Dva večerné koncerty orchestra opery Štátneho divadla v Košiciach (10. a 11. januára 2020) dokázali svojím avizovaným programom naplniť hľadisko až k najvyšším sedadlám. Poslucháčov prilákal novoročný koncert a skladby, ktoré nebývajú v repertoári operného súboru pravidelnosťou, hoci účinkovanie divadelného telesa na pódiu nie je ničím neobvyklým.
Zaviedol ich už v 50. rokoch minulého storočia prvý tunajší významný slovenský dirigent Tibor Frešo, ktorý tu pôsobil len krátke tri roky, dokázal prispieť k stabilizovaniu a umeleckému rastu orchestra, tejto neodmysliteľnej súčiastky v súkolí divadelného operného diania.
Opakujúce sa novoročné koncerty počas desiatky rokov si postupne získavali popularitu, hoci s dramaturgiou týchto večerov neboli vždy ujasnené názory. Súčasné vedenie košického operného súboru pristúpilo na nový typ programu, ktorý má všetky znaky ušľachtilej zábavy, veselia a umeleckej výpovede.
Program pripravil šéf opery a dirigent Karol Kevický, známy svojím talentom a blízkym vzťahom k hudbe zábavnej, ktorý prizval k sólovým prednesom členov orchestra Tomáša Orgována a Henricha Kristmanna a barytonistu Mariana Lukáča. Program večera sa odohrával v dvoch častiach. V proscéniu, v zníženej rovine sa v druhej časti večera odohrávala quasi scéna s Edith Piaf, ktorú režijne stvárnil herec Peter Cibula a hosťujúca šansoniérka z Ostravy Hana Fialová.
V prvej časti večera orchester Štátneho divadla Košice prezentoval svoj súčasný umelecký obraz, schopnosť viesť dynamický, virtuózne a rytmicky vedený výkon. Program bol zvolený s veľkými znalosťami a možnosťami poznať a hrať diela svetovej hudby z filmov, populárnych piesní a evergreenov, či tancov, najmä valčíkov. Zaujali aj piesne s Mariánom Lukáčom, hoci na úvod v známej kantilénovej téme Caruso bolo treba viac lyrického výrazu, v Cohenovom Halleluja už jeho barytón znel v plnej sile. Vyvrcholením jeho vstupov bola My way. V druhej časti programu Marián Lukáč kvalitu dramatických aj úsmevných scénok dotvoril svojím hereckým prínosom.
Sólové výkony inštrumentalistov, huslistu Tomáša Orgována a klarinetistu Henricha Kristmanna si zaslúžia pochvalu, obaja zvolili skladby pôvabné, melodicky zaujímavé a virtuózne zvládnuté. Prevaha ruských autorov I. Dunajevského, A. Chačaturiana vyvrcholila v nádhere Valčíka D. Šostakoviča z Jazzovej suity op. 99. Dirigent viedol orchester hlavne v orchestrálnej časti večera sústredene, v súhre sláčikov, dychových, ale aj externých nástrojov, farebne dotvárajúcich náladu trebárs akordeónom alebo banjom a pod.
V časti o Edit Piaf a jej životných peripetiách sa orchester dostal do úlohy sprievodného telesa, dominantným bol spevácky výkon šansoniérky, jej zvládnutie jazykovej a speváckej, ba i hereckej podoby slávnej divy. Obdivovali sme je schopnosť zostať v každej situácii na umeleckom prednese, bez preexponovania výrazových prostriedkov, ku ktorým téma zvádzala. Prejav Hany Fialovej bol poslucháčom zážitkom ako spomienka a pôžitok z krásy, ktorou naplnila city a mysle ľudí. Spevácky výkon bol excelentný a patrí k výnimkám v zvládnutí podobných tém v žánri, ktorý dnes nazývame vyšším populárom. A tak možno novoročný koncert divadla v Košiciach prijať ako radostný a úspešný.
Autor: Lýdia Urbančíková
písané z koncertu 10. 1. 2020
Novoročný koncert v Štátnom divadle Košice
10. a 11. januára 2020
Dirigent: Karol Kevický
Réžia: Peter Cibula – sprievodné slovo
Marián Lukáč – barytón
Henrich Kristmann – klarinet
Tomáša Orgován – husle
Hana Fialová – soprán (piesne Edith Piaf)
Orchester opery Štátneho divadla Košice
program koncertu
Isaak Osipovič Dunajevskij: Hudba z filmu „Deti kapitána Granta“ (orchester)
Lucio Dalla: Caruso (M. Lukáč)
Aram Chačaturjan: Valčík zo scénickej hudby k dráme Maškaráda; (orchester)
Leonard Cohen: Hallellujah (M. Lukáč)
Aram Chačaturjan: Šabľový tanec z baletu Gajané (orchester)
John Williams: Victor ́s tale (H. Kristmann)
Dmitrij Šostakovič: Valčík č.2 z džezovej suity č.2, op.99a (orchester)
Ennio Morricone: Motív lásky z filmu Raj (P. Michálik)
Claude François: My way (M. Lukáč)
Zequinha de Abreu: Tico Tico (orchester)
prestávka
Louis Guglielmi: La vie en rose
Michel Erem: L ́accordéoniste
Charles Dumont: Mon Dieu
Marguerite Monnot: Milord
Norbert Glanzberg: Padam, padam
Marguerite Monnot: L ́hymne a l ́amour
Marguerite Monnot: Les blouses blanches
Michel Emer: A quoi ça sert l’amour
Charles Dumont: Non je ne regrette rien
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.