Na prelome apríla a mája t. r. hosťoval na štyroch predstaveniach opery Umberta Giordana Andrea Chénier vo Viedenskej štátnej opere vynikajúci nemecký tenorista Jonas Kaufmann. To spôsobilo – ako vždy pri hosťovaní tohto umelca v rakúskej metropole – šialenstvo medzi ctiteľmi vokálneho umenia a osobnosti tohto svetoznámeho speváka. Šťastlivci, ktorí sa dostali do opery na Ringu počas niektorého večera 23., 26., 29. apríla a 2. mája 2018 videli a počuli historickú hudobnú drámu v štyroch dejstvách od talianskeho skladateľa – následníka veristického štýlu, Umberta Giordana.
Andrea Chénier je najslávnejšou operou talianskeho skladateľa Umberta Giordana (1867 – 1948), hoci ich celkovo skomponoval dvanásť. Trinásta opera (Pevnosť na Níle) zostala nedokončená. Giordanova hudba v Andrea Chénierovi nie je vystavaná z ohraničených árií, komorných ensemblov a zborov, typických pre vnútorné členenie romantických opier. Je to neustále plynúca číra melódia, ktorej témy prechádzajú jedna do druhej, ako nikdy nekončiaca, drámami ľudského života zvlnená pieseň. Témou opery je námet z čias Veľkej francúzskej revolúcie – a obsahom láska i osud slávneho francúzskeho básnika Andrea Chéniera, popraveného v Paríži r. 1794. Libreto napísal Luigi Illica, ktorý pracoval najmä pre Pucciniho. V Chénierovi vytvoril text, ktorý obsahuje podobné témy, aké neskôr napísal Illica s Giacosom pre Pucciniho Tosku. Záver 4. dejstva Chéniera, s ľúbostným vyznaním milencov pred popravou francúzskeho básnika, vášnivosťou hudby vskutku pripomína posledné vyznanie lásky z Tosky…
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Jonas Kaufmann (Andrea Chénier), Roberto Frontali (Carlo Gérard),
foto: Michael Pöhn
V Chénierovi sa rozhodne šľachtičná Maddalena di Coigny, ktorej revolucionári pred očami zavraždili matku (grófku di Coigny) a podpálili majetok, vymeniť posledné rodinné zlato za stretnutie so Chénierom vo väzení – noc pred jeho popravou. Vo chvíľach, kedy spoznáva, že bez tohto človeka, v krajine, kde zúri udavačstvo, nenávisť a smrť, nemá cenu žiť, sa rozhodne, že pôjde spolu s láskou svojho života pod gilotinu. Vymení si šaty s inou aristokratkou, odsúdenou ma smrť a ráno, keď sú vyvolávané mená odsúdených, odchádza spolu so svojím milým na popravisko.
Naposledy som videla túto operu z Mníchova – vďaka TV prenosu, tiež s Jonasom Kaufmannom. V roku 2015 mali zasa záujemcovia operného umenia u nás možnosť sledovať celosvetovo vysielaný priamy prenos tejto Giordanovej opery z produkcie Royal Opera House – opäť s Kaufmannom – aj v siedmich slovenských mestách v rámci operno-baletnej sezóny siete kín CINEMAX. Je to momentálne asi najžiadanejší Andrea Chénier v opernom svete. Niet sa preto čo čudovať, že aj domáci a cudzinci, prichádzajúci v každom čase do Európy, chceli Kaufmanna vidieť a počuť „naživo“ vo Wiener Staatsoper. Obecenstvo tohto operného domu je národne zmiešané od Japonska, cez Európu, až po Ameriku. Na Karajanovom námestí pred Staatsoper už od 17. hodiny tiež posedávali turisti na stoličkách, aby sledovali priamy prenos predstavenia z opery na veľkoplošnej obrazovke priamo na budove divadla. Ktovie, či to nebolo príjemnejšie riešenie, ako dusná sála hľadiska, kde funguje všetko – len klimatizácia slabo. Na druhej strane: nič nenahradí atmosféru, aká sa vytvorí pri predstavení priamo v opernej sále, pri počúvaní Orchestra der Wiener Staatsoper pod taktovkou miláčika viedenského publika, dirigenta Marca Armiliata. Ten nielen rozumie talianskej hudbe, ale doslova žije a dýcha so sólistami, zborom a orchestrom. Do Viedne ho pozývajú dlhé roky, ale rovnako je „doma“ v operných domoch Metropolitnej opery New York, Hamburgu, Berlína, Londýna, Paríža, Barcelony, Madridu, Verony a ďalších „kultových miest“ opery. Niet sa teda čo čudovať, ak po takmer 15-minútovom záverečnom potlesku a ováciách hlavným predstaviteľom, bola ešte pred oponu vyvolávaná trojica hviezd večera: Armiliato – Kaufmann a sopranistka Anja Harteros (predstaviteľka Maddaleny de Coigny). To sú chvíle, ktoré vyjadrujú poďakovanie za krásu umeleckého zážitku.
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Anja Harteros (Maddalena di Coigny),
foto: Michael Pöhn
Viedenská inscenácia Andrea Chéniera mala premiéru 2. novembra 1996 – je teda stará takmer 22 rokov! Režisérom bol dobre známy Viedenčan Otto Schenk (nar. 1930), ktorý režíroval v najvýznamnejších divadelných a operných domoch na svete: vrátane Viedenského Burgtheatru, Viedenskej Štátnej opery, Metropolitnej opery v New Yorku, milánskej opery Teatro alla Scala, Kráľovskej opery v Covent Garden v Londýne, v Deutsche Oper Berlin, v Bavorskej štátnej opere Mníchov, Štátnej opere v Hamburgu atď. Za svoje réžie opier R. Wagnera získal r. 2009 cenu „Anton Seidl Award“ (čo je Wagnerova spoločnosť v New Yorku). Je to režisér, ktorého by dnešní vykladači opier nazvali „staromódnym“. Pritom práve jeho operné inscenácie v Staatsoper „žijú“ desaťročia a po novom uvedení sú stále zaujímavé. Možno nie pohľadom avantgardistov, ktorí hľadajú v partitúrach násilnú aktualizáciu, ale pre tých, ktorí cez operu dostávajú odkaz o umeleckom a ľudskom posolstve skladateľa. Toho, ktorý vedel, že svetu vždy vládla láska, vášne, obeta, pokora, ale aj nenávisť a zlo.
Na pomerne jednoduchej scéne Rolfa Glittenbera, v kostýmoch Mileny Canonero, inšpirovaných obdobím 18. storočia (slávnosť v paláci grófky Coigny neďaleko Paríža, revolucionári a mestská spoločnosť z obdobia Veľkej francúzskej revolúcie) sa odohráva príbeh Andrea Chéniera. Bez predohry, in medias res sa začína odohrávať dej na javisku a plynúť hudba. Tá sa rozpína od lyrických melódií baviacej sa šľachty, cez pastorálne tance a gavottu na plese u grófky až po scénu, kedy do paláca vtrhne dav chudobných ľudí, ktorí sa dožadujú jedla. Majordómus Carlo Gérard odhadzuje livrej, aby sa naveky zbavil sluhovských povinností a odchádza slúžiť inej revolúcii. Chénier, reálny básnik revolúcie sa od slávnosti na zámku grófky stáva centrom deja, v ktorom hrá ďalej významnú úlohu aj Carlo Gérard. Dej pokračuje obrazmi, ktoré hovoria o priateľstve Chéniera a Rouchera, ktorý chce básnika chrániť pred donášačmi a špiónmi bez názoru, zato vernými služobníkmi každého režimu. Chénier im tiež neunikne. A tak po dejových zákrutách ho odsúdia na smrť pred revolučným tribunálom za nepravdivé obvinenie. Pred popravou píše vo väzení verše o viere v pravdu a krásu, naposledy sa stretáva s Maddalenou, aby v nádhernom záverečnom duete Vicino a te s´acqueta spievali o vyslobodení z tohto sveta, a spojení láskou sa postavili tvárou v tvár gilotine.
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Anja Harteros (Maddalena di Coigny), zbor Viedenskej štátnej opery,
foto: Michael Pöhn
Hovoriť dej a jeho zákruty nie je však zmyslom tejto recenzie. Radšej sa pokúsim priblížiť dojem z interpretácie troch najsilnejších protagonistov večera. Nemecká sopranistka (gréckeho pôvodu) Anja Harteros patrí v posledných rokoch k veľmi častým sopránovým partnerkám J. Kaufmanna. Aj vo Viedni s ním spievala Maddalenu. Žiaľ, na poslednom – štvrtom – vystúpení v Andrea Chénierovi (2. mája) ohlásili jej hlasovú indispozíciu. Najmä v 1. dejstve bolo cítiť, ako sopranistka hladkého, priam hodvábneho tónu spieva s mimoriadnym úsilím o vyladenie melodických oblúkov do jednej línie, o vyrovnanie každého tónu do ušľachtilosti a krásy. Nie vždy sa jej to darilo. Až postupne z nej opadávala hlasová indispozícia (javisko asi ozaj lieči!), aby v 3. dejstve zaznel jej hlas známou dramatickosťou a smútkom, vyrovnanosťou a vypracovanosťou všetkých vokálnych jemností i mnohých výrazových odtieňov v árii La mamma morta. (V nej rozpráva Chénierovi, aké hrôzy zažila počas vtrhnutia revolucionárov do rodinného paláca). Anja Harteros v ten večer demonštrovala riskantný zápas o profesionálnu úctu k vypredanému divadlu, ale aj individuálny strach o poškodenie hlasu, ktorý je strojcom hudobnej krásy. Napokon s Kaufmannom vokálne triumfovali v záverečnom milostnom duete Maddaleny a Chéniera, čím opera končí, bez akéhokoľvek zborového gradovania. Veď ako by sa dala vygradovať láska a obeta za hranicu smrti?
Osobne ma mimoriadne zasiahol výkon barytonistu svetového mena Roberta Frontaliho, ktorý spieval Carla Gérarda – bývalého sluhu v dome grófky Coigny, tajne zaľúbeného do Maddaleny. Je to veľký, široký, ako studňa hlboký basbarytón, bez poľavenia čo len jednej noty v hladko plynutých frázach, v neobyčajnej výrazovej prezentácii hnevu, zloby, opovrhnutia, ale aj vyjadrenia lásky Maddalene či vnútornej drámy a premeny vo vzťahu k protivníkovi Chénierovi. Bola to ukážka bel cantovej kultúry, s ktorou sa Taliani azda aj rodia – nielen sa ju učia.
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Roberto Frontali (Carlo Gérard), zbor Viedenskej štátnej opery,
foto: Michael Pöhn
Jonas Kaufmann bol opäť strhujúci kovovým leskom svojho dramatického tenora, ktorým vyvoláva po každej výške ovácie a potlesk. Pritom jeho vyspievané verše o viere v pravdu a krásu, ktoré hrdina písal poslednú noc vo väzení (Come un bel dì di maggio) začínajú hladkým, tichým, pianissimovým odtieňom, ktorým Kaufmann naznačil vnútorný život svojho hrdinu – básnika. Bola to ukážka umelca, ktorý viac než prezentovať skvelý hlas túži, aby prostredníctvom svojho talentu odkázal poslucháčom niečo hlboké o vlastnom vnútornom živote. Samozrejme, že skvelý hlas sa rozpálil ako vyhňa pri spomínanom poslednom vášnivom duete s Maddalenou (Vicino a te s´acueta,…), kedy bol azda každý vnímavý divák vtiahnutý do hudobno – citového víru oboch aktérov.
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Jonas Kaufmann (Andrea Chénier), Anja Harteros (Maddalena di Coigny), zbor Viedenskej štátnej opery,
foto: Michael Pöhn
Pekným barytónom vynikol v role Chénierovho priateľa Rouchera izraelský barytonista Boaz Daniel. Obetavú slúžku Bersi, ktorá jediná zostala po boku Maddaleny po tragickej smrti jej matky, tentokrát nespievala černošská mezzosopranistka (ako býva zvykom), ale Ilseyar Khayrullová z Tatarstanu. Je to nádejná členka súboru Wiener Staatsoper, spevácky vyškolená jednak v rodnej zemi (na hudobnom kolégiu) a na Konzervatóriu N. Rimského-Korsakova v Petrohrade – liahni ruských spevákov. Charakterovú úlohu udavača (Incroyable), opierajúcu sa o výrazné herectvo, spieval mexický tenorista Carlos Osuna. Zbory vo vysokej profesionálnej kvalite, typickej pre operný zbor v Staatsoper, naštudoval Bratislavčanom známy zbormajster Thomas Lang, ktorý častejšie hosťuje aj v Slovenskom filharmonickom zbore.
Scéna vášnivého, veristického príbehu bola v 1. dejstve demonštrovaná nádherou a veľkoleposťou francúzskej šľachty – vrátane rokokových kostýmov a bielych parochní. 2. dejstvo je s naznačeným nábrežím Seiny, kaviarenskými stolíkmi a lavičkami: obraz všedného dňa Paríža v 18. storočí, vrátane prechádzajúcich revolucionárov, ale aj káry s odsúdencami na smrť. 3. dejstvo naznačuje revolučný tribunál – súd francúzskej revolúcie. Lavice, na ktorých sedia zvedavé ženy, povaľači, udavači – a pred nimi stolík prokurátora, ktorý posiela jedného vypočutého za druhým na popravu… Na smrť – napriek obhajobe Carlom Gérardom – je tak odsúdený aj nevinný Andrea Chénier, známy ako básnik revolúcie. Väzenie St. Lazare v 4. dejstve je takmer prázdnou scénou bez akýchkoľvek rekvizít. Pri sviečke píše Chénier svoje posledné verše, tu sa stretáva s Maddalenou, sem príde aj voz, odvážajúci odsúdených pod gilotinu. V pozadí svieti jasné svetlo – náznak vykúpenia v smrti.
U. Giordano: Andrea Chénier, Viedenská štátna opera, 2018,
Jonas Kaufmann (Andrea Chénier),
foto: Michael Pöhn
Večer s Jonasom Kaufmannom a jeho Andrea Chénierom bol pre stovky divákov umeleckým zážitkom, na aký sa nezabúda. Nielen kvôli slávnemu umelcovi, ktorého dramatický tenor je momentálne v danom odbore zrejme neprekonateľný – nielen pre farbu, výdrž, ale najmä mnohoraký výraz, ktorý dokáže dať každej postave, ba note svojím hudobným precítením a hereckým prejavom… Zážitok bol aj z výkonov ostatných sólistov, zboru a nádherne hrajúceho Orchestra Wiener Staatsoper pod vedením talianskeho dirigenta Marca Armiliata, ktorý spojil javisko s orchestrom do výnimočné silného umeleckého celku.
Autor: Terézia Ursínyová
písané z reprízy 2. 5. 2018
Umberto Giordano: Andrea Chénier
Viedenská štátna opera
Dirigent: Marco Armiliato
Réžia: Otto Schenk
Scéna: Rolf Glittenberg
Kostýmy: Milena Canonero
zbormajster: Thomas Lang
osoby a osadenie
Andrea Chénier: Jonas Kaufmann
Carlo Gérard: Roberto Frontali
Maddalena: Anja Harteros
Bersi: Ilseyar Khayrullova
Gräfin di Coigny: Donna Ellen
Madelon: Zoryana Kushpler
Roucher: Boaz Daniel
Pietro Fléville: Manuel Walser
Fouquier Tinville: Alexandru Moisiuc
Mathieu: Wolfgang Bankl
Abbé: Benedikt Kobel
Incroyable: Carlos Osuna
Haushofmeister: Marcus Pelz
Dumas: Dan Paul Dumitrescu
Schmidt: Ayk Martirossian
Orchester a zbor Viedenskej štátnej opery
video
