Krátke šťastie Fritza Wunderlicha

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
K výročiu narodenia veľkého nemeckého tenoristu Fritza Wunderlich som si ako nadpis môjho článku zvolil parafrázu známej Hemingwayovej poviedky Krátke šťastie Francisa Macombera. Rovnako ako spisovateľov hrdina aj život tenoristu sa skončil absurdnou náhodou (po nešťastnom páde) privčas, v jeho prípade 17. septembra 1966 vo veku nedožitých 36 rokov. Hoci na operných a koncertných javiskách strávil len jedenásť rokov, jeho meno je do dejín opernej a piesňovej interpretácie zapísané zlatými písmenami.

Niekedy v 60. rokoch sa mi košický tenorista a priateľ Stanislav Martiš pochválil, že v rádiu počul úžasnú nahrávku árie vojvodu z Mantovy Parmi veder le lagrime. V momente mi prešlo hlavou, či to bol Alfredo Kraus alebo Gianni Raimondi. Na moje prekvapenie z jeho úst odznelo meno Fritz Wunderlich.

Ten Wunderlich, o ktorom neskôr Luciano Pavarotti vyhlásil, že bol najlepším lyrickým tenoristom 20. storočia. Ten Wunderlich, o ktorom sa väčšina odborníkov vyjadruje, že ako mozartovský interpret bol pred výbornými tenoristami spievajúcimi diela salzburského rodáka po druhej svetovej vojne (Dermota, Kmentt, Simoneau, Gedda, Schreier) predsa len „o hlavu“ v popredí.

Fritz Wunderlich (1930 – 1966), zdroj foto: pfaelzerbergland.de

Narodil sa 26. septembra 1930 v nemeckom Kuseli v rodine, ktorá žila hudbou tak z otcovej ako matkinej strany. V rokoch 1950 – 1955 študoval na Musikhochschule vo Freiburgu, pričom si na štúdiá zarábal ako spevák populárnej hudby. Ešte na školskom javisku v roku 1954 po prvý raz spieval Tamina z Čarovnej flauty, ktorým o rok neskôr začínal svoje angažmán v Stuttgartskej opere. V roku 1959 po prvý raz spieval na Salzburských hudobných slávnostiach, v nasledujúcom roku sa stal sólistom Bavorskej štátnej opery a od roku 1962 členom Viedenskej štátnej opery. Hosťoval v Berlíne, Londýne, Miláne, Benátkach, Buenos Aires, a na ďalších popredných operných javiskách a koncertných pódiách. Plánované vystúpenie v newyorskej Metropolitnej opere mu znemožnila len predčasná smrť.

Fritz Wunderlich mal krásne sfarbený svetlejší lyrickým tenor, dokonale ovládal legato a techniku spevu, z jeho výkonov vždy vyžarovala úžasná suverenita a radosť zo spievania, jeho tón očarúval jasom a čistotou. Nezabudnuteľnými zostávajú jeho kreácie z „nemeckého“ Mozarta – Tamino, Belmonte, no rovnako kvalitne spieval aj „talianskeho“ Mozarta – Dona Ottavia a Ferranda. Jeho repertoár bol však pomerne široký aj bez toho, že by poškuľoval po úlohách spinto odboru.

Fritz Wunderlich ako Tamino v Mozartovej Čarovnej flaute, foto: © SWR/SWR/Wunderlich Medien

Stačilo mu byť kvalitným Fentonom vo Veselých paničkách windsorských, Lionelom vo Flottowovej Marte, Čajkovského Lenským a Smetanovým Janíkom, v modernejších operách Morosusom v Straussovej Mlčanlivej žene a Narraborthom v Salome, Chlestakovom v Egkovom Revízorovi, Oidipom v Orffovej opere a tenorom v Janáčkových Výletoch pána Broučka. Z diel pred Mozartom bol napríklad Händelovým Xerxesom, Gluckovým Piladom, Monteverdiho Apollom v Orfeovi.

Z talianskeho repertoáru mu bol najbližší Almaviva z Rossiniho Barbiera zo Sevilly, ale aj Donizettiho Nemorino, Verdiho Alfred, z repertoáru francúzskeho Georges v Boieldieuovej Bielej panej, Des Grieux v Masssenetovej Manon či Wiliam Majster z Thomasovej Mignon.

Fritz Wunderlich (1930 – 1966), zdroj: internet

Ako väčšina nemeckých tenoristov aj on rád spieval v klasických operetách (Noc v Benátkach, Giudita, Zem úsmevov, Cárevič, Grófka Marica, Netopier, Žobravý študent) a raz som začul z éteru aj jeho nahrávku populárnej Denzovej piesne Funiculi-funicula i Tosseliho serenádu. Hoci v jeho časoch ešte Pucciniho Nessun dorma nebola takou populárnou, akou ju potom urobil Pavarotti, aj túto áriu si v gramoštúdiu zaspieval. Štúdiovo nahral aj Pinkertona z Madama Butterfly, Rodolfa z Bohémy, dramatického Mascagniho Turiddu (1957!) či Kormidelníka z Wagnerovho Blúdiaceho Holanďana. Jeho meno nájdeme v nahrávkach Händelovej Alciny Julia Caesara v Egypte (s Luciou Popp, 1965), Bergovho Wozzecka, Lortzingovho Cára a tesára, v Pfitznerovom Palestrinovi, Straussovej Daphne, Capricciu (talianski speváci spolu s Luciou Popp) a Gavalierovi s ružou.

Wunderlich bol však zároveň aj vynikajúcim koncertných spevákom. Spieval tenorové sólo v Beethovenovej Deviatej Misse solemnis, v Haydnových Štyroch ročných obdobiach, v Bachových Matúšových pašiách, v Requiem Mozarta i Verdiho či v Brucknerovom Te Deum. Mimoriadne sa dnes cení jeho piesňový prednes Schumanna, Schuberta (Krásna mlynárka) a Mahlera (Pieseň o zemi).

Fritz Wunderlich a Anneliese Rothenberger, foto: DPA/Gerhard Rauchwetter

Na pódiách, v operných domoch i v gramoštúdiach spolupracoval so slávnymi dirigentmi Böhmom, Klempererom, Karajanom, Kubelikom, Leitnerom, Konwitschnym, Kempem, Swarowskym, Mehtom, Košlerom, Klobucarom. Pri jeho tenorových úlohách ho sprevádzali sopranistky Janovitz, Muszely, Köth, Güden, Rothenberger, Jurinatz, Lipp, Sciutti, Lorengar. Mimoriadne priateľský vzťah mal s barytonistom Hermannom Preyom a basistom Gottlobom Frickom, stálicami nemeckých scén.

Keby sa Wunderlich dožil éry, v ktorej sa už opery spievali v jazykoch originálu, jeho popularita by bola ešte výraznejšia. Ten, kto má pekný hlas a vie správne spievať, je však majstrom aj bez toho, v akej reči zaznievajú ním tvorené tóny.

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku