Po nahrávke výberu z romantických Dvořákových piesní pod názvom Beloved songs (Milované piesne), ktoré vyšli na CD r. 2015 (sú tiež súčasťou rovnomenného piesňového štvoralbumu vynikajúcich slovenských spevákov – Pavla Bršlíka, Adriany Kučerovej, Jany Kurucovej a Štefana Kocána), prichádza Jana Kurucová k operným fanúšikom s ďalším vokálnym CD. Má prostý názov: Jana Kurucová – MOZART.
Album vyšiel iba pred pár týždňami v slovenskom vydavateľstve Hevhetia a speváčka ho prišla uviesť do života 4. februára 2020 v Pálffyho paláci v Bratislave.
Stretla sa tu nielen so svojimi poslucháčmi a obdivovateľmi, ale aj s prvým vokálnym pedagógom, barytonistom Šimonom Svitokom, šéfom Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorý – ako prvý – objavil vokálny potenciál Jany Kurucovej na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Tento popredný barytonista banskobystrickej opernej scény dal vynikajúce spevácke základy dnešnej medzinárodnej opernej hviezde, ktorá žiari zvlášť na nemeckých operných scénach.
Prečítajte si tiež:
V Bratislave uviedli do života CD novinku Jany Kurucovej Mozart
Po štúdiu v Grazi získala mladá Jana Kurucová angažmán v Bavorskej štátnej opere Mníchov, v r. 2009-2015 bola sólistkou Deutsche Oper Berlin a momentálne je sólistkou Hamburskej štátnej opery. Okrem toho hosťuje na medzinárodnej scéne – nielen ako operná, ale aj úspešná koncertná umelkyňa (iba nedávno bola sólistkou aj v oratóriu Roberta Schumanna „Raj a Peri“ v Slovenskej filharmónii).
Jana Kurucová sa vďaka neobyčajnému talentu a húževnatosti skratka vypracovala na ďalšiu výnimočne úspešnú reprezentantku nášho vokálneho umenia vo svete. Nezabúda však ani na domov a prichádza hosťovať do Opery Slovenského národného divadla, prípadne na iné slovenské scény a koncertné pódiá. V Bratislave ju poznáme aj z cyklu „Veľké slovenské hlasy“.
Jej nový CD album je prežiarený Kurucovej radosťou zo spevu, ktorú cítiť aj vo vážnej, nielen mladistvej ukážke z Mozartových opier. Vnútorný jas umelkyne možno skratka zachytiť v každom hudobnom čísle, ktoré Jana Kurucová prednáša a nosí v sebe ako chodiaca studnička muzikality a radosti z hudby.
Prečítajte si tiež:
Jana Kurucová: Mozart stál v mojom doterajšom pôsobení stále na prvom mieste
Nové CD Jany Kurucovej je sčasti venované Mozartovým chlapčenským (nohavičkovým – či „nohavicovým“?) rolám z buffo opier (Le nozze di Figaro, La finta giardiniera), ale aj áriám z Mozartovych opier seria (La clemenza di Tito a Idomeneo), resp. semiseria (Don Giovanni), ako aj vokálnemu duu z buffo opery (Così fan tutte).
Na nahrávke je celkom 12 čísel, pričom Jana Kurucová pozvala do dvoch ukážok aj mladú slovenskú sopranistku mäkkého zamatového hlasu Michaelu Kuštekovú (dueto: „Ah, perdona al primo affetto“ z opery La clemenza di Tito + dueto Fiordiligi a Dorabelly z Così fan tutte: „Prenderó quel brunettino“). Ich hlasy neobyčajne krásne a mäkko súzvučia a sú výrazom kolegiality známej a uznávanej speváčky voči mladej kolegyni, ale aj spestrením ponúknutej dramaturgie.
Janu Kurucovú na jej prvom profilovom opernom albume sprevádza zohrato, štýlovo, s vypracovaním každého technického aj dynamického detailu, zvlášť pri prednese bohatých koloratúr Štátny komorný orchester Žilina (Slovak Sinfonietta Žilina) pod vedením dirigenta Martina Leginusa. ŠKO Žilina – od svojho založenia r. 1974 – sa vypracoval na jediný orchester mozartovského typu na Slovensku, postupne získal ohlas v Čechách i na početných koncertných turné v zahraničí. Martin Leginus – navonok skromný, ale svojou osobnosťou, znalosťou štýlu, citovou hĺbkou a dirigentskou skúsenosťou v Opere SND, v Prahe i na koncertných pódiách v zahraničí – je na nahrávke rovnocenným partnerom, ba umeleckým príspevkom na celkovom úspechu vydarenej profilovej platne.
Hoci som niekoľkokrát počúvala a podrobne analyzovala interpretáciu každej árie v podaní sólistky, orchestra a ďalších interpretov (chýba medzi nimi meno frekventovaného čembalistu, ale aj hobojistu v krásnej árii Sesta z Mozartovej La clemeza di Tito), napokon sa mi žiada zhrnúť do jedného celku to, čo charakterizuje prednes Jany Kurucovej:
Jej vyššiemu mezzosopránu, ktorý je neobyčajne pružný a svietivý, krásne vychádzajú zvlášť bohaté koloratúry, ktoré vie bez problémov zaspievať v dlhých vokálnych pasážach – bez jedného zaváhania hlasu, straty dychovej opory alebo kvality tónov a ich ušľachtilosti. Aj v rýchlych tempách dokáže dať frázam bohatstvo dynamických odtieňov. Jemné spomalenia alebo nebadateľné „údery“ odrážok v udanom tempe dávajú jej interpretácii živosť, pružnosť a takmer nebadané vlnenie.
Jej chlapčenské roly zaľúbených mladíkov z Figarovej svadby (Cherubin), zo Záhradničky z lásky (Ramiro) sú plné ohňa a nespútanej energie, akoby ich prednášal s planúcim citom hrdina práve objaveného Erosu. V pomalých, lyrických, melancholických, alebo vážnych áriách (Parto, parto z opery La clemenza di Tito, alebo z tej istej opery ária Sesta Deh, per questo istante solo, prípadne Non ho colpa z Idomenea) dodáva do interpretácie veľa precítenej vznešenosti, ale aj diferencovanosti (v trojdielnych áriách strieda interpretačne premyslene, kontrastne pomalý, dôrazný nástup raz s ozdobami, alebo s recitatívnymi plochami).
Zvláštnym zážitkom sú dve árie z Dona Giovanniho, ktoré prednesie Jana Kurucová svojím zaujímavo zafarbeným hlasom (na rozmedzí tmavšieho sopránu a mezzosopránu) áriu Donny Elvíry Ah, fuggi il traditor. Je to pomerne krátka ária, no Kurucová do nej dokáže „vtesnať“ dramatický príbeh s rozčúleným recitatívnym úvodom, za ktorým doslova rozsype rad koloratúrnych perál.
Druhá ária Donny Elvíry: In quali eccessi… Mi tradi quell´alma ingrata začína rovnako dramaticky, ale po úvode zaznie melancholická hudba, v ktorej je nesmierne veľa smútku a nehy. Ďalší diel Elvírinej árie je reprízou dramatickej spomienky – ale už s nástupom celého prúdu ozdôb s diferencovaným tvarovaním, intervalovým lámaním na pol či štvrť tónoch, s trilkovaním, s prírazmi, odrazmi a ďalšími fioritúrami ozdobného spevu, pričom každá z nich nesie aj obsah a výraz.
Hoci Jana Kurucová je prvorado dramatickou mezzosopránovou speváčkou, s pružnosťou a bohatstvom koloratúr, jej vysokým hraničným tónom by niekedy svedčala aj väčšia mäkkosť a zamat.
Škoda, že graficky krásne navrhnutý booklet s fotkami umelkyne nemá základné údaje – t. j. trvanie jednotlivých skladieb a poradie trackov. Za úvahu je aj obsažnejšia mozartovská štúdia – namiesto rozvláčnej úvahy o probléme, či používať prívlastok nohavicové alebo „nohavičkové“ postavy.
Autor: Terézia Ursínyová
CD Jana Kurucová: Mozart
Martin Leginus, dirigent
Jana Kurucová (mezzosoprán), Michaela Kušteková (soprán)
Peter Guľas (čembalo), Štátny komorný orchester Žilina
Vydavateľstvo: Hevhetia, 2019
