Aj keď počet veľkých zahraničných orchestrov na tohtoročných Bratislavských hudobných slávnostiach bol z pochopiteľných dôvodov zredukovaný, ich kvalita bola bez výnimky vysoko obohacujúca. Azda najväčšie prekvapenie prišlo ku koncu, v sobotu 9. októbra 2021, zo španielskeho Madridu.
Meno telesa, ktoré sme na pódiu Reduty privítali po prvýkrát, znelo trocha zložito i tajomne: Orquesta Sinfónica Freixenet de la Escuela Reina Sofia. Vo voľnom preklade, ako Symfonického orchestra Hudobnej školy kráľovnej Sofie, sa vynáralo meno Freixenet. Pre populáciu vo vinárstve nezorientovanú, ku ktorej sa hlásim, nehovorilo nič. A práve tento svetoznámy katalánsky producent vín stojí od roku 1995 ako podporovateľ a sponzor za týmto rešpektovaným mládežníckym ansámblom. Najskôr v jeho komornej zostave (tá funguje dodnes, zastrešená Andrásom Schiffom) a od sezóny 2007/2008 aj symfonickej.
Existencia orchestra, sídliaceho v Madride, má dvojité základné poslanie. Je vzdelávacou inštitúciou pre najtalentovanejších študentov školy (členovia pochádzajú hlavne zo Španielska, Portugalska a Latinskej Ameriky) a zároveň šíriteľom umenia vo svete. Hrali už pod taktovkami najrenomovanejších dirigentov, pričom pravdepodobne obsadenie orchestra sa generačne obnovuje. V súčasnosti si pripomína tridsať rokov existencie a nachádza sa na medzinárodnom turné pod vedením svojho terajšieho hlavného dirigenta Andrésa Orozca-Estradu.
Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
• Pinchas Steinberg, Javier Perianes a Slovenská filharmónia otvorili 56. ročník Bratislavských hudobných slávností
• Na BHS okienko do Beethovenových piesní s Janou Kurucovou, Jurajom Hollým a Róbertom Pechancom
• Na BHS bombastické Verdiho Requiem pod taktovkou Emmanuela Villauma, s exkluzívnym kvartetom hlasov
• Viedenskí filharmonici sa pričinili o ďalší sviatok na Bratislavských hudobných slávnostiach
Tento kolumbijský rodák a vo Viedni žijúci majster taktovky nie je pre bratislavské publiku nováčikom. Spoznali sme ho vďaka koncertom Agentúry Gesamtkunstwerk v roku 2018 na čele Symfonického orchestra Hesenského rozhlasu a o rok neskôr, v rámci Bratislavských hudobných slávností, dirigoval Viedenských filharmonikov. V minulej sezóne naštudoval vo Viedenskej štátnej opere novú inscenáciu Bizetovej Carmen, ktorú sme mohli sledovať prostredníctvom streamu.
Mládežníci z Madridu dokázali strhnúť publikum od prvého čísla programu. Krátka skladba Prístav (El Puerto) pochádza zo suity Iberia a jej autorom je španielsky klavirista a skladateľ Isaac Albéniz. Zaznela v inštrumentácii jeho bývalého spolužiaka Enriqua Abrósa. Je prejavom južanského temperamentu s prskavkovou rytmikou, bohatou farebnosťou, odrážajúcou atmosféru mora a prístavu. Už na malej ploche diela nás hostia presvedčili o svojej vysokej profesionalite, ku ktorej pridali energiu mladosti a spontánne výrazové nasadenie.
V Koncerte pre husle a orchester č. 1 D dur, op. 19 od Sergeja Prokofieva debutovala v Bratislave pôvabná nemecká huslistka Arabella Steinbacher. Tridsaťdeväťročná mníchovská rodáčka, dcéra Japonky a nemeckého klaviristu a profesora hudby, má na svojom umeleckom konte vystúpenia so špičkovými svetovými orchestrami a dirigentmi v širokom repertoári. S Prokofievovým náročným koncertom sa vyrovnala rovnako bravúrne po stránke technickej, ako aj štýlovej a výrazovej. Pianissimo v úvodnom Andantine znelo v orchestri i u sólistky priam étericky. Keď dostal sólový nástroj priestor pre uplatnenie technickej virtuozity (ešte predtým zaznela pôvabná sekvencia akoby dueta huslí s flautou), Steinbacherovej umenie triumfovalo bravúrnou hrou.
V brisknom Scherze sledovala rýchle tempo v presnom rytmickom prúde a zároveň chvíľkami okorenila výraz skladateľom zamýšľanou iróniou. V záverečnej vete Moderato – Allegro moderato Arabella Steinbacher po pochodovej téme opäť preukázala zmysel pre citlivú lyrickosť, ale aj dostatočne objemný tón v mohutnej kóde. V prídavku z Prokofievovej sonáty umelkyňa dokázala, že rovnako blízko má aj ku komornému muzicírovaniu.
Druhú časť večera tvorila Symfónia č. 8 G dur, op. 88 od Antonína Dvořáka. Práve v Dvořákovi a jeho 9. symfónii sme spoznali pred troma rokmi v Bratislave afinitu Andrésa Orozca-Estradu k tomuto skladateľovi. Opäť ju potvrdil, tento raz s orchestrom, ktorému je vlastná trocha odlišná hudobná poetika, akú malo nemecké teleso. No práve prepojenie južanského živlu s emotívnosťou českej hudby dodalo interpretácii inovatívnu pridanú hodnotu.
Prečítajte si tiež:
recenzie BHS 2021
• Konzerthausorchester z Berlína s Jurajom Vačuhom a Julianom Rachlinom na BHS
• Barokové polahodenie na Bratislavských hudobných slávnostiach
• Pohľad na „Nový svet“ na Bratislavských hudobných slávnostiach
• Ani nad Bratislavskými hudobnými slávnosťami nie je každý deň slnečno
Dvořákova 8. symfónia je dielom s množstvom kontrastov, orchestrálnych i emocionálnych nálad, vrstiev so širokou paletou farieb. Dokáže doslova ohúriť mocnou silou a kompaktnosťou zvuku, no rovnako tiež pútať pozornosť v kresbe situačných detailov. Andrés Orozco-Estrada vie ísť partitúre priamo na dreň. Vytiahnuť z nej nuansy v nástrojoch či ich sekciách, vie nasadiť tempá elektrizujúce i voľne tečúce a svojím temperamentom sa naladiť na rovnakú strunu ako mladými hráčmi nabitý orchester.
A práve oduševnenosť a energia – nehovoriac o nevšednej technickej vyspelosti ansámblu, čo potvrdil doslova vo všetkých sekciách – v synergii s inšpirujúcim dirigentom, vytvorili v Dvořákovej symfónii galériu na seba úzko nadväzujúcich tém, ich rozvíjania, prepájania, miešania pastelovejších i ostrejších farieb.
Ťažko povedať, čo vo výbave Orquesta Sinfónica Freixenet de la Escuela Reina Sofia dominovalo. Sláčiky mali lesk, šťavu, spoločný pulz, v dychoch nezaznel jediný nečistý tón (úžasné trubkové fanfáry), či išlo o plechové či drevené hudobné nástroje. Pompéznosť celku však vôbec neposunula do úzadia mnohé jemné dynamické hladiny. Piano v podaní tohto orchestra znelo rovnako ušľachtilo a transparentne, ako aj burácajúce fortissimo.
Niekedy je na koncertoch dobré nielen počúvať, ale zároveň sledovať tváre hráčov. V prípade mladých Španielov (a iných zastúpených národností) to nebola len sústredenosť na hru, ale aj úsmevy, vibrácia emócií a radosť, ktorá sa ruka v ruke snúbila s dirigentom. Nuž, stretli sme orchester, ktorého lávu nadšenia a majstrovstva by sme radi privítali opäť.
Autor: Pavel Unger
písané z koncertu 9. 10. 2021
Orquesta Sinfonica Freixenet de la Escuela Superior Reina Sofia
Bratislavské hudobné slávnosti
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
9. októbra 2021
Orquesta Sinfónica Freixenet de la Escuela Reina Sofía
Andrés Orozco-Estrada – dirigent
Arabella Steinbacher – husle
Isaac Albéniz – Prístav zo suity Iberia, orchestrácia Fernández Arbós
Sergej Prokofiev – Koncert pre husle a orchester č. 1 D dur, op. 19
Antonín Dvořák – Symfónia č. 8 G dur, op. 88
Archív Bratislavské hudobné slávnosti
Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!
