Dnes je: pondelok, 24. 9. 2018, meniny má: Ľubor, zajtra: Vladislav

Kráľovná baroka

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Agentúra Kapos opäť úspešne predstavila v Bratislave (tentoraz v novej budove SND) ďalšiu osobnosť svetovej opernej scény–Joyce  DiDonato. Hoci svetový operný „kolotoč“ (termín kedysi používaný pre tenistov križujúcich zemeguľu za rozprávkové honoráre) sa dnes niekedy priveľmi sústreďuje na nové a nové tváre, z ktorých podaktoré si až takú pozornosť nezaslúžia, rozhodne to neplatí o americkej mezzosopranistke, ktorá plným právom (ako to demonštrovala v Bratislave) žne v posledných rokoch jedno ocenenie za druhým.

Jej program Dráma kráľovien je replikou jej úspešného CD (Erato/Warner Classics, 2012), na ktorom nahrala spolu s komorným orchestrom  Il Complesso barocco sériu barokových árií. Ich spoločným znakom je, že ide o árie kráľovien z rôznych antických civilizácií (Egypt, Rím, Perzia, Mykény atď.), ktoré v operách napísaných medzi rokmi 1643–1738 vyjadrovali prazákladné ľudské emócie nádherným spevom.
Príjemným prekvapením bolo pre mňa obecenstvo, ktoré zaplnilo priestory opernej sály do posledného miesta ale aj jeho správanie. Mal som pocit, že sedím medzi inými poslucháčmi než na predstaveniach opery SND, no zrejme to nebolo ani bežné obecenstvo cyklov SF. Obe spomínané totiž preferujú jednostranne len to, čo dôverne poznajú (v SF napríklad Čajkovského, Beethovena, v SND Traviatu, Carmen a Tosku), kým publikum Donatovej recitálu sústredene počúvalo 8 talianskych barokových árií programu (a tri prídavky) z diel, ktoré nemôžu poznať z programovej ponuky SND či SF. Nuž v baroku bola percepcia hudby ešte výsadou aristokracie, ktorá (napriek excesom ako bolo zajedanie zmrzliny v lóžach) hudbe rozumela, kým v priebehu 19. storočia talianska opera „zľudovela,“ otvorila sa meštiackym a na istý čas aj širším ľudovým vrstvám (ktoré sa potom v 20. storočí priklonili skôr filmu a k nonartificiálnej hudbe). Dnes je opera menšinový hudobno-divadelný druh, v ktorom hudobníci strácajú body na úkor divadelníkov. A ak sa pozeráme na operu len ako na hudbu, potom stará baroková opera žije na periférii opery 20. storočia, čo platí ešte viac než pri hudbe ako takej, kde sa „starej hudbe“ predsa podarilo vytvoriť isté jadro vrelých priaznivcov vďaka špecializovaným hudobným telesám. Možno práve z tohto jadra pochádzala väčšia časť návštevníkov koncertu di Donatovej.

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Koncert Joyce DiDonato v Bratislave

Jednotlivé čísla programu koncertu boli dômyselne vybrané tak, že zahŕňali oba typy barokových árií viazaných na dva základné duševné stavy interpretovaných postáv kráľovien. Na jednej strane išlo o lyrické árie prechádzajúce od idylických po bôľne stavy (napr. ária z Cestiho Orontey), na druhej tzv. árie rozbúrených živlov (napr. ária z Händloveho Júlia Cézara v Egypte). V rovine interpretačnej to zasa znamená pohybovať sa medzi expresivitou a virtuozitou. Práve tieto prechody nálad (často v rámci jednej árie) speváčka zvládla obdivuhodne. Raz sa mäkko kĺzala z jedného tónu na druhý, inokedy jej hlas soptil a hrozil, vyčítal, preklínal, takže poslucháč ani nepotreboval sledovať text (príkladne preložený v bulletine), aby pochopil, čo práve vyjadruje. Technicky perfektne zvládala barokové vokálne ozdoby (behy, trilky), bezproblémovo striedala hlasové registre a hravo striedala dynamické polohy v celom hlasovom rozsahu. Z jej programu ťažko vyčleniť lepšie a horšie interpretované čísla, no osobne sa mi najviac páčila v árii z Hasseho Antonia a Kleopatry (dielo skladateľ napísal pre svoju slávnu manželku Faustinu Bordoniovú), v Händlovom Piangeró la sorte mia (Július Cézar v Egypte) a ako Roxana v jeho Alessandrovi, kde v posledných taktoch demonštrovala, že v inak ladenom repertoári má v zásobe aj tóny sýtejšej farebnosti a sily. Výborne znel zvuk orchestra, z ktorého štyroch samostatných ukážok ma najviac zaujal Vivaldiho Husľový koncert d moll v brilantnej interpretácii prvého huslistu Dmitry Sinkovského a preduchovnený zvuk orchestra v baletnej hudbe z Gluckovej Armidy.

Autor: Vladimír Blaho

Joyce DiDonato

Drama Queens

koncert

Slovenské národné divadlo, Bratislava, nová budova

7. novembra 2013 o 19.30 h

Hudobný sprievod:

IL COMPLESSO BAROCCO

(Holandsko)

Program koncertu

Antonio Cesti (1623 – 1669)

Intorno all’idol mio (Orontea, egyptská kráľovná/Queen of Egypt)

Orontea (1656)

Domenico Scarlatti (1685 – 1757)

Sinfonia

(presto – grave – presto)

Tolomeo ed Alessandro (1711)

Claudio Monteverdi (1567 – 1643)

Disprezzata regina (Ottavia, rímska cisárovná/Empress of Rome)

Korunovácia Poppey/L’incoronazione di Poppea (1643)

Geminiano Giacomelli (1692 – 1740)

Sposa, son disprezzata (Irene, princezná z Trabzonu/Princess of Trebizond)

La Merope (1734)/Antonio Vivaldi: Bajazet (1735)

Antonio Vivaldi (1678 – 1741)

Husľový koncert d moll, RV 242 „per Pisendel“

Violin concerto in D minor, RV 242 „per Pisendel“

(allegro – adagio – allegro)

Giuseppe Maria Orlandini (1676 – 1760)

Da torbida procella (Berenika, palestínska kráľovná/Berenice Queen of Palestine)

Berenika/Berenice (1725)

Prestávka

Johann Adolph Hasse (1699 – 1783)

Morte col fiero aspetto (Kleopatra, egyptská kráľovná/Cleopatra, Queen of Egypt)

Antonius a Kleopatra/Antonio e Cleopatra (1725)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

E pur così in un giorno… Piangerò la sorte mia (Kleopatra, egyptská kráľovná/Cleopatra, Queen of Egypt)

Július Cézar v Egypte/Giulio Cesare in Egitto (1724)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

Passacaglia

Radamisto (1720)

Giovanni Porta (1675 – 1755)

Madre diletta, abbracciami (Ifigénia, mykénska princezná/Ifigenia, Princess of Mycenae)

Ifigénia v Aulide/Ifigenia in Aulide (1738)

Christoph Willibald Gluck (1714 – 1787)

Air gracieux – Air sicilien

Baletná hudba/Ballet music

Armide (1777)

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)

Brilla nell’alma (Roxana, perzská princezná/Rossane, Princess of Persia)

Alexander/Alessandro (1726)

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista

Zanechajte komentár