Košický Kráľ Roger ako apelatívne mystérium lásky a tolerancie

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nebýva to pravidlom, no v svetovom opernom dianí ani výnimkou, keď z navštíveného predstavenia vanie duch tímovej práce. Keď divák cíti, že hudobná, spevácka a vizuálna koncepcia hrajú v jednom drese. Keď vníma, že dramaturg, hoci stojaci v pozadí, je ideovým tmelom stavebných zložiek inscenácie. Na Slovensku je to zriedkavé, ale nie nemožné.

Ak načriem do ostatného desaťročia, tak automaticky sa mi vynorí Vivaldiho Arsilda (2017) v Opere SND. Aj keď vtedy išlo o koprodukciu, zrodenú v dielni českých tvorcov a v Bratislave sa neudomácnila, čnie ako vzácna výnimka. Po nej v troch slovenských operných domoch vznikali inscenácie rôznych stupňov kvality. Porovnateľný tímový spojovník by sa však hľadal ťažko. Až do 23. novembra 2022.

A kde nastal dlho očakávaný prelom? Nuž tam, kde už visel na vlásku. Operný súbor Štátneho divadla v Košiciach, vedený Rolandom Khernom Tóthom (riaditeľ), Petrom Valentovičom (šéfdirigent) a Stanislavom Trnovským (dramaturg), ktorý po nástupe na post generálneho riaditeľa inštaloval Ondrej Šoth, už stihol zožať niekoľko výrazných úspechov. A tiež nevídane rozšíril programovú ponuku o náročné tituly. Tento raz Košice siahli po prvom slovenskom uvedení opery poľského skladateľa Karola Szymanowského (1882 – 1937) Kráľ Roger (Król Roger). Dielo sme zatiaľ poznali z jediného hosťovania krakovského súboru na festivale Eurokontext 2018 na javisku SND v Bratislave.

Karol Szymanowski (1882 – 1937), zdroj foto: internet

Tento opus, rodiaci sa v rokoch 1918 – 1924 a po prvýkrát uvedený vo varšavskom Veľkom divadle 19. júna 1926, nie je ani v kontexte svetovej tvorby celkom všedný. Svojím námetom, inšpiráciami deja, hudobným jazykom a v neposlednom rade nadčasovým morálnym apelom. Jeho aktuálnosť stúpla v súčasnosti. Vedenie košického divadla nezaváhalo a premiéru novej inscenácie promptne zaradilo do festivalu Slovenská tepláreň, reflektujúceho nedávny teroristický čin v Bratislave proti LGBTI+ komunite. V dramaturgickom pláne však Košice mali Szymanowského operu už skôr.

Prečítajte si tiež:
Štátne divadlo Košice uvádza slovenskú premiéru Szymanowského opery Kráľ Roger
Eros ako démon medzi Bohom a človekom. Inšpiračné zdroje Szymanowského Kráľa Rogera

Dôvody, priame i nepriame, prečo práve Kráľ Roger do rámca deklaratívnej výzvy k tolerancii patrí, možno nájsť v samotnom homosexuálne orientovanom skladateľovi i v uchopení témy. Karol Szymanowski počas návštev Sicílie i Afriky našiel nové, inšpirujúce obzory kríženia kultúr i náboženstiev. Prostredníctvom podnetov z diel Euripida (Bakchantky), Platóna, Homéra, ale aj nemeckého filozofa Nietzscheho, všeobecne vzdelaný umelec vstrebával do svojej tvorby viacero zdrojov. K tomu treba prirátať aj religiozitu prostredia dnešnej Ukrajiny, kde vyrastal a formovala ho, verzus jeho sexualitu. Dve odlišné kategórie. Z toho plynula túžba vyjadriť svoje pocity v tvorbe prozaickej, poetickej a najmä hudobno-divadelnej.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Michal Onufer (Arcibiskup), Michał Partyka (Roger), Gabriela Hrženjak (Roxana), Myroslava Havryliuk (Diakonka), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Historický Roger, vzdelanec a kozmopolita, vládnuci na Sicílii v 12. storočí a Kráľ Roger, ktorého Karol Szymanowski vytvoril na libreto Jaroslawa Iwaszkiewicza i svoje vlastné, nie sú totožní. Operný dej spája sicílsky dvor s Euripidovými Bakchantkami, ale aj s jeho románom Efebos. Dejinných súvislostí, ktoré sa preplietali pri tvorbe opery bolo viacero, pričom jasná bola myšlienka hľadať riešenie skladateľovej vnútornej dilemy medzi dogmatickou kresťanskou morálkou a túžbou po (aj sexuálnej) slobode.

Preto do manželstva Rogera a Roxany vstupuje Pastier, reprezentant nového náboženstva, s posolstvom lásky, krásy a hedonizmu. Filozoficky vzaté, dionýzovského princípu. V tejto chvíli dochádza k zrážke, k manželskému konfliktu, k spoznávaniu kráľa ako seba samého, ale aj k psychóze davu, priklonenému k slobode a vzbure voči zabehnutému režimu. Dielo otvára pre tvorcov, ale aj prijímateľov inscenácií, rad rébusov so širokými možnosťami výkladu.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátne ho divadla Košice, 2022, Maksym Kutsenko (Edrisi), Michał Partyka (Roger), Juraj Hollý (Pastier), Gabriela Hrženjak (Roxana), zbor, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Prvá slovenská podoba Kráľa Rogera vzišla z konštruktívnych diskusií tímu. Uviesť toto unikátne dielo bolo zámerom vedenia operného súboru, pričom dramaturg Stanislav Trnovský v bulletine objasňuje dopodrobna všetky súvislosti historické, dejinne späté s dobou vzniku opery i s jej aktuálnym, apelatívnym presahom. Rozhodnutie priniesť na javisko túto hudobne monumentálnu, hoci minutážou skratkovitú drámu vo forme netradičnej – orchester sa zo svojej „jamy“ preniesol do zadnej časti pódia – bolo nevyhnutným krokom. Aby vyznela hudba v plnej kráse svojej bohatej inštrumentácie a zároveň boli charaktery postáv s komplikovanými vzťahmi čitateľné zblízka.

Inscenáciu označili tvorcovia ako poloscénickú verziu, čo sa nakoniec ukázalo ako priskromné. V réžii Antona Korenčiho, na scéne Ondreja Zachara, v kostýmoch Borisa Hanečku, v svetelnom dizajne Róberta Farkaša a za pohybovej spolupráce Andreja Petroviča, sa podarilo v minimalistickej výprave podať plnohodnotný výklad predlohy. Bol pri všetkej mysterióznosti námetu ešte údernejší a čitateľnejší, než v honosnom scénickom zábale.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Michał Partyka (Roger), Juraj Hollý (Pastier), Gabriela Hrženjak (Roxana), zbor a orchester, foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Koncepcia Korenčiho tímu v moderne odtabuizovanom štýle odhalila psychické stavy a zlomy postáv, zaktivizovala zbor do polohy jednej z hlavných úloh a vyburcovala myseľ diváka k aktivite. Nad hodnotami dnes polarizujúcimi v zmysle tradičných a moderných zásad, nad prienikom antických tém do súčasnosti, nad hľadaním riešení v rozporoch medzi dogmami viery a erotikou. I nad rozpoltenosťou osobnosti. Réžia svoj pohľad prináša, no nevnucuje ho.

Inscenácia akcentovala isté premietnutie sa psychiky skladateľa do profilu titulného hrdinu a pridaním nemej postavy Mladého chlapca ešte zvýraznila sexualitu námetu. Ale nemenej intenzívne a zároveň vkusné bolo aj odhaľovanie sa Roxany, ktorej nahotu skrýval len trikot vo farbe tela. Vzniklo necelých deväťdesiat minút dych berúceho napätia (samozrejme, vyvolaného v rovnakej, alebo dokonca dominantnej miere hudbou), ktoré tvorili bez ilustratívnych barličiek samotní interpreti.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Michał Partyka (Roger), André Tatarka (Mladý chlapec), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Predstavenie sa začína krátkym prológom bez hudby, s polootvorenou oponou a výhľadom na centrálne lokalizovanú sochu bezhlavej Niké, ktorá ostáva na mieste po celý čas. Na proscéniu sú len kreslá, stolík s džbánom vody a pohárom, nazeleno svietiace lampičky. A voľný čiernobielymi lomenými pásmi znázornený prechod do prázdnej orchestrálnej jamy, tvoriacej priestor pre príchody a odchody postáv. Do istej miery živou kulisou je amfiteatrálne rozostavanie orchestra na horizonte javiska (lampičky nad pultmi tvoria pôsobivý obraz) a nad ním sú akoby trhaná strecha umiestnené viacúčelové obdĺžnikové plôšky. Doplnková „revuálka“ tiež účinne oddeľuje jednotlivé obrazy.

Práca Antona Korenčiho s protagonistami, ale aj študentom herectva, išla priamo na dreň postav. Najchúlostivejšie erotické momenty, či už v homosexuálnych zábleskoch, alebo v kresbe Roxany, boli v profiloch a herectve vkusne vybalansované. A hlavne – pri všetkej mysterióznosti príbehu – ich pohnútky a konania boli zdôvodnené. Jednotlivé scény a zmeny ich atmosfér dotváralo očarujúco trefné svietenie s modifikáciou farieb. Nie na vonkajší efekt, ale ako zrkadlo zmien.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Michal Onufer (Arcibiskup), Michał Partyka (Roger), Gabriela Hrženjak (Roxana), Myroslava Havryliuk (Diakonka), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Samostatnou kapitolou sú kostýmy. Borisa Hanečku ovplyvnila „rôznorodosť vôní“ a snivosť predlohy. Pritom jeho návrhy sú veľmi konkrétne, plné tvorivej fantázie a súladu s dianím a charaktermi postáv. Asi najintenzívnejšie je vnímaný Pastier v blonďavej parochni, odetý do bieleho obleku s lemom reflexných pásov. Erotiku zvýrazňuje tiež dômyselný kostým Roxany, či slušivo, v krátkych nohaviciach, oblečený Mladý chlapec. Uniformný zbor v dvoch odtieňoch sivej farby a s okuliarmi na očiach, má svoju úlohu okrem spevu v nepatrnom, no účinnom pohybe v priestore. A sviečky v ich rukách a podobne aj v detskom zbore, tvoria imaginatívny obraz.

Dejom diela sa prelínajú v druhom a treťom dejstve extatické tance, ktoré Andrej Petrovič vyriešil účinným pohybom rúk, bez narušenia štýlovej jednoty. Práve jednotnosť celého vizuálneho tvaru poukazuje na tímovú kreativitu a cizelovanie názorov v konštruktívnych debatách počas tvorivého procesu.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Juraj Hollý (Pastier), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

K hudobnému naštudovaniu Petra Valentoviča sa dostávam až v tomto bode, no rovnako by som mohol začať recenziu práve ním. Šéfdirigent a zbormajster divadla (v tomto titule mu pri príprave zborov asistovala vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia Ukrajinka Iryna Demianyshyna) našli jediné možné a napokon veľmi účinné riešenie, vytiahnutie orchestra na javisko. Nástrojové obsadenie je totiž také bohaté (výpomoc prišla opäť z maďarského Miškovca), že do jamy by sa nezmestilo.

Nebola to však len z núdze cnosť, ale Valentovičov orchester znel skutočne majestátne. Tam, kde partitúra žiadala nízku dynamickú hladinu, hralo sa v piane, kde triumfovala farebnosť a extatická plnosť, tam znel zvuk objemne a zároveň transparentne. Partitúra má do istej miery symfonické črty, no pri všetkej pestrosti absorbovaných štýlov (motívy orientálne, impresionistické, goralské, orchestrácia v duchu prvej štvrtiny 20. storočia s náznakmi tonality – záverečná C-durová apoteóza slnka), dáva voľný priestor pre hlasy. Bola to opäť jedna zo „záťažových“ previerok schopností kolektívnych telies (orchestra a zboru) a ukázalo sa, že inšpiratívny a dokonale pripravený dirigent dokáže lámať bariéry. V tom je Peter Valentovič v rámci celého Slovenska skutočnou výnimkou.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Michał Partyka (Roger), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

K nájdeniu optimálneho a finančne dostupného obsadenia treba mať dobrý „nos“. A ani ten nestačí, musia ešte ladiť termínové kalendáre. Podarilo sa! Poľský barytonista Michał Partyka vo svojich 37 rokoch už má za sebou debuty na svetových scénach a festivaloch a momentálne je angažovaný na prvý odbor v nemeckých Brémach.

Našťastie si vyhradil čas na svojho prvého Rogera v osobnej kariére a jeho kreácia bola obdivuhodná v spevácko-hereckej komplexnosti. Vyhovel všetkým požiadavkám réžie (mimoriadne presvedčivý typ, schopný prežiť zlomové momenty svojho hrdinu) a vložil do partu krásne sfarbený, technicky výborne vedený barytón. V jeho podaní zazneli v rovnakej kvalite všetky polohy, pracoval s výrazom, dynamikou, skrátka autentický kráľ Roger.

Pre mladučkú chorvátsku sopranistku Gabrielu Hrženjak bola Roxana prvou rolou, stvárnenou v kamennom divadle. Je to mimoriadny talent, jej lyrický materiál s anjelsky jasnou, zamatovou farbou pritom už dnes naznačuje potenciál objemnosti a priebojnosti hlasu. Je to navyše Roxana ideálneho vzhľadu a tvárnych hereckých schopností.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Juraj Hollý (Pastier), Gabriela Hrženjak (Roxana), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Treťou dominantnou postavou (pravdepodobne s najväčším priestorom na spievanie) je Pastier, ktorého stvárnil hosťujúci Juraj Hollý. Vytvoril komplexne charizmatickú postavu, ktorá musela uchvátiť Roxanu, ľud a napokon nenechať ľahostajným ani samotného Rogera. Hlas Juraja Hollého už dostáva v strednej polohe objem a závažnosť mlado-hrdinného tenora, no nespolieha sa na to a tvaruje svoj part do bohatých dynamických dimenzií.

Maksym Kutsenko poňal Edrisiho ako charakterovú rolu, pre ktorú má jeho tenor potrebné dispozície. Škoda, že pre postavy Archiereiosa a Diakonisu nenapísal Szymanowski viac nôt, hlasy Michala OnuferaMyroslavy Havryliuk však aj na malej ploche zneli v krásnych farbách. V neposlednom rade treba spomenúť pridanú nehovoriacu postavu Mladého chlapca, ktorá našla ideálneho predstaviteľa. Bol ním študent konzervatória André Tatarka.

K. Szymanowski: Kráľ Roger, Opera Štátneho divadla Košice, 2022, Maksym Kutsenko (Edrisi), Michał Partyka (Roger), foto: Joseph Marčinský / ŠDKE

Uzavriem recenziu odbočkou. Útvar hodnoty za peniaze patrí síce pod štátny finančný rezort, no z neho idú toky aj na kultúru. Citujem: „Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či peniaze daňovníkov budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa“. Premietam tézu do opernej sféry. Ak súbor Štátneho divadla v Košiciach ponúkol (a nie po prvýkrát) inscenáciu vysoko nadštandardnú, bolo by spravodlivé a zároveň logické, hodnotu odmeniť peniazmi. Aby divadlo neživorilo a mohlo slobodne rozvíjať kreativitu. Nie je to cieľ demokratickej kultúry?

Autor: Pavel Unger

písané z premiéry 23. 11. 2022

Karol Szymanowski: Kráľ Roger
Štátne divadlo Košice
Premiéra 23. novembra 2022

Hudobné naštudovanie: Peter Valentovič
Réžia: Anton Korenči
Koncepcia: Anton Korenči, Roland Khern Tóth, Stanislav Trnovský
Scéna: Ondrej Zachar
Kostýmy: Boris Hanečka
Svetelný dizajn: Róbert Farkaš
Zbormajster: Peter Valentovič
Asistent zbormajstra: Iryna Demianyshyna
Detský zbor: Igor Dohovič
Príprava sólistov a jazykový lektor: Marcin Koziel

Roger: Michał Partyka
Roxana: Gabriela Hrženjak
Edrisi: Maksym Kutsenko
Pastier: Juraj Hollý
Arcibiskup: Michal Onufer
Diakonka: Myroslava Havryliuk
Mladý chlapec: André Tatarka

www.sdke.sk

Vypočujte si tiež:
Zo zákulisia O pripravovanej premiére opery KRÁĽ ROGER (podkast)

video

záznam tlačovej konferencie k premiére si pozriete TU…

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár