Kráľovská harfa

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Pod týmto názvom vyšiel nedávno profilový kompaktný disk – album venovaný skladateľom 18. storočia, ktorých harfové koncerty interpretuje prvá harfistka Slovenskej filharmónie – Katarína Turnerová (© 2017 Diskant).

V úvode profilového bookletu, ktorý oboznamuje s dramaturgickým zostavením albumu, Katarína Turnerová píše: „Händlov koncert to celé začal (pozn aut.: Koncert pre harfu a orchester B dur, op. 4, č. 6, HWV 294). Absolvovala som s ním svoje prvé verejné vystúpenie s orchestrom na konzervatóriu v Žiline a neskôr, už ako profesionálna sólistka, aj svoj prvý zahraničný zájazd do Rakúska so Slovenským komorným orchestrom pod vedením Bohdana Warchala – na čo sa nedá zabudnúť. Zaradenie tohto diela do albumu bolo pre mňa teda logické. Ďalšie koncerty som si vybrala od skladateľov obdobia raného klasicizmu.“

Katarína Turnerová,
foto: Ivona Orešková

Okrem spomenutého úvodného Händlovho koncertu neskorého barokového typu sú teda na Turnerovej CD zaznamenané diela G. Ch. Wagenseila (1715 – 1777): Koncert pre harfu a orchester G dur; C. D. von Dittersdorfa (1739 – 1799): Koncert pre harfu a orchester A dur a J. G. Albrechtsbergera (1736 1809): Koncert pre harfu a orchester C dur. Sú to autori, ktorí tieto diela vytvorili síce v 18. storočí, ale v rozmedzí vyše 40 rokov. Za toto obdobie sa plynulo menil hudobný štýl: od neskorého baroka, cez galantné rokoko až ku ranému klasicizmu. Boli to také jemné premeny, že poslucháč pri ich vnímaní nezaznamenáva nejaké zjavné hudobné kontrasty. Všetko plynie vo zvukovo kultivovanej a elegantnej nádhere, ktorá je „prelínaná“ len tempovo prudšími časťami, vytvárajúcimi náladový kontrast. Dialóg doznievajúceho barokového koncertu tu ešte neprechádza do klasického sólového koncertu. Skôr sa vedie dialóg medzi zvukovo vedúcim inštrumentom a kolektívom – väčšinou sláčikových  nástrojov. Až o niekoľko desaťročí sa po tejto generácií rakúskych skladateľov (až na nemeckého G. F. Händla) vykryštalizoval sólový koncert klasického – a neskôr romantického – typu. Zásluhou nemeckých a francúzskych nástrojárov, na základe narastajúcich požiadaviek virtuózov, sa na prelome 18. a 19. storočia zabezpečila harfe taká dômyselná stavba a pedálová technika, že sa na nej mohla využívať celá chromatická škála tónov a možnosť, hrať vo všetkých tóninách. Tento technický rozvoj sa postupne ustálil na dnešnej stavbe harfy. Bežných divákov väčšinou púta harfa svojou veľkosťou, počtom strún a vonkajšou výzdobou. Aj to je jej špecifickosť a kráľovská vznešenosť. Veď na výzdobu jej „tela“ sa využívali rôzne drevené intarzie, ornamenty, prvky etnokultúr, bohaté strieborné a zlaté zdobenie.

Harfa sa zaraďuje do skupiny strunových hudobných nástrojov (chordofónov), čo znamená, že zvuk sa na nej vyludzuje rozochvievaním strún pomocou brnkania prstov. Je to prosté konštatovanie, ale ťažké realizovanie, najmä ak musí sólista na harfe súčasne ovládať zložitú pedálovú mechaniku. I preto je málo skutočných virtuózov na harfe, vyžadujúcej dlhé roky štúdia. Katarína Turnerová je jednou z nich.

CD Royal Harp,
grafický dizajn: Vladimir Yurkovic

Umelkyňa pochádza zo Žiliny, kde študovala na tunajšom konzervatóriu u Tibora Kováča, v štúdiu pokračovala na pražskej AMU Karla Patrasa a Renaty Kodadovej. Ešte ako poslucháčka AMU hrala od r. 1990 v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a od r. 1995 je prvou harfistkou Slovenskej filharmónie. Pôsobila aj v medzinárodnom symfonickom orchestri United Philharmonic Vienna vo Viedni. Ako sólistka, orchestrálna a komorná hráčka účinkuje na domácich koncertných pódiách a hudobných festivaloch, kde spolupracuje s radom popredných inštrumentalistov, spevákov, speváckych zborov, komorných ansámblov i orchestrov. Skladby harfového repertoáru slovenských i svetových autorov nahrala na CD i DVD nosiče, ale aj pre vysielacie potreby RTVS, ORF, BBC či NHK (Japonsko). Slovenské koncertné umenie reprezentovala v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Švédsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, Maďarsko, Taliansko, Španielsko, Mexiko, Japonsko, Omán). S manželom – flautistom Mariánom Turnerom tvoria komorné duo, ktoré odohralo stovky koncertov doma aj v zahraničí.

„Kráľovská harfa“ je reprezentačný profilový kompaktný album významnej harfistky Kataríny Turnerovej, ktorá sa už predtým spolupodieľala na celom rade albumov s ďalšími telesami a sólistami.

CD Royal Harp,
grafický dizajn: Vladimir Yurkovic

Trojčasťový opus Georga Friedricha Händla (Koncert pre harfu a orchester B dur, op. 4, č. 6, HWV 294) nahrala umelkyňa so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod vedením anglického dirigenta Kirka Trevora. Svieže Allegro 1. časti prináša hlavnú tému v orchestri, ktorú vzápätí preberá, variáciami spracováva a vlnivými arpeggiami ozdobuje harfa. Vznešene, akoby v ťaživom zdôraznení nálady hudobného základu začína Largo (2. časť), pričom harfa vnáša do hudby jemnú, elegantnú náladu. Allegretto moderato 3. časti Händlovho koncertu plynie v sviežom dialógu sólistického nástroja a orchestra.

Cappella Istropolitana pod vedením Martina Leginusa nahrala so štýlovou iskrou orchestra i sólistky Koncert pre harfu a orchester G dur od Georga Christopha Wagenseila, ktorý žil na prelome baroka a klasicizmu. Durová introdukcia 1. časti – Allegra – prináša základný tematický materiál koncertu. Sólová harfa krátko po tomto nástupe vnáša do hudby prvky hravého galantného štýlu. Stredná časť – Andante – znie pomaly, rozvážne, zadumane, s mnohými ozdobami, ktoré naznačujú, že skladateľ vychádzal z ešte módneho operného barokového štýlu. Vivace je radostná, concertantne vedená hudba, ukončená nečakane tempovo spomaleným, dôstojným záverom.

Nahrávanie CD Royal Harp, 2017,
Katarína Turnerová s dirigentom Martinom Leginusom a Cappellou Istropolitanou,
foto: súkr. archív K. Turnerovej

Carl Ditters von Dittersdorf bol rodený Viedenčan. Patril k najtalentovanejším skladateľom raného viedenského klasicizmu. Hrával v sláčikovom kvartete s Haydnom i Mozartom. Mária Terézia ho povýšila do šľachtického stavu r. 1773. Napísal o. i. štyri desiatky koncertov. Z nich Koncert pre harfu a orchester A dur je transkripciou pôvodne čembalového koncertu, ktorý však nedokončil. A tak sa na jeho úpravu podujal rakúsky klavirista a skladateľ Karl Hermann Pillney, ktorý dielo zrekonštruoval a doplnil o part violy, hobojov a lesných rohov, ba napísal kadenciu 2. časti a dokomponoval chýbajúce takty k nedokončenej tretej časti. Pôvodný základ čembalového koncertu cítiť od začiatku v perlivom nástupe rýchlych pasáží harfy, ktorá v istej pasáži vedie dialóg a mäkkým tónom hoboja a s nástupom lesných rohov. Arpeggiové efekty harfy ozvláštňujú najmä úvodné Allegro moderato, ale aj Larghetto, s postupne stúpajúcimi a klesajúcim vlnením hudby v nástrojovo náročnej Pillneyovej kadencii. Záverečné Rondeau Allegretto je neobyčajne náročné na rytmické premeny a vydarený vzájomný súlad medzi sólovým nástrojom a orchestrom. Je to dielo, ktoré povyšuje harfistka a orchester výrazom a dynamikou na rozhranie klasicizmu a romantickej citovosti. Koncert nahrala Katarína Turnerová so Slovenským komorným orchestrom pod vedením Ewalda Danela.

Nahrávanie CD Royal Harp, 2017,
Katarína Turnerová s manželom a producentom CD Mariánom Turnerom,
foto: súkr. archív K. Turnerovej

Ewaldom Danelom – tentokrát na čele orchestra Cappella Istropolitana – znie nahrávka Koncertu pre harfu a orchester C dur od Johanna Georga Albrechtsbergera, bývalého učiteľa L. van Beethovena. Venoval sa zvlášť koncertom pre rôzne sólové nástroje. Prvým sólistom Harfového koncertu C dur bol údajne legendárny český harfový virtuóz Jan Křtitel Krumpholtz, ktorý hral v orchestri J. Haydna – v období svojho pôsobenia v orchestri grófa Esterházyho, kde bol aj žiakom J. Haydna. Koncert je okrem sláčikovej zostavy obohatený o dva lesné rohy. V 1. časti – Allegro moderato – upútajú okrem zvyčajnej strednej polohy sóla aj nečakané hlboké tóny harfy, naznačujúce nostalgicko-smutnú atmosféru. Efektné arpeggia ozvláštňujú celý koncert. Slávnostný charakter stredného Adagia je podčiarknutý hrou lesných rohov. Záverečné Allegro je vrátane sólového nástroja sviežou hudbou, gradujúcou virtuózny ráz koncertu.

Uvedenie CD Royal Harp v Klube Slovenskej filharmónie (12. 12. 2017),
Katarína Turnerová so synom Tomášom a manželom Mariánom,
foto: súkr. archív K. Turnerovej

Katarína Turnerová dramaturgicky výstižne a s vkusom vybrala do svojho profilového albumu štyri harfové koncerty barokovo – galantných majstrov, ktoré sú obrazom pokojného, elegantného sveta minulosti. S jednotlivými orchestrami, pod taktovkou citlivých muzikantov ich nahrala technicky precízne, štýlovo neobyčajne výstižne, s hlbokým zaujatím pre sólové vstupy, ich bohatú ornamentiku aj vzájomný dialóg, vždy precítene a invenčne. Je pôžitkom, započúvať sa do hudby, ktorá prelína brilantnosť hry sólistky s poéziou minulosti – a súčasne pohľadom na celok i detaily zobrazeného kráľovského nástroja.

O styling harfistky, ako aj umelecké fotografie do výtvarne krásneho albumu sa zaslúžil Vladimir Yurkovic. Text o vývoji harfy pripravil Marián Turner, ktorý je aj producentom nahrávky. Nástrojovo a zvukovo vyváženú, detailne kvalitnú hudobnú réžiu má Emil Nižňanský.

Autor: Terézia Ursínyová

CD: Katarína Turnerová – Royal Harp
Katarína Turnerová, harfa
Dirigenti: Kirk Trevor, Martin Leginus, Ewald Danel
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu
Cappella Istropolitana
Slovenský komorný orchester
Foto a grafický dizajn CD: Vladimir Yurkovic
vydavateľstvo: Diskand, 2017


Ak vás tento článok zaujal a chceli by ste byť informovaní o novinkách na webe Opera Slovakia, prihláste sa na odber pravidelného týždenného newslettera.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár