Kríž ako útrpná cesta k vykúpeniu

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská filharmónia opäť dokázala, že jej dramaturgia citlivo reaguje nielen na umelecké osobnosti, diela, ponuku umelcov, skladateľov, jubileá, pripomenutie slávnostných chvíľ národa, ale aj na duchovný život a kresťanský základ nášho národa.

Blížiace sa vrcholné kresťanské sviatky – Veľká noc a ich vyvrcholenie – Vzkriesenie, ktoré dáva zmysel kresťanskému chápaniu ľudského života, sa stali príležitosťou už na nedávne uvedenie Brahmsovho monumentálneho Nemeckého rekviem (o koncerte sme písali TU…). Intímnejšou, no o to „ponornejšou“ chvíľou s hudobným a slovným akcentom na vieru a srdce bol nedeľný (7. apríla 2019) popoludňajší koncert z hudby francúzskeho skladateľa Marcela Duprého (1886 – 1971) a poézie francúzskeho spisovateľa, dramatika, básnika a diplomata Paula Claudela (1868 – 1955) pod názvom Krížová cesta.

Štefan Bučko, Zuzana Ferjenčíková, 2019,
foto: Ján Lukáš

Marcel Dupré bol významný francúzsky skladateľ, organista, hudobný vedec, vydavateľ, organový interpret, improvizátor na kráľovskom nástroji – organe a dlhoročný hudobný pedagóg, ktorý na parížskom konzervatóriu vychoval veľkú generáciu organových osobností 20. storočia. Sám napísal približne 100 diel pre organ, klavír, orchester, zbor, resp. komorných skladieb. V prvom rade bol však významným autorom organových diel. Od mladosti sa sústredil aj na majstrovstvo organovej improvizácie. Jeho skladba Chemin de la croix (Krížová cesta), op. 29, ktorá zaznela na cca 80 minútovom koncerte v bratislavskej Redute, vznikla pôvodne na základe majstrovských improvizácií, ktoré Dupré neskôr zapísal. Tak vznikla jeho najväčšia organová kompozícia: Krížová cesta, op. 29, ktorá má 14 hudobných zastavení.

Krížová cesta vo forme modlitby a kresťanského (ľudového) spevu) je starobylá, stále používaná modlitba rímskokatolíckej cirkvi, v ktorej veriaci – pri jednotlivých zastaveniach – rozjímajú o utrpení Ježiša Krista počas Jeho krížovej cesty: z Pilátovho domu po Via Dolorosa, až na miesto Kristovho ukrižovania na vrchu Golgota.
Krížová cesta sa zvyčajne (nielen) modlí cez pôstne obdobie. Jej pôvod siaha k dávnym pútiam veriacich do Jeruzalema.

Na obsah jednotlivých zastavení Krížovej cesty teda pôvodne improvizoval Marcel Dupré štrnásť hudobných meditácií. Neskôr vznikla myšlienka, aby veršovaná Krížová cesta od básnika Paula Claudela bola zakomponovaná do hudobných improvizácií Duprého. Hudba by tak tvorila hudobný komentár slova. Uvedenie takejto dramaturgickej podoby diela bolo v Bruseli. To napokon presvedčilo Duprého, aby skladateľ vydal zapísal svoje improvizácie a vydal ich v notovej podobe. Jeho hudba v Krížovej ceste, op. 29 je výsledkom hlbokého štúdia duchovných skladieb od renesancie až po 20. storočie. Je to však autonómne, samostatné umelecké dielo.

Štefan Bučko, Zuzana Ferjenčíková, 2019,
foto: Ján Lukáš

Paul Claudel – autor básnickej Krížovej cesty – vychádzal v poézii od mladosti z tradície symbolizmu, ale v literárnej tvorbe sa prvorado odohráva kresťanský zápas o dušu a telo. V mladosti prešiel náboženskou konverziou a odvtedy sa jeho celoživotnou literárnou témou stalo tajomstvo viery v Boha, resp. vzťah človeka s večnosťou. Taká je aj jeho básnická Krížová cesta. V nej sa od opisujú nielen konkrétne udalosti štrnástich zastavení Ježiša Krista na ceste k ukrižovaniu, ale básnik premieta do bolesti Božieho syna zmysel utrpenia v našich individuálnych osudoch, bolestiach a trápeniach. S cestou Ježiša pod ťarchou kríža poukazuje básnik na zmysel našej cesty na Golgotu. Claudelove báne, či skôr meditácie kongeniálne prebásnil príslušník slovenskej katolíckej moderny Karol Strmeň, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu (zomrel r. 1994 v Clevelande – USA).

Interpretom Claudelových veršov bol dlhoročný člen Činohry SND (od skončenia VŠMU r. 1981), navyše jedinečný recitátor, vysokoškolský profesor na VŠMU a nositeľ mnohých slovenských, českých a zahraničných ocenení za umelecké slovo, hlavne však človek duchovného zamerania a hĺbky Štefan Bučko. Počúvať jeho prednes Claudelových meditácií v Strmeňovom preklade bolo samo osebe hudbou, v ktorej bola cítiť melódia slovenskej reči, krása nášho jazyka, ale zvlášť hĺbka myšlienky oboch básnikov – Claudela i Strmeňa. Ani jedno slovo z filozoficko-kresťanského odkazu Kristovho utrpenia, básnickej sily a odkazu pre súčasníka nepadlo na úhor. Bučko zmysluplnosťou výpovede prehĺbil obrazy jednotlivých zastavení Ježišovej Krížovej cesty, pričom magicky preniesol na poslucháča Claudelov symbolický odkaz o ľudských krížoch, ktoré je ťažko pochopiť bez kresťanskej viery.

Na pódiu Slovenskej filharmónie sa však v nedeľné popoludnie stretli nielen skladateľ, básnik a recitátor, ale najmä veľká umelkyňa za hracím stolom veľkolepého organa v Redute Zuzana Ferjenčíková. Je (okrem iných pedagógov) odchovankyňou prof. Jána V. Michalka na VŠMU a Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Petra Planyavského. Zúčastnila sa viacerých majstrovských kurzov (niektoré dnes už sama vedie), je laureátkou významných medzinárodných súťaží, členkou medzinárodných porôt, nahráva a koncertuje v mnohých štátoch Európy, v USA, v Izraeli. Od r. 2015 žije a pôsobí vo švajčiarskom meste Fribourg. Jej najnovšou nahrávkou je 1. diel kompletného organového diela významného francúzskeho skladateľa, organistu, klaviristu a pedagóga 20. storočia Jeana Guillou. Zuzana Ferjenčíková aj komponuje – pre organ, klavír, ako aj hudbu pre rímsko-katolícku liturgiu. Je to skratka vynikajúca reprezentantka malého Slovenska vo veľkom svete umenia.

Zuzana Ferjenčíková, 2019,
foto: Ján Lukáš

Tak pôsobila aj jej hra, ktorou „komentovala“ Claudelove verše mimoriadne náročnou, hustou sadzbou hudby M. Duprého. Jej umenie nepozná technické obmedzenia. Na trojmanuálovom organe Slovenskej filharmónie, ktorý patrí k najväčším píšťalovým organom na Slovensku, predviedla virtuóznu hru, plnú obsahových väzieb a kontrastov na jednotlivé zastavenia Krížovej cesty: od búrlivých komentárov davu pri Ježišovom odsúdená pred Pilátom, cez rytmickú pulzáciu pri krokoch či padaní Ježiša pod krížom, uchvacujúca bola introvertne podaná hudobná meditácia pri stretnutí Ježiša s matkou či lyrika, tlmočená v obraze stretnutia s Veronikou, ktorá utiera zakrvavenú tvár Ježiša šatkou.

Desiate zastavenie, v ktorom vojaci zvliekajú Ježišovi šaty, bolo vyjadrené búrlivým hudobným scherzom, ktoré vytváralo v duši poslucháča asociáciu hrôzy a odporu voči surovosti a súčasne prežívanej fyzickej bolesti – pričom záver tejto scény interpretka ukončila v tichej pianissimovej rezignácii. Práca jej rúk i nôh na (nožnom pedáli) bola svedectvom absolútneho ovládania nástroja, ktorý mala umelkyňa dopredu registrovaný do farebných variácií bez pomocného registrátora na organe (tu s vlastným elektronickým systémom a pamäťovými kombináciami). Jej výrazová paleta má množstvo odtieňov, pričom dokáže hudobne tlmočiť nielen obsah básnických slov, ale vďaka bohatej umeleckej fantázii vytvára sugestívne samostatné hudobné obrazy. Ruky a prsty má podporené úžasnou klavírnou technikou.

Je to umelkyňa par excellence – tak, ako bol celý koncert mimoriadnym duchovným, interpretačným a celkovo umeleckým zážitkom.

Autor: Terézia Ursínyová

písané z koncertu 7. 4. 2019

Organový recitál III – Zuzana Ferjenčíková, Štefan Bučko
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
7. apríla 2019

Zuzana Ferjenčíková, organ
Štefan Bučko, recitátor

Marcel Dupré: Chemin de la Croix (Krížová cesta), op. 29

www.filharmonia.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár