Kuchynská revue Bohuslava Martinů s Božidarou Turzonovovou v Slovenskej filharmónii

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Slovenská filharmónia pripravila ďalší koncert bez publika. V utorok 23. marca 2021 vystúpili členovia Slovenskej filharmónie a ich hostia a herečka Božidara Turzonovová v komornom koncerte cyklu Slovo a hudba vo veľkej sále Slovenskej filharmónie. Koncert sa uskutočnil k Roku slovenského divadla. Súčasťou streamu boli dva videorozhovory dramaturga Juraja Bubnáša s autorom konceptu koncertu, dirigentom a violončelistom, ktorým bol člen orchestra SF Ken-Wassim Ubukata a s herečkou, poprednou členkou súboru SND Božidarou Turzonovovou.

Začnem minuloročnou Storočnicou Slovenského národného divadla (1920 – 2020) – doznela, ale bolo to smutné výročie a nebolo to iba kvôli pandémii. Ak však zmyslom tohto koncertu bolo vzdať hold našej prvej divadelnej scéne, stalo sa tak veľmi zaujímavým spôsobom. Už len samotná skutočnosť, že pozvanie na hosťovanie prijala ikonická slovenská herečka Božidara Turzonovová, je veľmi významná.

rozhovore sme sa dozvedeli, že na koncerty Slovenskej filharmónie chodieva od malička, hudba je jej blízka a spoluúčinkovanie na pódiu filharmónie ju nielen teší, ale aj profesionálne napĺňa. A že jej samotné dielo, do ktorého rámca dostala pozvanie – hudba k baletu Kuchynská revue – učarovalo, to bolo vidieť na jej tvári. Keby oči vedeli rozprávať, asi by prezradili, že mala chuť zatancovať si charleston alebo swing. Nedalo sa to prehliadnuť.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, Božidara Turzonovová, foto: Alexander Trizuljak

Pripomenula som si jej celoživotné roly, ale aj ako pred nedávnom zaujala ako prekrásna hostiteľka plesu v opere. V našom prípade distingvovaná, charizmatická dáma, plne oddaná súhre s komorným súborom, zostaveným z hráčov filharmónie a hostí. Dielu i pódiu dodala živosť a zúfalo prázdnemu hľadisku a digitálnym poslucháčom poslala energiu z pódia.

Všetky tri kompozície, ktoré boli na programe koncertu, boli objavné. Za nápad vďačí filharmónia zástupcovi koncertného majstra skupiny violončiel, Francúzovi Ken-Wassimovi Ubukatovi. Keď som sledovala rozhovor dramaturga Juraja Bubnáša s ním, vycítila som z neho presne to, čo som počas mojich 11 rokov, ale i dodnes, vnímala vo Francúzsku. Tá snaha uchopiť niečo zaujímavé, odkryť to, nebáť sa ničoho nového a zaujať, to sa v našich geografických šírkach vidí skôr na špecializovaných scénach a festivaloch. Vo Francúzsku je to však súčasťou toho ,,bežného“ umeleckého života, ale musia s tým prísť sami domáci. Ťažšie už prijímajú, ak príde podnet zvonka.

video

Pre Slovenskú filharmóniu je veľmi povzbudivé, že do svojich radov získala zahraničných hráčov. Takto funguje väčšina orchestrov vo svete. Slovenskí kolegovia majú tak možnosť precítiť hudbu inými očami a z inej perspektívy, hoci omladený orchester pozostáva z hráčov, z ktorých mnohí prešli zahraničnými skúsenosťami.

Ubukata má nápady a plány. Vzdelaním violončelista z Národného konzervatória v Lyone a vysokej hudobnej školy v nemeckom Trossingene a dirigent z viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst. Už tretiu sezónu je členom Slovenskej filharmónie. Navrhol hudbu, ktorá vyčnieva nad priemer, a ktorú u nás nepoznáme. Ujali sa jej jeho kolegovia, hráči Slovenskej filharmónie, Slovenského národného divadla a hosťujúci Ladislav Fančovič. Každý z nich je špičkovým umelcom s veľkou skúsenosťou, sólistickou aktivitou i perfektným komorným hráčom.

Najskôr zaznela skladba Assobio a játo (The Jet Whistle) pre flautu a violončelo najvýznamnejšieho brazílskeho skladateľa Heitora Vilu-Lobosa (1887 – 1959), ktorú autor skomponoval v New Yorku v roku 1950. Vo svojej hudbe spája Villa-Lobos tradíciu Amazónie, ale aj európske, hlavne parížske vplyvy. Práve pobyt v tomto európskom meste je zjednotiteľom dramaturgickej línie koncertu, vrcholiaceho dielom Bohuslava Martinů. Obaja skladatelia žili v Paríži v dvadsiatych rokoch, kedy tam pôsobila Parížska šestka, ale aj veľké zjavy vtedajšej hudby – Stravinský, Prokofiev, Ravel a ďalší. Villa-Lobos sa do Brazílie vrátil v roku 1930. Martinů opustil Paríž v roku 1940.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, Cyril Šikula, Ken-Wassim Ubukata, foto: Alexander Trizuljak

Dielo Villu-Lobosa hrali skvelý flautista Cyril Šikula a autor konceptu. Flautový part je veľmi náročný, ale Šikula ovláda svoj nástroj naozaj virtuózne. Ken-Wassim Ubukata vysvetľoval, že Villa-Lobos použil zvláštnu techniku, ktorou dosiahol efekt vzlietajúceho lietadla. Efektná skladba na úvod komorného koncertu, brilantne interpretovaná oboma umelcami.

Nasledovalo dielo neznámeho nemeckého skladateľa Ernesta Rotersa (1892 – 1961), tvorcu filmovej hudby, Trio pre husle, violončelo a saxofón, W. 26b. Vzniklo v roku 1926 a vo filharmónii zaznelo v slovenskej premiére. Trojicu jeho interpretov tvorili dvaja členovia Slovenskej filharmónie, huslistka Leila Akhmetova a violončelista Ken-Wassim Ubukata a dobre známy hosť – multiinštrumentalista, v tomto prípade saxofonista, Ladislav Fančovič.

Trojčasťová skladba má náladovo rozlíšené časti a podľa rozprávania Ubukatu jej pomalá časť reflektuje neľahké obdobie autora, ktoré prežil počas 1. svetovej vojny.

Leila Akhmetova, mladá rodáčka z Kazachstanu, študovala na Kazašskej národnej hudobnej akadémii v Astane a na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne, bola poslucháčkou na súkromnej univerzite mesta Viedne v triede Dalibora Karvaya. Už druhú umeleckú sezónu je členkou Slovenskej filharmónie v skupine 2. huslí. Je laureátkou Čajkovského medzinárodnej súťaže pre mladých hudobníkov v Japonsku, Medzinárodnej súťaže Giovani Talenti v Taliansku, Demidovovej medzinárodnej súťaže v Rusku a medzinárodnej súťaže „Astana-Violin“ v Kazachstane (Grand-Prix). Ukázala aj svoje porozumenie komornej hudbe.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, Leila Akhmetova, Ladislav Fančovič, Ken-Wassim Ubukata, foto: Alexander Trizuljak

Ladislava Fančoviča netreba predstavovať, je to fenomenálny muzikant, dobre etablovaný na domácej, ale aj zahraničnej scéne, známy svojím silným vzťahom nielen ku klasike a džezu, ktorý prispieva do hudobného života doma a zahraničí. Je skvelým klaviristom, saxofonistom a pravdepodobne schopný hrať aj na ďalšie nástroje.

Dvadsiate roky minulého storočia priniesli mnoho inšpirácie a sviežosti. Aj Rotersovo dielo hýri vtipom, zaujíma rytmom a farbou a sviežou inštrumentáciou. Trojica umelcov si vybrala dobre. Filharmónii a jej publiku dopriala závan hudobnej radosti spred 100 rokov.

Vyvrcholením koncertu bolo uvedenie hudby k džezovému baletu Kuchynská revue, H. 161 Bohuslava Martinů (1890 – 1959). Dielo je z parížskeho obdobia autora. Autorkou námetu bola Jarmila Kröschlová, ktorá ho so svojou tanečnou skupinou premiérovala v Umeleckej besede v Prahe v roku 1927. Suita z baletu sa dočkala aj úspešnej parížskej koncertnej premiéry o tri roky neskôr. Skladateľ považoval Kuchynskú revue za jedno zo svojich najlepších diel.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, Leila Akhmetova, Kristína Luptáčiková, Ladislav Fančovič, Jozef Luptáčik, Ken-Wassim Ubukata, Radoslav Práger, Rastislav Suchan, Božidara Turzonovová, foto: Alexander Trizuljak

Bohuslav Martinů patrí k najznámejším českým autorom. Vyryl stopu v Paríži, kde žil 17 rokov, i v Amerike, ktorej sa po rokoch emigrácie napokon stal občanom. Nasal do seba všetko tvorivé a pozitívne prvej polovice 20. storočia. Jeho dielo má autentický štýl, v ktorom sa snúbia vplyvy parížskej bohémy, americkej tradície, džezu s prameňmi stredoeurópskymi, hlavne českými a slovenskými.

V Amerike bol profesorom kompozície na univerzitách v Massachusetts, New Yorku a vo Filadelfii. Šesť rokov pred smrťou, v roku 1953, sa mu podarilo vrátiť do Európy – žil v Nice a vo Švajčiarsku. Tam ho pozval dirigent Paul Sacher, ktorý dal meno významnej Nadácii pre súčasnú hudbu v Bazileji.

Kuchynská revue má podtitul Pokušenie svätúšika Hrnca a znázorňuje milostný život kuchynského riadu. Účinkujú piati aktéri – slovami básnika Daniela Heviera, ktorého preklad umožnil uvedenie v slovenčine, sú to manželia pán Hrniec a pani Pokrievka, zvodná Habarka, záletník Uterák a prísny moralista Zmeták. Ich dialógy recituje rozprávač, v našom prípade Božidara Turzonovová.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, Božidara Turzonovová, foto: Alexander Trizuljak

Hudba je svieža, briskná, hýri farbami, hry s rytmom a metrom znásobujú vtip predlohy a humor či vytryskujúcu iróniu, všetko v perfektnom prednese charizmatickou Božidarou Turzonovovou. Znie tango, foxtrott, charleston, ale aj ponáška na Ravelovo Bolero, či na ľudové piesne a aj na gýč. Prvky džezu a tanca dotvárajú tento apartný kúsok, ktorý si aj u nás zaslúži ďalšie reprízy.

Ako uvádza autorka bulletinu Jana Majerová, partitúra, ktorá sa považovala za stratenú, bola uložená v archíve Paul Sacher Stiftung v Bazileji. Rekonštruoval ju britský čembalista a dirigent Christopher Hogwood v spolupráci s jej objaviteľom, českým muzikológom Alešom Březinom a Inštitútom Bohuslava Martinů.

Kuchynská revue je sextet. Umelci predviedli pôvodnú verziu pre rozprávača a komorný súbor, ktorý dirigoval Ken-Wassim Ubukata. Výkony filharmonikov podčiarkli vtip i zdanlivú ľahkosť tejto hudby. Pod vysoko profesionálne výkony sa podpísali klarinetista Jozef Luptáčik, trubkár Rastislav Suchan, huslistka Leila Akhmetova, violončelistka Kristína Luptáčiková, fagotista orchestra Opery SND Radoslav Práger a klavirista Ladislav Fančovič. Celé dielo prežiarila rozprávačka Božidara Turzonovová pod exaktným gestom Ubukatu.

Koncert k Roku slovenského divadla, SF, 2021, foto: Alexander Trizuljak

Herecké kreácie, napríklad Roberta Rotha či Dušana Jamricha, ale aj iných, sú vždy veľkým obohatením koncertov. Prinášajú divadelnosť, recitácia hudbu umocňuje, dodáva jej neodolateľné čaro. Tento príbeh je pôvabná historka kuchynských riadov, ktoré sú vtipnou personifikáciou nás samých. A koncertná verzia baletu má všetky atribúty divadla a priblížila nám atmosféru Paríža z rokov dvadsiatych, teda skoro spred 100 rokov.

Autor: Viera Polakovičová

písané z online prenosu 23. 3. 2021 na stream.filharmonia.sk
(záznam koncertu je k dispozícii online TU…)

Koncert k Roku slovenského divadla
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
23. 3. 2021, koncert bez prítomnosti divákov odvysielaný online

Božidara Turzonovová rozprávač
Cyril Šikula flauta
Jozef Luptáčik klarinet
Radoslav Práger fagot
Rastislav Suchan trúbka
Leila Akhmetova husle
Kristína Luptáčiková violončelo
Ladislav Fančovič altový saxofón, klavír
Ken-Wassim Ubukata violončelo, dirigent

Heitor Villa-Lobos: Assobio a játo (The Jet Whistle) pre flautu a violončelo
Ernst Roters: Trio pre husle, violončelo a saxofón, W. 26b
Bohuslav Martinů: La revue de cuisine / Kuchynská revue, H. 161 (pôvodná verzia pre rozprávača a komorný súbor)
Prologue / Prológ. Allegretto (Marche)
Introduction / Introdukcia. Tempo di marche
Danse du moulinet autour du chaudron / Tanec habarky okolo hrnca. Poco meno
Danse du chaudron et du couvercle / Tanec hrnca s pokrievkou. Allegro
Tango (Danse dʼamour / Ľúbostný tanec). Lento
Charleston (Le duel / Súboj). Poco a poco allegro
Entrʼacte / Medzihra (Lamentation du chaudron / Nárek hrnca). Allegro moderato
Marche funèbre / Smútočný pochod. Adagio
Final (Danse enlevée). Tempo di marche
Allegretto (Fin du drame / Koniec drámy)

Realizátori streamu:
Andrej Osvald (svetlá, zvuk), Peter Gonda (technická spolupráca), Stano Beňačka (kamery, strih), Marek Piaček (réžia, postprodukcia)

www.filharmonia.sk | stream.filharmonia.sk

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

videozáznam koncertu

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Viera Polakovičová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku