foto: Joseph Marčinský

Marián Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016,
Jozef Gráf (Mozart), Viera Kállayová (Constanze),
foto: Joseph Marčinský

„Bol mŕtvy len pár rokov a už bolo na svete niekoľko vysvetlení jeho náhlej smrti. Medzi najpopulárnejšie patrila teória o vražde, ktorú spáchal rival Salieri. O ďalšie mýty sa postarali storočia. Netradičné hudobné divadlo Bohom milovaný Mariána Lejavu, rekonštruujúce posledné hodiny skladateľovho života, prináša úplne nový pohľad na dialektiku Mozart-Salieri. V piatich mozaikovito konštruovaných častiach skladateľ a autor libreta rozrušuje vžité predstavy poznatkami najnovších výskumov a ponúka i zasvätené nahliadnutie do Mozartovej kompozičnej techniky,” vysvetľuje dramaturgička inscenácie Zuzana Šajgalíková. Netradičný dramaturgický počin opery Štátneho divadla Košice je pripomenutím 260. výročia narodenia Mozarta.

,,Každá nota od Korsakova a každé slovo od Puškina je dôležité a fantasticky vykresľujú vnútorný stav oboch postáv. Dovolím si tvrdiť, že to dielo je geniálne a úplne by stačilo, keby tí dvaja (postavy Mozarta a Salieriho) len stáli a interpretovali to, čo Korsakov s Puškinom napísali. Hoci ďalšie divadelné prvky veľmi napomáhajú tomu, aby divák z tohto diela získal pocit, ktorý získať má,” povedal na predpremiérovom matiné autor hudobného naštudovania opery Mozart a Salieri Igor Dohovič.

N. A. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri, Opera ŠD Košice, 2016, Maksym Kutsenko (Mozart), Ivan Zvarík (Salieri), foto: Joseph Marčinský

N. A. Rimskij-Korsakov: Mozart a Salieri, Opera ŠD Košice, 2016,
Maksym Kutsenko (Mozart), Ivan Zvarík (Salieri),
foto: Joseph Marčinský

Ako povedal Marián Lejava pre Opera Slovakia, na príprave svojej opery Bohom milovaný pracoval rok. ,,Základ je libreto, k tomu sme si sadli s dramaturgičkou Zuzanou Šajgalíkovou. Mojou víziou bolo použiť čo najviac autentického materiálu. V tomto diele sa snažím etablovať Salieriho ako človeka a uviesť na pravú mieru fámy týkajúce sa podielu Salieriho na Mozartovej smrti. Puškin vo svojej dráme, ktorú neskôr zhudobnil Korsakov a o ktorú sa opierali aj Peter Schaffer vo svojej hre Amadeus a tiež M. Forman v rovnomennom filme, vložil jed Salierimu priamo do rúk. Nuž a keďže ako prvá bude uvedená práve jednoaktovka Mozart a Salieri od Korsakova, povedal som si, že treba zároveň vyvrátiť túto nepravdu. Existujú presné lekárske správy o skutočnej Mozartovej smrti, ktoré absolútne vyvracajú fámy o tom, že ho otrávil Salieri. Ja svojim dielom chcem uviesť veci na pravú mieru, rehabilitovať Salieriho, ale aj Mozartovu manželku Konstancu. Preštudovali sme veľké množstvo literatúry – Mozartov posledný rok od H. C. Robinnsa Landona, od Volkmara Braunbehrensa Mozart vo Viedni a Salieri – hudobník v tieni Mozartovom a mnohé ďalšie. Požiadavka autenticity z mojej strany sa odzrkadľovala najmä v tom, že sme použili čo najviac autentického písaného materiálu – Mozartovu korešpondenciu, správy z dobovej tlače. Napríklad v závere opery zbor spieva nekrológ, ktorý dva dni po Mozartovej smrti vydali viedenské noviny. Citujeme aj z biografií o Mozartovi – päť rokov po smrti prvú vydal F. X. Niemetschek a o tridsať rokov neskôr ďalšiu napísal Georg Nikolaus von Nissen, druhý manžel Mozartovej manželky Konstance. Na kostru libreta sme postupne nabaľovali ďalšie konkrétne texty. Niektoré sú autentické, iné sú autorsky naše so Z. Šajgalíkovou. Taká je napríklad skúška Mozartovho posledného diela Requiem, ktorá sa údajne skutočne uskutočnila len pár hodín pred jeho smrťou. Celý rozhovor si prečítate tu: M. Lejava: Dielom Bohom milovaný chcem vniesť svetlo do okolností Mozartovej smrti

Marián Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, A. Baculík, M. Lukáč, Z. Vislocký, M. Gurbáľ,  J. Gráf, foto: Joseph Marčinský

Marián Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016,
A. Baculík, M. Lukáč, Z. Vislocký, M. Gurbáľ, J. Gráf,
foto: Joseph Marčinský

,,Celý tento projekt ma zaujíma aj preto, že ide o kontrastné veci postavené vedľa seba. Hudba Korsakova je ľúbivá, melodická, veľmi dobre sa počúva. Oproti tomu je tu Lejavova moderná hudba, súčasný zvuk. Kontrastné sú tieto dve opery aj témou. Prvá opera spracúva legendu o tom, že Salieri je zo závisti, žiarlivosti a aj z potreby vyššieho poslania presvedčený, že musí Mozarta otráviť, pretože ten nie je svojho talentu hoden. A tým vlastne urobí službu histórii a hudbe samotnej. Je to romantický mýtus, prináša romantického hrdinu, ktorý je presvedčený o akejsi vyššej povinnosti. Oproti tomu témou druhej opery je Mozartovo umieranie. Avšak nie umieranie génia, ale obyčajného človeka z mäsa a kostí, ktorý trpí bolesťami, nevládze, fyzicky chradne.”, povedal v rozhovore pre Opera Slovakia režisér Michal Spišák. Celý rozhovor si prečítate tu: Michal Spišák: Mozart a Salieri a Bohom milovaný sú kontrastné opery postavené vedľa seba

Uvedenie svetovej premiéry súčasnej opery bol náročnou úlohou pre celý súbor opery. Priznal to aj zbormajster Lukáš Kozubík: „Pre nás to bola obrovská výzva. Dvojzbor v opere nie je ničím výnimočným, ale v prípade hudby Mariána Lejavu ide o jazyk, s ktorým sa bežný poslucháč či interpret nestretáva a v tom to bolo naozaj náročné. Už od prvej fázy. Keď som začal študovať partitúru, musel som okrem iného hľadať aj kľúč k tomu, ako to so zborom naštudovať. Aby skúšky boli efektívne a aby sme to v tom časovom rámci, ktorí sme mali, zvládli. Od začiatku to bola pre zbor veľmi náročná úloha, pretože sme hudbu museli stavať systémom jeden takt za druhým, pričom zboristi často odchádzali zo skúšok s dojmom, že sme nič neurobili. Ale veľkým pozitívom pre zbor je, že z hľadiska interpretačného nás to určite posunulo ďalej. Som o tom presvedčený a niektorí členovia mi to aj potvrdili. Jednoducho sme siahli kamsi celkom inde a možnosti zboru sa rozšírili. Verím, že sa nám v spolupráci s dirigentom napokon ten kľúč podarilo nájsť.

M. Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016, Michaela Várady (Sophie), Maksym Kutsenko (umierajúci Mozart), foto: Joseph Marčinský

M. Lejava: Bohom Milovaný, Opera ŠD Košice, 2016,
Michaela Várady (Sophie), Maksym Kutsenko (umierajúci Mozart),
foto: Joseph Marčinský

Tenorista Maksym Kutsenko sa priznal, že o úlohe Mozarta v Korsakovovej opere už dávnejšie sníval a je rád, že bude jeho vôbec prvou postavou, ktorú v Košiciach naštudoval ako stály člen sólistického ansámblu.

Autorka scény a kostýmov Diana Strauszová prezradila detaily výtvarnej koncepcie pripravovanej premiéry: „Kostýmy sú samozrejme dobové, pretože sa to v tomto prípade ani inak nedá. Ale chceli sme to celé doplniť súčasným vizuálom. Slúži na to videoprojekcia dopĺňajúca hudbu.” Ako dodala, kým v Korsakovovi pri dvoch postavách stačilo ako rekvizity pridať stôl, kalamár a pero, ktoré používajú skladatelia, v prípade opery Mariána Lejavu to bolo náročnejšie. Posledné chvíle Mozarta sa napokon odohrávajú na vyvýšenej scéne, ktorá svojim pôdorysom kopíruje veľké koncertné krídlo a symbolizuje posteľ, na ktorej Mozart umiera.

Nikolaj A. Rimskij Korsakov: Mozart a Salieri
Opera ŠD Košice
premiéra 13. mája 2016

Libreto:Alexander Sergejevič Puškin
Hudobné naštudovanie a dirigent:Igor Dohovič
Réžia:Michal Spišák
Scéna a kostýmy: Diana Strauszová
Videoprojekcia: Michal Haruštiak
Dirigenti: Igor Dohovič, Marián Lejava
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Dramaturgická spolupráca: Peter Hochel
Asistent dirigenta: Jan Novobilský

osoby a obsadenie

Mozart: Jozef Gráf, Maksym Kutsenko
Salieri: Michal Onufer, Ivan Zvarík

Marián Lejava: Bohom milovaný
Opera ŠD Košice
svetová premiéra 13. mája 2016

Námet, koncept a libreto: Marián Lejava
Libreto a dramaturgia: Zuzana Šajgalíková
Hudobné naštudovanie a dirigent: Marián Lejava
OSOBY A OBSADENIE:
Mozart: Jozef Gráf, Maksym Kutsenko
Salieri: Michal Onufer, Ivan Zvarík
Sophie: Tatiana Paľovčíková, Michaela Várady
Constanze: Viera Kállayová, Janette Zsigová
Süssmayr/Moscheles/Doktor Neumayr: Zdenko Vislocký
Schack/Karl Mozart/Mozart za scénou: Anton Baculík
Hofer/Doktor Fitzgerald: Marián Lukáč
Gerl/Doktor von Lobes: Marek Gurbaľ

www.sdke.sk

Pripravil: Ľudovít Vongrej

zdroj: ŠDKE

Mozart a Salieri, Bohom milovaný, Štátne divadlo Košice, 2016, plagát

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Ľudovít Vongrej

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár