Láska tovariša – život potoka, v podaní Pavla Bršlíka a Róberta Pechanca

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Aj keď sa zdá, že komorná vokálna interpretácia je na Slovensku raritou, nie je to tak. Pripomeňme „zlatú generáciu“ operných sólistov SND, kedy mal takmer každý z nich zásobu vokálnych cyklov slovenských (a svetových) autorov.

Spred pár rokov pripomínam zasa veľkú osobnosť Sergeja Kopčáka, ktorý (okrem árií) nahral na CD piesne Glinku, Musorgského, Dvořáka, Rachmaninova, Šostakoviča, Holoubka, Suchoňa, Zeljenku, Beneša, Salvu, Bergera a ďalších autorov. Alebo jubilujúci basista Peter Mikuláš a jeho rozsiahly repertoár v piesňovej lyrike! Nezabudneme ani na Adrianu Kučerovú a jej piesňový recitál spred dvoch rokov v cykle Veľké slovenské hlasy, kedy uviedla Cigánske melódie A. Dvořáka, piesne Debussyho, monodrámu J. Iršaia, piesne Schneidra – Trnavského… Kto by si nespomenul na Mozartove koncertné árie v štýlovo precíznom podaní Simony Houda – Šaturovej na jej tohtoročnom recitáli? Či na mezzosopranistku Janu Kurucovú, ktorá na koncerte okrem efektných árií uviedla piesňový cyklus Manuela de Fallu! A hlboký dojem z Bršlíkovho schneidrovského albumu? Umelec nám odokryl piesne slovenského Schuberta v novom uhle pohľadu. O svoje „slovo“ sa, chvalabohu, hlásia ďalší speváci v  janáčkovskom cykle SND: Terézia Kružliaková a Ľudovít Ludha

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca - Krásna mlynárka, foto: Milan Krupčík

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca – Krásna mlynárka,
foto: Milan Krupčík

Z mladej generácie zvlášť pripomeniem osobnosť sopranistky Evy Šuškovej. Šírka jej repertoáru je totiž taká veľká, že u nás zrejme nemá obdobu. V Mirbachovom paláci mala koncert z piesní A. K. Ľadova, M. P. Musorgského, S. Prokofieva a I. Stravinského. Na piatich za sebou (!) idúcich recitáloch vokálneho maratónu v Košiciach (s Quasars Ensemble) spievala r. 2012 výber z piesní A. Albrechta, o deň neskôr program „Secrete Voice“ (Tajomný hlas) so skladbami Hildegardy von Bingen, J. Iršaia, M. Kagela, G. Scelsiho, L. Beria a I. Buffu, potom sólo v myšlienkovo a hudobne závažnej skladbe R. Bergera (Korczak in memoriam) + vokálne skladby I. Zeljenku, M. Ravela i dva piesňové cykly I. Stravinského – a finále košických koncertov zakončila predvedením Schönbergovej monodrámy Pierrot lunaire. Toto náročné dielo, dotvorené aj pohybovo, vzápätí uviedla na BHS´ 2012. Na koncertoch umeleckého združenia Albrechtina spievala iba v tomto roku viacero (ne)známych skladieb – vokálnych pokladov slovenskej hudby. Vo februári som ju počula na matiné v Mirbachu zasa v expresívnej Sequenzi III od L. Beriu, v Poľských veršoch S. Slonimského, v „graficky“ stvárnenej skladbe Stripsody od C. Berberianovej a v premiére Meadow song od I. Szeghyovej…

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca - Krásna mlynárka, foto: Milan Krupčík

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca – Krásna mlynárka,
foto: Milan Krupčík

Prečo to spomínam? Podobných umelcov nám svet závidí. My sme skromnejší. Iba pripomíname.

Na koncerte 5. 11. v Malej sále Slovenskej filharmónie „naostatok“ (nie naposledy) demonštroval svoje vrcholné umenie komorného spevu v cykle agentúry Kapos vynikajúci tenorista Pavol Bršlík: ďalší umelec cyklu Veľké slovenské hlasy. K jeho krásnemu hlasu a celkovému umeleckému dojmu z  koncertu sa rovnocenne pripojil klavirista Róberta Pechanec. Vokálny cyklus Franza Schuberta „Krásna mlynárka“, op. 25, D 795 (treba poopraviť životné dáta skladateľa v bulletine: *1797 – +1828), ktorý si umelec vybral ako jediné, hodinu mierne prekračujúce číslo recitálu, je tak úzko spojený s klavírom a jeho obsahovo-farebným, zvukovo ilustratívnym dotvorením, že jedno bez druhého nemôže existovať. Róbert Pechanec doslova dýchal so sólistom. V jeho klavírnych vstupoch, ktoré uvádzali každú kontrastne vystavanú pieseň, sme sledovali náladu dvadsiatich hudobných básní. Jednota výpovede tenoristu a klaviristu bola ideálna. Pechanec rozumie špecifikám ľudského hlasu, dĺžke speváckeho dychu, zmenám tempa a dynamiky v hlase. Má dobre prečítaný obsah básní – a tak slohu vyjadruje raz v rytmicky búrlivom, inokedy v meditatívno-lyrickom, agogicky uvoľnenom romantickom štýle. V spolupráci so sólistom sme tak aj v klavíri prežívali náladu citov mladého tovariša a jeho (nenaplnenej) lásky ku krásnej mlynárskej dievčine. V inštrumentálnej hre sme navyše počuli prudký tok vodného živlu a vzápätí mihot menlivej hladiny, možno i cítili vôňu kvetov… Róbert Pechanec je skratka komorný hráč, akého si môže pravý muzikant priam vysnívať.

V danom prípade to bol prvoradý umelec – tenorista Pavol Bršlík

V komornom muzicírovaní je každý hlas dôležitý – no primárius má vedúcu funkciu. Bršlíkov hlas znie ako vzácne husle miliónovej hodnoty. Niet v nich zvukového kazu ani chlad rezignácie a staroby. Všetko je svieže, živé, prežívané akoby prvý raz. Hlas Pavla Bršlíka je navyše napojený na slovanské city. Každý tón, fráza, melodicko-obsahový oblúk sú umelcom modelované desiatkami odtieňov. Romantik Schubert sa v oduševnelom tenoristovi spojili v ideálnom porozumení. V podstate strofické piesne Krásnej mlynárky sú vo svojom vnútri harmonicky i rytmicky jemne variované, kde-tu prepojené recitatívnymi plochami. V Bršlíkovom speve aj tieto rozprávačské momenty vyznievajú ako lahodný piesňový tok. Zvučné stredy jeho zlatého tenoru raz znejú v prudkom fortissime, no v tichých vyznaniach zazneli v krehkom pianissime, formovanom ešte aj vo výškach v messa di voce. Bršlík pri všetkom ohni mladosti má potrebný nadhľad profesionála. Dobre rozumie schubertovskému kontrastu. Má dobre prečítané aj verše Wilhelma Müllera a najmä hudbu geniálnej partitúry F. Schuberta. Pri početnosti nemeckých veršov v dvadsiatich dlhých básňach, je čo obdivovať na jeho pamäti a kvalitnej výslovnosti nemeckého textu, v ktorom má Bršlík aj jemné variácie výslovnosti (na čom si „domáci“ tiež zakladajú). V Bršlíkovom prejave je vzácna úcta k slovu a jeho posolstvu. Žiadna slabika mu netvorí iba základ na „farbenie“, ale je mostom k pravému porozumeniu. Bez ambície, rozoberať každú báseň poetického deja, bolo zvlášť strhujúce celkové interpretačné pochopenie romantického štýlu prednesu, v ktorom je dôležité dynamické a rytmické vlnenie, skratka istá vkusná agogická uvoľnenosť – na základe rytmu srdca a emócií.

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca - Krásna mlynárka, foto: Milan Krupčík

Koncert Pavla Bršlíka a Roberta Pechanca – Krásna mlynárka,
foto: Milan Krupčík

Koncert Pavla Bršlíka a Róberta Pechanca bol hudobným potešením pre tých milovníkov hudby, ktorí namiesto notoricky známych árií si vychutnali štýlovú čistotu dramaturgie, s vkusným prídavkom dvoch piesní slovenského Schuberta. O slovansky čistom a mladom srdci Pavla Bršlíka svedčilo aj finále koncertu v Schneidrovej piesni „Keby som bol vtáčkom“… Kto by pri spomienke na matku nestratil tón a reč!? Rozluka s najbližším človekom vždy vyráža dych – aj po rokoch, Paľko, aj po rokoch…

Autor: Terézia Ursínyová

Pavol Bršlík

Piesňový cyklus F. Schubert: Krásna mlynárka

5. november 2014

Malá sála Slovenskej filharmónie

Spev: Pavol Bršlík

Klavírny sprievod: Róbert Pechanec

koncert agentúry Kapos v rámci cyklu-Veľké slovenské hlasy

www.kapos.sk

foto: Milan Krupčík

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár