Košický Werther je prívalom drámy a emócií z javiska i orchestra

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Niekedy býva užitočné ctiť kontinuitu a ponechať predchodcami naplánovaný titul aj po zmene vedenia súboru. Toto je prípad Werthera od Julesa Masseneta, ktorého mal v dramaturgickom hľadáčiku bývalý riaditeľ opery Karol Kevický. Jeho nástupca Roland Khern Tóth si voľbu osvojil a s čiastočne zmeneným tímom priviedol víťazne na javisko Štátneho divadla v Košiciach 29. októbra 2021.

Bol to nesporne šťastný krok už aj preto, lebo Werther od Julesa Masseneta, na rozdiel od ManonDona Quichotta, sa na tamojšom javisku dosiaľ nehral. A aj od premiéry druhého zo spomenutých, uplynulo štyridsať rokov. Opere Štátneho divadla v Košiciach sa počas necelých dvoch mesiacov podarilo pripraviť tretiu premiéru! Kálmánova opereta Vojvodkyňa z Chicaga síce mala predpremiérový krst už v júli, no jej oficiálny vstup do repertoáru sa uskutočnil až v septembri. Donizettiho Roberto Devereux, v historicky prvom scénickom naštudovaní na Slovensku, bol až do septembrovej premiéry známy len z májovej streamovanej verzie.

Nuž a do tretice – aj napriek momentálne nepriaznivej epidemiologickej situácii v Košiciach – obohatil ponuku Štátneho divadla prvý tamojší Werther. Po odstúpení pôvodne plánovanej režisérky Lindy Keprtovej oslovilo vedeniu súboru nemeckého režiséra Alexandra Wiegolda, pohybujúceho sa najmä v činohernom svete, nevynímajúc prestížny viedenský Burgtheater či Akademietheater.

J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Peter Berger (Werther), foto: Joseph Marčinský

Goetheho Utrpenie mladého Werthera bolo mocnou inšpiráciou pre libretistov Massenetovej opery i pre skladateľa samotného. Prepojenie je síce úzke, no isté zreteľné odlišnosti, dané nielen v texte, ale v značnej miere špecifickou poetikou Massenetovej hudby, nájdeme. Jednotlivé obrazy a osudy hrdinov sa vyvíjajú v čase, možno povedať v meniacich sa ročných obdobiach. Chýba len jar. Možno nie náhodou. V júli nacvičuje mestský správca so svojimi deťmi vianočné koledy a na Štedrý deň spácha Werther pre neopätovanú lásku samovraždu.

Ako vyplýva aj z bulletinovej diskusie medzi režisérom, dirigentom Viniciom Kattahom a dramaturgom Stanislavom Trnovským, inscenátori prinášajú erudovanú a hĺbavú analýzu partitúry. Poukazujú, každý z vlastného zorného uhla, na rôzne akcenty, psychologické pohnútky v konaní postáv, ba aj ich kultúrno-hodnotové odlišnosti. Tie nevyplývajú primárne z miešania francúzskej hudby s nemeckým námetom, ale korene majú hlbšie.

Na jednej strane stojí Charlotte, silno formovaná náboženským rodinným prostredím. Z Albertovej snúbenice sa na základe predsmrtnej prísahy svojej matke stáva jeho manželka. Často sa zhovára s Bohom a city k Wertherovi potláča až do osudovej chvíle. Na druhej strane Werther. Rebel, slaboch, hrdina, romantik odtrhnutý od reality? S týmito aspektmi sa pri kresbe jeho charakteru zaoberajú tvorcovia, no každopádne svojvoľné ukončenie života nie je prejavom zbožnosti. Werther je z iného cesta.

J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Maksym Kutsenko (Schmidt), Aneta Hollá (Sophie), foto: Joseph Marčinský

Ak sú spomenuté tézy kľúčom k cizelovaniu koncepcie, svedčí to, že tvorcovia sa vnorili do rozboru predlohy z rôznych pohľadov. Výsledok to napokon v plnej miere potvrdil. Alexander Wiegold s českými kolegami Michalom Syrovým (scéna) a Tomášom Kyptom (kostýmy), a v nemalej miere tiež s rakúskym video dizajnérom Michaelom Balgavym, dokázali syntetizovať kresbu meniacej sa atmosféry prostriedkami súčasnými i zároveň rešpektujúcimi historickú faktografiu. Nie je to však javiskový obraz v duchu opisnej reality. Niet v ňom záchytných barličiek (ba konečne ani javiskovej hmly), no o to viac emočných vzopätí a psychologických sondáží.

Tylová opona je nielen deliacim elementom, ale aj projekčným plátnom. Výtvarne pôsobivo je riešený už prvý obraz. Za izbou, kde mestský správca Bailli učí svoje deti koledy a dve karikatúry v podobe Johanna a Schmidta ho nabádajú k pitkám, sa otvára perspektíva husto zalesneného okolia. Tmavomodré farebné ladenie a tajomné svietenie (plus tiene postáv) odkláňajú od reálnych farieb prírody a sú akoby predzvesťou nepredvídateľného. Werther prichádza z hľadiska, sprevádzaný chlapčekom, ktorý mu ukazuje cestu k hľadanému domu. Prienik k zasadeniu príbehu do modernejších čias, resp. jeho časovému neukotveniu, ukazuje taký detail, ako je Albertov kufrík na kolieskach.

V predeloch obrazov sa na zadnej projekčnej ploche premietajú husto padajúce kvapky. Druhé dejstvo smeruje výtvarne viac k symbolike, zjavujú sa prázdne rámy obrazov, do ktorých zavše vchádzajú postavy. Zo zeme sa vypínajú samostatné makety kvetov, na horizonte sa zmysluplne striedajú náladotvorné projekcie a ku koncu padanie listov ohlasuje jeseň. Jadro drámy sa však odohráva priamo vo vnútri postáv.

J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Elena Maximova (Charlotte), foto: Joseph Marčinský

Emóciami nabité tretie dejstvo rieši režisér s výtvarníkmi strohou, napriek vianočnému času bez ornamentov zariadenou izbou, s kreslom a prikrytými kusmi nábytku. Na proscéniu sú miniatúry domčekov, ako spomienka na rodinné korene. Sonda do psychiky Charlotty, schúlenej v kresle a čítajúcej Wertherove listy, vrátane jeho pomýšľania na samovraždu, bola súhrou režijného vedenia postavy s fascinujúcim hereckým umením predstaviteľky. Náhly príchod Werthera, odkrývanie klavíra a knižnice, čítanie Ossianových veršov, sú miestom, kde konflikt dosahuje svoj emocionálny vrchol.

Prechod do posledného obrazu veľmi presvedčivo vytvára projekčná ilúzia snehovej búrky, počas ktorej Charlotte beží mestom za Wertherom. Počas nej, pri stále spustenej revuálke, padne výstrel. Krvou zaliaty Werther sedí na ráme obrazu. Tam umiestnili tvorcovia aj záverečný dvojspev. Vo Wiegoldovej koncepcii u Werthera nejde o klasickú smrť, ale vzďaľovaním sa do hĺbky javiska akoby odchádzal z príbehu, alebo – ak chceme – zo života. Veľmi krásne, estetické, farebne i tvarovo výstižné sú kostýmy Tomáša Kyptu.

Samostatnou kapitolou je hudobné naštudovanie. Nemáme na Slovensku divadlo, ktoré má k dispozícii dvojicu takých dirigentov, akými sú v Košiciach Peter Valentovič a Vinicius Kattah. Werther pripadol Kattahovi a ten doslova maľoval partitúru v širokom spektre farieb, dynamických nuáns, odtienených nálad. Bol to Massenet znejúci v istých chvíľach v duchu rodiaceho sa impresionizmu, inokedy zasa s veristickou vášňou. Mal primeranú esenciu sentimentálnosti, ktorá však bola vždy v adekvátnom pomere k emocionalite situácií a duševných rozpoložení postáv. Pokiaľ to v orchestri išlo (a o vážnejších prehreškoch nemožno hovoriť), tlmočil svoju zvukovú predstavivosť v situačnej drobnokresbe a na druhej strane vo veľkom gradačnom oblúku.

J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Peter Berger (Werther), foto: Joseph Marčinský

Premiérový večer (29. 10. 2021) bol triumfom nielen dvoch protagonistov, ale každého sólistu v stredne veľkom, alebo menšom parte. Natoľko zosúladený ansámbel hockedy nepočuť. Ak by som mal charakterizovať Petra Bergera ako Werthera jedným slovom, najvýstižnejším by bolo uveriteľný, autentický. To samozrejme nestačí, tým len podčiarkujem, že jeho spevácky a herecký výkon sa skĺbili do podoby, kresliacej doslova stavy vnútorného „utrpenia mladého Werthera“.

Každé gesto, pohyb na javisku, vzťah k partnerke, niesli v sebe náboj nefalšovanej a prirodzenej emócie. Peter Berger je dnes už dramatický tenor, čo je pre Werthera veľká výhoda, no dokáže stále spievať podmanivé a vrúcne piana. Dokáže dramatickú krivku postavy vygradovať do objemného forte so strhujúcim kovovým leskom tónu. Jeho áriu „Pourquoi me réveiller“ na slovenskom pódiu v porovnateľnej forme zaspieval asi len Piotr Beczała na nedávnom koncerte k sedemdesiatinám Petra Dvorského v SND.

Elena Maximova je rovnakou výhrou premiérového obsadenia. Pred dvoma rokmi spievala Charlottu v sérii predstavení Werthera vo Viedenskej štátnej opere (po boku Vittoria Grigola), čaká ju drážďanská Semperoper, Buenos Aires, Hamburg, milánska La Scala. Vytvorila dramatickú kreáciu mnohých vrstiev, zrkadliacu vo výraze, dynamike či farbách vývoj postavy, fazety duševných stavov, vnútorný boj medzi povinnosťou a láskou. Jej mezzosoprán má veľké dynamické rozpätie, dokáže upútať obsažnými pianami, ale aj objemom tónu v dramatických vzopätiach.

J. Massenet: Werther, Štátne divadlo Košice, 2021, Elena Maximova (Charlotte), Jiří Rajniš (Albert), foto: Joseph Marčinský

Na Charlotte a Wertherovi spevácke obsadenie a tým aj úspešnosť každého naštudovania stojí a padá. V prípade Košíc to neznamená, že stredne veľké úlohy nenašli rovnako oduševnených interpretov. Mladý český barytonista Jiří Rajniš dal Albertovi ušľachtilosť zatiaľ skôr lyrického barytónového timbru a herecky vystihol črty počiatočnej zmierlivosti a finálnej žiarlivosti postavy. Aneta Hollá stvárňuje Sophie s peľom mladosti, sviežosti a okrúhlosti tónu v každej polohe.

Nemožno nespomenúť ani krásnu farbu hlasu mladého Michala Onufera (Bailli), ktorý sa dokázal prevteliť do úlohy otca šiestich detí. Rovnako pozitívne sa treba zmieniť o Maksymovi KutsenkoviLászlóovi Havasim v karikovaných postavách Schmidta a Johanna. No a nepochváliť divadelné Detské operné štúdio (vedie ho Igor Dohovič) za čistučko prednesený zborový part by bolo doslova hriechom.

Prečítajte si tiež:
K premiére novej inscenácie opery Werther v Košiciach
Opera Štátneho divadla Košice (seriál k 75. výročiu vzniku súboru)
Šéf košickej opery Roland Khern Tóth: Nebojíme sa ponúknuť ambicióznu sezónu

Opera košického Štátneho divadla v prvej pandemickej sezóne pod novým vedením dokázala vytvoriť špeciálne projekty i streamy. Teraz vstupuje do druhej, žiaľ, zatiaľ tiež covidom ohrozenej sezóny s plnou razanciou. Ani bordová farba na covidovom automate Košíc neodradila súbor od realizácie premiéry. Bol síce v režime značne limitujúcom počet divákov, na jej kvalite a poctivosti výkonov to nijako neubralo. Naopak, Štátnemu divadlu pribudla vysoko kvalitná inscenácia, ktorú by nemal obísť žiaden operný fanúšik.

Autor: Pavel Unger

písané z I. premiéry 29. 10. 2021

Jules Massenet: Werther
Štátne divadlo Košice
Premiéra 29. a 30. októbra 2021

Hudobné naštudovanie: Vinicius Kattah
Dirigenti: Vinicius Kattah, Peter Valentovič
Réžia: Alexander Wiegold
Libreto: Édouard Blau, Paul Milliet, Georges Hartmann
Scéna: Michal Syrový
Kostýmy: Tomáš Kypta
Video dizajn: Michael Balgavy
Koncertný majster: Peter Michalík

Charlotte: Myroslava Havryliuk, Elena Maximova, Viera Kállayová
Sophie: Aneta Hollá, Veronika Bilová
Werther: Peter Berger, Michal Lehotský
Albert: Marián Lukáč, Jiří Rajniš
Bailli: Michal Onufer, Marek Gurbaľ
Schmidt: Maksym Kutsenko, Anton Baculík
Johann: Martin Kovács, László Havasi
Brühlmann: Jakub Benčo
Kätchen: Silvia Ondočko

Spoluúčinkuje orchester ŠDKE a Detské operné štúdio ŠDKE pod vedením Igora Dohoviča

www.sdke.sk

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár