Kráľovná huslí Anne-Sophie Mutter v bratislavskej Redute

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V rámci cyklu koncertov spoločnosti Gesamtkunstwerk v sezóne 2018/2019 vystúpila 6. mája 2019 v bratislavskej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie Anne-Sophie Mutter, legendárna svetová sólistka, ktorú nazývajú aj kráľovnou huslí. Spolu s ňou sa predstavil Komorný orchester Viedeň – Berlín.

Usporiadatelia tohto výnimočného koncertu napísali do pozvánky o. i.: „Ak by bola Anne Sophie-Mutter filmovou herečkou, do Bratislavy by zavítala hollywoodska hviezda najžiarivejšieho formátu“. Ale ani akokoľvek krásna herečka nemôže byť stotožnená s oduševnelou krásnou dámou, ktorá aj po vyše štyridsiatich rokoch koncertovania (verejne vystupuje od svojich 13. rokov), je stále prvoradou a neustále žiadanou huslistkou svetového formátu.

Výpočet jej nahrávok na LP a CD platne v najvýznamnejších nemeckých vydavateľstvách siaha od diel baroka – najmä Vivaldiho, po klasicizmus Mozarta, k Beethovenovi, Brahmsovi, rovnako zanietene hrá Čajkovského, Mendelssohna, Sibelia, Dutilleuxa, Lalo-a, koncerty Bartóka, Berga, Lutoslawskeho, Pendereckeho, Gubajduliny a ďalších autorov 20. storočia. Tí jej nie raz svoje diela dedikovali. Miluje hrať aj tú najzložitejšiu modernú hudbu a často ju nahráva.

Anne-Sophie Mutter, Komorný orchester Viedeň – Berlín,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2019,
foto: Robert Tappert

Anne-Sophie Mutter pri hraní nepoužíva ramennú opierku. Jej potreba trakcie s husľami, stotožnenie sa s kráľovským nástrojom ju viedli k tomu, aby nosila rovnaký štýl šiat bez ramienok. (Koncertné šaty jej šijú najznámejšie európske módne domy. Jedny prekrásne mala aj na pódiu Reduty). I takáto informácia patrí k veľkým osobnostiam a hviezdam, rovnako ako tá, že z hry štíhlej, usmievavej a elegantnej umelkyne mali pôžitok nielen uši poslucháčov, ale aj oči pánov každého veku. Evidentne aj z radu hráčov Komorného orchestra Viedeň – Berlín, zostaveného z popredných hráčov Viedenských a Berlínskych filharmonikov. Tí nielen sprevádzali Anne-Sophie Mutter, ale samostatne zahrali aj Mozartovu Symfóniu č. 1 Es dur, KV 16.

V čom spočíva legendárna hra pôvodom nemeckej umelkyne? Hoci 55-ročná huslistka (tiež pedagogička) je zvyknutá na koncertné vystúpenia od útlej mladosti (na husle hrala už 5-ročná), jej interpretácia pôsobí smerom k autorom a dielam stále objavne. Nikdy necítiť, že by niečo mala „vyhraté, ustáte, mechanické“. Frázu po fráze objavuje s evidentnou radosťou vždy nový, ukrytý a zázračný svet hudby.

Každý tón v jej podaní je znásobenou odozvou nádherne znejúceho, zvuk celej sály objímajúceho, farebne znejúceho, alikvotami bohatého, skratka vskutku zázračného nástroja (vlastní dvojo vzácnych huslí Stradivariho – momentálne hráva na tých, ktoré sú známe pod menom Lord Dunn-Raven z r. 1710). Súčasne nám predostiera svoje bohaté vnútro: s poslucháčskym pocitom, že koncerty hrá akoby prvýkrát, navyše len nám, s odovzdaním absolútnej virtuozity, ale aj duše…

Anne-Sophie Mutter, Komorný orchester Viedeň – Berlín,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2019,
foto: Robert Tappert

Veľa sa v súvislosti s autormi rôznych storočí hovorí o výstižnosti štýlovej hry. Pri Anne-Sophie Mutter, ktorá hrala v Bratislave (v tejto sezóne údajne ako v jedinej východoeurópskej metropole) tri Mozartove husľové koncerty, zrazu bola štýlotvorná otázka vyriešená. Každý poslucháč bol totiž okamžite vtiahnutý do vyváženej dobovej i aktuálnej mozartovskej interpretácie, kde jednota splynula v strhujúci hudobný zážitok. Bola tu prítomná galantnosťou a gracióznosťou rokoka, ale aj detsky hravý a usmiaty Mozart, ktorý akoby nič netušil o svojej výnimočnosti – a preto kládol na budúcich interpretov batoh riešení v rôznom podaní. Anne-Sophie Mutter hrala navyše v jedinečnej súhre s vynikajúcou komornou zostavou špičkových sláčikárov a niekoľkých dychárov z Viedne i Berlína.

Možno vôbec písať to, čo sa nazýva kritika, recenzia, ak sme zažili dve a pol hodiny vrchovatej a bezchybnej krásy? To mimo umenia nebýva… Pokúsim sa teda aspoň referovať, ak niet čo kritizovať.

Na úvod koncertu zaznel mladistvý opus génia Koncert pre husle a orchester č. 2 D dur, KV 211. Napísal ho údajne iba 9-ročný Mozart v Londýne, počas prestávky turné s otcom a sestrou, ktoré absolvoval po Európe ako zázračné dieťa. Dielo mladého génia vychádza ešte z nadväzovania na talianske vzory concertina a rodiacu sa formu ustaľujúceho sa koncertu. Dielo bolo zahraté s gracióznou eleganciou, švihom, ľahkosťou – ako príklad neskoro-rokokovej hudby. Pritom nebolo treba uvažovať či znevažovať neuveriteľne mladý vek skladateľa, ktorého sa už v detstve dotkla geniálna iskra.

Ďalším číslom bol náročnejší Mozartov opus Koncert pre husle a orchester č. 3 G dur, KV 216, „Štrasburg“, v ktorom má pomerne veľkú úlohu orchester v tutti i v úsekoch sólového nástroja. Z troch častí koncertu, plného charakterom kontrastných tém a melódií, ako aj nárokov na ozdobnú hru, na citlivé vnemy azda najviac zapôsobilo Adagio (2. časť) s introvertne zahratou, lahodnou hlavnou témou. V záverečnom, finálnom ronde bolo veľa trilkami ozdobených a náročných úsekov, poznačených rokokovou živosťou a hravosťou. Zaujímavé bolo gitarové pizzicato huslí i kontrastná epizóda ľudového charakteru. Anne-Sophie Mutter všetko zahrala absolútne isto, hravo a zanietene.

Komorný orchester Viedeň – Berlín,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2019,
foto: Robert Tappert

Posledným z trojice mozartovského programu bol Koncert pre husle a orchester č. 5 A dur, KV 219, ktorý má kvôli „alla turca“ rytmom i podobným melodickým témam v poslednej časti, prívlastok „Turecký“. Celkovo je to hudba perlivá, živá, v druhej časti (Adagio) s jemnou, trochu melancholickou mozartovskou lyrikou, v záverečnom Menuete zasa s jadrnými rytmami dobových, tureckých vplyvov, celovo v energicky-efektnom finále. I v tomto prípade treba s obdivom konštatovať technickú bezchybnosť a ušľachtilosť hry kráľovnej huslí, ktorá ťahmi svojho sláčika dokázala rozozvučať tie najjemnejšie tóny, vždy v zvučných a farebných pianissimách, s obdivuhodnou ľahkosťou hrať viachlasné pasáže, akordické úseky či viesť melódiu s rešpektom k orchestru, nad ktorým sa niesol vskutku nádherný zvuk jej vzácnych huslí.

Pri hre vidieť na tvári Anne-Sophie Mutter nielen sústredenie a kontakt s hráčmi, ktorých súhru vyvoláva jemnými pohybmi tela, obrátením sa ku ním, ale je tu stále prítomné aj šťastie, ktoré prebleskuje z jej osobnosti pri interpretácii hudby, hoci sú to nie raz diela, celoživotne sprevádzajúce jej kariéru. Veď s Mozartovým koncertom č. 3 G dur vystúpila už ako 13-ročná(!) pod dirigentskou taktovkou slávneho Herberta von Karajana v Salzburgu. S týmto dirigentom potom hrávala aj s Berlínskymi filharmonikmi, pod tútorstvom svojho „objaviteľa“ Karajana a slávneho berlínskeho orchestra, s ktorým založila svoju podnes trvajúcu celosvetovú kariéru.

Z 54. symfónií geniálneho Mozarta zaznela v podaní Komorného orchestra Viedeň – Berlín aj Symfónia č. 1 Es dur, KV 16. Hoci mladistvé symfónie nemajú v tvorbe W. A. Mozarta veľa individuálnych čŕt, je v nich dokonalá, technika, forma a štýl, nadväzujúci na odkaz „otca“ symfónií Josepha Haydna. Komorný orchester prvotriednych hráčov viedol nám už z minulého hosťovania (a tiež z Orchestra Staatsoper Wien) známy koncertný majster, rovnako huslista so stradivárkami – vynikajúci Rainer Honeck. Podobne ako v sprievode k husľovým koncertom spočívala jeho vodcovská funkcia vo vnútornom porozumení s hráčmi, ktoré ťažko pomenovať, ale zato cítiť v každom nástupe, fráze, dynamickej premenlivosti a jedinečnosti súhry.

Komorný orchester Viedeň – Berlín,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2019,
foto: Robert Tappert

Počúvať mladistvé dielo viedenského majstra v podaní týchto špičkových rakúsko-nemeckých hudobníkov, bolo zážitkom z autentickosti i genetického prenosu interpretačných informácií od čias raného klasicizmu, cez Mozarta, Beethovena, až po dnešok. Je to skratka hudobná kultúra orchestrálnej hry, ktorú sa chodia učiť do Európy – najmä Viedne a Berlína všetky národy sveta tak, ako do Talianska učiť spievať belcanto.

Sympatická a neúnavná huslistka odpovedala nadšenému potlesku vďačného, ba užasnutého obecenstva (dokonca piskotu z balkónu, aký v Slovenskej filharmónii azda ešte nezaznel!) dvomi veľkými prídavkami (so sprievodom orchestra). Prvým bol úryvok z Koncertu pre husle a orchester č.1 B dur, KV 207, druhým opakovanie úryvku z Koncertu pre husle a orchester č. 5 A dur, KV 219.

Anne-Sophie Mutter, Komorný orchester Viedeň – Berlín,
koncert abonentného cyklu spoločnosti Gesamtkunstwerk, 2019,
foto: Robert Tappert

Koncerty Gesamtkunstwerku sú väčšinou vždy dedikované významným udalostiam. Tentokrát to bol Deň Európy, pripomínajúci 69. výročie Schumanovej deklarácie a zároveň 15. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Nemožno obísť fakt, že koncert nemeckej a svetovej kráľovnej huslí Anne-Sophie Mutter bol nielen finančne náročným, ba umelecky vrcholným sólisticko-orchestrálnym podujatím v závere koncertnej sezóny 2018/2019, ale tiež vyvrcholením niekoľkoročnej snahy a množstva práce Gesamtkunstwerku, ktorý svojím abonentom a ďalším záujemcom v bulletine už načrtol aj budúcu, nemenej zaujímavú sezónu.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 6. 5. 2019

Anne-Sophie Mutter v Bratislave
Koncert spoločnosti Gesamtkunstwerk
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
6. mája 2019

Anne-Sophie Mutter, husle a umelecké vedenie husľových koncertov
Komorný orchester Viedeň – Berlín
Rainer Honeck, koncertný majster a umelecké vedenie symfónie

Program koncertu

Wolfgang Amadeus Mozart

Koncert pre husle a orchester č. 2 D dur, KV 211
Koncert pre husle a orchester č. 3 G dur, KV 216 Štrasburg
Symfónia č. 1 Es dur, KV 16
Koncert pre husle a orchester č. 5 A dur, KV 219 Turecký

www.gesamtkunstwerk.eu

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár