Lawrence Brownlee v Budapešti k sade vysokých C pridal aj „déčko“

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nebol to len gala večer hviezdnych hostí. V sobotu 21. augusta 2021 sa v Kodályovom parku areálu Eiffelovho umeleckého štúdia v Budapešti odohral koncert pod voľnou oblohou. Po domácich sólistoch sa po prestávke predstavili svetobežníci Patricia Petibon a Lawrence Brownlee. Bolo to zároveň charitatívne podujatie s otvoreným kontom pre siroty po obetiach pandémie.

Hoci režim v uliciach Budapešti, či dokonca aj v interiéroch, akoby predstieral už dobu „postcovidovú“ (kiežby to tak bolo), mottom slávnostného koncertu bol citát z diela veľkého maďarského básnika Józsefa Attilu. Do angličtiny preložený ako „Join together! Charity day“. Ako uvádzal bulletin a potvrdila to v živom vstupe Anita Herczegh, manželka maďarského prezidenta Jánosa Ádera a predsedníčka správnej rady Nadácie Istvána Regöcziho na pomoc sirotám po obetiach covidu-19, zámerom tohto podujatia bola tiež charita. Počas večera, ktorý moderovala Melitta Gyüdi a na pódiu vystúpil aj generálny riaditeľ Maďarskej štátnej opery Szilveszter Ókovács, suma na účte rapídne vzrastala.

Galakoncert Maďarskej štátnej opery pred Eiffelovym umeleckým štúdiom v Budapešti, 2021, foto: Péter Rákossy/MŠO

Presne pred rokom otvárali v Budapešti unikátny open air priestor v Kodályovom parku nového areálu Eiffelovho umeleckého štúdia. Na mieste bývalého železničného depa dnes už funguje operná sála aj nahrávacie štúdio. Vlani kulminoval trojdielny gala maratón recitálom Jonasa Kaufmanna. Tohto roku mal bezmála štvorhodinový koncert dve časti.

V prvej vystúpili sólisti Maďarskej štátnej opery. V druhej hviezdni zahraniční hostia, francúzska sopranistka Patricia Petibon a aj u nás vďaka súkromnej agentúre Kapos z dvoch recitálov (tretie bratislavské vystúpenie v decembri 2021 uvádza umelec vo svojom webovom kalendári) známy americký tenorista Lawrence Brownlee. Za dirigentským pultom orchestra a zboru hostiteľského divadla sa striedali traja domáci umelci Ádám Medveczky, Csaba Sámuel TóthBalázs Kocsár.

Prečítajte si tiež:
Operný dom v Budapešti

Dramaturgicky bola viditeľná snaha usporiadať pestro zložený operný koncert do istých tematických blokov. Prvý patril Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, ktorého predohra k Čarovnej flaute zaznela pod taktovkou doyena budapeštianskej opery, čerstvého osemdesiatnika Ádáma Medveczkého. Z tej istej opery zaspieval áriu Tamina bez prenikavejšieho citového nasadenia vcelku spoľahlivý lyrický tenorista Dániel Pataky. Viac vrúcnosti aj tieňovania dynamiky vniesla Viktória Mester do árie Cherubina z 2. dejstva Figarovej svadby.

Galakoncert Maďarskej štátnej opery pred Eiffelovym umeleckým štúdiom v Budapešti, 2021, dirigent Ádám Medveczky, orchester MŠO, foto: Péter Rákossy/MŠO

Taliansky odsek nezačal príliš šťastne, keď dlhoročný domáci sólista Anatolij Fokanov ako Renato z Verdiho Maškarného bálu (ária Eri tu), už zjavne za zenitom, ukázal viac problémov než štýlového spevu. Bilanciu vylepšovali dva soprány. Orsolya Sáfár predniesla mäkkým, okrúhlym hlasom áriu Nanetty z Verdiho Falstaffa a vstupnú áriu Čo-čo-san (so zborom) z Pucciniho Madama Butterfly zvládla Kinga Kriszta farebným a kantilénu cítiacim tónom.

Nesporne najdokonalejšie predvedenou áriou prvej časti bol Bizetov Escamillo, ku ktorému Károly Szemerédy nepotreboval ani toreadorský kostým. Jeho dramatický barytón mal farbu, šťavu, výborné výšky i hĺbky, a rovnako výrazovú energiu. Asistovali mu Anna Csenge Fürjes, Orsolya SáfárMelinda Heiter. Za dirigentským pultom vystriedal Ádáma Medveczkého, podobne ako aj v nasledovnej árii SummertimeGershwinovho Porgyho a Bess (spievala ju bez väčšieho emocionálneho vkladu Orsolya Hajnalka Röser), predstaviteľ mladšej generácie Csaba Sámuel Tóth.

Posledný blok prvej polovice patril maďarskému jazyku, keď k dvom pilierovým dielam národnej opery, Lászlóovi HunyadimuBánkovi bánovi od Ferenca Erkela (vystúpili dvaja kvalitní barytonisti Zoltán Kelemen ako Gara a Marcell Bakonyi ako Endre II) pribudol v maďarčine aj Rosalindin čardáš z Netopiera Johanna Straussa ml. v plnokrvnom podaní Lilly Hortiovej.

Galakoncert Maďarskej štátnej opery pred Eiffelovym umeleckým štúdiom v Budapešti, 2021, foto: Péter Rákossy/MŠO

Celú druhú polovicu večera dirigoval hudobný riaditeľ Maďarskej štátnej opery Balázs Kocsár. V predohre k Mozartovej Figarovej svadbe nabral orchester nový dych, zahral ju veľmi čisto, transparentne (zdôrazniť treba vysokú kvalitu ozvučenia počas celého koncertu), so švihom v rytme a patričnou gradáciou. Lawrence Brownlee, ktorý do Maďarska zavítal po prvýkrát, patrí k svetovej špičke predovšetkým v talianskom belcantovom repertoári, ale aj na poli niektorých lyrických francúzskych titulov. Tento raz v árii Dona Ottavia z 2. dejstva Mozartovho Dona Giovanniho (Il mio tesoro) naživo demonštroval známy, hoci nie často pertraktovaný fakt, ako blízko majú k sebe Mozart a belcanto.

Svojou interpretáciou očaril popri plnom, vrúcnom, medovo sfarbenom hlase fenomenálnou dychovou technikou. Vďaka nej nekonečné frázy s koloratúrou vyspieval plynulo, v učebnicovom legate a pritom dal postave mužný náboj. Aj Patricia Petibon vložila prvé tóny do diela Wolfganga Amadea Mozarta. Koncertná ária Alma grande e nobil core naznačila, že predovšetkým v barokovej opere očarujúca umelkyňa (ale známa aj ako brilantná Olympia vo Viedenskej štátnej opere spred dvoch desaťročí) tesne po päťdesiatke už odbočuje z virtuózneho koloratúrneho teritória. To potvrdila aj v ďalších číslach.

Lawrence Brownlee sa na svojej najvlastnejšej parkete ocitol v árii Tonia z Dcéry pluku od Gaetana Donizettiho, kde odpálil deväť vysokých C s takou samozrejmosťou, ľahkosťou a technickou bravúrou, akoby sa nenachádzal v sfére pre nejedného tenoristu prinajmenšom hraničnej. Nebolo to však všetko. Ešte o tón vyššie, k déčku, sa s nemenšou ľahkosťou a zároveň v plnom objeme hlasu, dostal v árii Chapeloua z opery Adolpha Adama Le postillon de Lonjumeau.

Galakoncert Maďarskej štátnej opery pred Eiffelovym umeleckým štúdiom v Budapešti, 2021, Lawrence Brownlee, foto: Péter Rákossy/MŠO

Patricia Petibon sa medzitým predstavila v tzv. šperkovej árii Margaréty z Gounodovho Fausta. Jej tón má stále kvalitu a technicky je zabezpečený, no onen dievčenský šarm, tomuto číslu prislúchajúci, musela skôr prirábať. Dueto z Massenetovej Manon nahradil jednoduchší dvojspev Violetty a Alfreda Parigi, o cara z posledného aktu Verdiho La traviaty. Vokálne čísla predelil orchester briskne interpretovanými orchestrálnymi vstupmi z Bizetovej Carmen.

Patricia Petibon sa k svojim vrcholným číslam dostala najmä v árii Salud z opery Manuela de Fallu La vida breve. Tu sa mohla sústrediť na tieňovanie vokálneho výrazu, na pointovanie textu, ale tiež ukázať farbu tónu aj v okrajových polohách. Navyše, ide o áriu bežne neuvádzanú. Taktiež výborne jej vyhovovala pieseň A Julia de Burgos z cyklu Songfest (na španielsky text) od Leonarda Bernsteina. Opäť využila priestor na muzicírovanie, pohrávanie sa so slovami a herecko-gestické dotváranie. Ukázala momentálne najsilnejšiu stránku svojho umenia, ktorou je výrazové spievanie.

Galakoncert Maďarskej štátnej opery pred Eiffelovym umeleckým štúdiom v Budapešti, 2021, Patricia Petibon, foto: Péter Rákossy/MŠO

Lawrence Brownlee sa v záverečných číslach oficiálneho programu odklonil od operného repertoáru. Granada od Agustína Laru je hit sám o sebe a keď doňho vloží tenorista opojný timbre, eleganciu fráz a vyzdobí ho žiarivými výškami, nič iné ako mohutné bravó nemôže očakávať. Rovnaká situácia nastala aj po árii Sou-Chonga Dein ist mein ganzes HerzLehárovej operety Zem úsmevov. Celú druhú časť dirigoval s veľkým zmyslom pre detail a rozmanitosť štýlov Balázs Kocsár. Výborný výkon v prvej polovici podal aj zbor budapeštianskej opery, pripravený Gáborom Csikim.

Hoci čas na hodinkách sa blížil k jedenástej a teplota vzduchu postupne klesala, atmosféra v Kodályovom parku gradovala. Nasledovali tri prídavky. Brownlee sa naposledy zaskvel v populárnej La donna e mobileRigoletta, Petibon sa sólovo rozlúčila Pucciniho Laurettou (O mio babbino caro) a definitívnu bodku položilo spoločné BrindisiTraviaty. Zbor „zastúpilo“ skandujúce publikum.

Podobne ako minulý rok, bol bohato navštívený open air koncert z hľadiska kvality ozvučenia, prítomnosti veľkého projekčného plátna po ľavom boku pódia (z pohľadu divákov) a celkovej logisticky hromadného podujatia zvládnutý bezchybne. Na stoličkách našiel divák 562-stranovú (!) knihu o všetkom, čo s budúcou sezónou budapeštianskej opery súvisí. Navyše, v duchu motta o potrebe spájania sa a podpore postihnutým pandémiou, mal galakoncert aj svoj nezanedbateľný ľudský a charitatívny rozmer.

Autor: Pavel Unger

písané z koncertu 21. 8. 2021

program koncertu TU…

www.opera.hu

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár