Kráľovná na kráľovskom nástroji – Katarína Turnerová so Slovenskou filharmóniou a Danielom Raiskinom

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Prvá harfistka Slovenskej filharmónie, vynikajúca Katarína Turnerová excelovala v náročnom Koncerte pre harfu a orchester Alexandra Mosolova. Daniel Raiskin maľoval obľúbené veľké plátna, tentoraz spolu s Jeanom Sibeliom a jeho Symfóniou č. 2 D dur, op. 43. Program doplnila úvodná miniatúra z pera Alexandra Skriabina Rêverie (Snenie) pre orchester, op. 24.

Od Bratislavských hudobných slávností uplynul mesiac a ja sa po kratšej pauze môžem opäť venovať hudbe. Aký však je to rozdiel oproti festivalu! Tak ako vlani, opäť sme limitovaní protipandemickými opatreniami, ku kontrolám zaočkovanosti pribudlo obmedzenie počtu návštevníkov. A znásobilo sa aj nadšenie tých pár – v našom prípade iba 250 hostí, ktorí veľmi pozorne sledovali koncert a spravodlivo odmenili sólistku aj šéfdirigenta.

Prečítajte si tiež:
Slovenská filharmónia predstavila 73. koncertnú sezónu

Slovenská filharmónia naštartovala naplno, pripravila 13 cyklov, z nich recenzovaný koncert našiel svoje miesto v rámci deviatich vystúpení so šéfdirigentom, a to v cykle Hudba troch storočí. Odznel vo štvrtok 11.11. a v piatok 12. 11. 2021. Lákal objavnou dramaturgiou, prítomnosťou Daniela Raiskina, uvedením diel Alexandra Skriabina a Jeana Sibelia a prísľubom zážitku z hry kráľovnej harfy, Kataríny Turnerovej, v diele neznámeho Alexandra Mosolova. Podrobnosti sa dozvedáme z vysoko profesionálnych textov muzikológa Ivana Martona.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Úvod osviežila skladba Snenie / Rêverie pre orchester, op. 24 mladého Alexandra Skriabina, jemné, poetické dielo neskoršieho mága hudobného expresionizmu. Naštartovala náladu jemnej prvej polovice koncertu. Podľa slov sólistky v rozhlasovom rozhovore s redaktorkou Jarmilou Vitovičovou ponuku naštudovať Koncert pre harfu a orchester Alexandra Mosolova jej navrhol šéfdirigent prostredníctvom dramaturga Juraja Bubnáša.

Zaujímavý je predovšetkým osud dnes zabudnutého ruského autora, rodáka z Kyjeva (1900) s previazanosťou na Moskvu a jej avantgardu 20-tych rokov. Búrlivák a jeden z tých, ktorých sa stalinistickému režimu podarilo zlomiť. Nielenže bol v gulagu, ale upustil aj od svojich pôvodných umeleckých ambícií a prispôsobil sa dobe, jej požiadavkám o propagandistickú, disciplinovanú tvorbu. Taký je aj harfový koncert, ktorý napísal v roku 1939. Dielo sa stratilo a na svetlo ho vyniesla až pred dvomi rokmi Američanka Taylor Anna Fleshman s dirigentom Arthurom Arnoldom a Moskovským symfonickým orchestrom.

Katarína Turnerová, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Ako rarita a možno aj príklad nie veľmi vydareného diela ťažko skúšaného skladateľa odkrýva tajomstvá doby z dramatickej prvej polovice 20. storočia. Pre sólistku mimoriadne náročná úloha, možno aj bez šance uviesť ho aj inde mimo bratislavskej Reduty. Katarína Turnerová je však naslovovzatá profesionálka a tak sa aj k dielu postavila. Z jej hry bolo dokonca cítiť, že nadobudla k nemu vzťah a odmenila ho láskavým výrazom či perfekciou jej vlastnou. Virtuozita, často priam samoúčelná, úseky takmer sólovej hry, vyžadovali od umelkyne úžasnú zručnosť. Tú sólistka prvého orchestra má a dokazuje to desiatky rokov, ale má aj dar citu a výrazu, ktorý vložila do nepretržitej riavy tónov.

Daniel Raiskin s orchestrom jej boli citlivými partnermi, hoci na niektorých tvárach hráčov sa dala čítať menšia sústredenosť, akoby ich dielo až tak nezaujalo… Nemenujem, iba poznamenávam. Ak dielo zaznelo preto, aby sme poznali tohto zabudnutého autora a škodu, ktorú spôsobil násilný svet, dá sa to akceptovať. A možno to bolo práve kvôli Kataríne Turnerovej, ktorej kvality Raiskin už dávno spoznal a vedel, že ukáže, čo na svojom krásnom a lahodnom nástroji dokáže. V každom prípade klobúk dole pred jej výkonom!

Druhá polovica koncertu bola skvelým príkladom vysoko profesionálneho výkonu dirigenta a jeho orchestra. Načrieť do pokladov severskej hudby je vždy veľmi povzbudzujúce. Symfónia č. 2 D dur, op. 43 fínskeho skladateľa Jeana Sibelia k tomu dáva nespočetne veľa príležitostí. To sú tie fascinujúce veľké plátna Raiskina, drámy, popretkávané odľahčenými úsekmi.

Daniel Raiskin, Slovenská filharmónia, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Ťažko si viem predstaviť tohto fínskeho mága, ako sa utápa v depresii a ničí svoje partitúry. Našťastie však napokon po ňom ostal rad fascinujúcich diel. V tomto azda najznámejšom Sibeliovom diele nachádzame toľko krásnej, vynikajúco zinštrumentovanej a dramaticky vystavanej hudby so silným výrazom, že jej vypočutím sa nabíjame na dlhý čas.

Sibelius je synonymom severskej impresie, nálad a možno aj novembra. Poslucháč má chuť privrieť oči a oddať sa tej kráse. Myslím, že diela z obdobia vrcholného romantizmu sú Raiskinovi mimoriadne blízke. Vie sprostredkovať silnú emóciu nielen orchestru a jeho jednotlivým sólistom, ale orchestrálni hráči s ním doslova splývajú do jedného celku. Publikum to vníma, cíti a oceňuje.

Autor: Viera Polakovičová

písané k koncertu 11. 11. 2021

záznam koncertu v online archíve SF

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin, dirigent
Katarína Turnerová, harfa

Alexander Skriabin: Snenie / Rêverie pre orchester, op. 24
Alexander Mosolov: Koncert pre harfu a orchester
Jean Sibelius: Symfónia č. 2 D dur, op. 43

www.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár