Lenka Máčiková: V herectve umocnenom spevom a hudbou vidím nesmiernu silu

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Lenka Máčiková, rodáčka z Bratislavy, patri do strednej generácie slovenských operných spevákov úspešne pôsobiacich na medzinárodnej scéne. Pri príležitosti jej okrúhleho životného jubilea (4. júna), poskytla rozhovor, v ktorom hovorí o svojich začiatkoch, stvárnených postavách, o práci na opernom javisku či o tom, ako trávila náročne obdobie počas pandémie.

Keďže je to náš prvý rozhovor pre Opera Slovakia, na úvod prezraď našim čitateľom ako si sa dostala k hudbe a opere, čím ťa toto umenie oslovilo?

Spievala som skôr, ako poriadne hovorila, ale všetko sa skutočne začalo, keď som ako malá škôlkarka videla v televízii sfilmovanú operu Carmen s Júliou Migenesovou a Plácidom Domingom. Nešlo ma odtrhnúť od obrazovky. Tak som sa zamilovala do opery, že som o inom povolaní odvtedy ani nesnívala. V herectve umocnenom spevom a hudbou vidím nesmiernu silu, a tá ma už nepustí a neopustí.

Koncert José Carrerasa v Prahe, 2019, Lenka Máčiková, José Carreras, foto: Petr Včelka

Ako si spomínaš na svoje štúdium spevu?

Prijatím na Konzervatórium v Bratislave sa mi splnil prvý sen. Celou dušou som sa oddala učeniu sa o hudbe a vychutnávala som si každý predmet. Bol to pre mňa zrazu iný svet. Lásku k spevu vo mne prehlbovala pani profesorka Magdaléna Martinčeková. Bola som šťastná žiačka, ktorú maximálne podporovali aj rodičia a prežívali so mnou každý okamih mojej cesty za šťastím.

Neskôr sa mi na vysokej škole otvoril ďalší, iný svet. Oporu som našla v pani profesorke Zlatici Livorovej, ku ktorej chodím na hodiny spevu dodnes. Ona ma pripravila na medzinárodné úspechy a život speváčky. Priznám sa ale, že samej mi bolo na cestách dosť smutno a tak, ak sa dalo, cestovala so mnou aj moja mama ako garde dáma.

Aká bola tvoja cesta na operné javiská a aká bola tvoja prvá rola?

Výhrou prvej ceny na medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch som sa dostala do povedomia v Čechách a oslovili ma na spoluprácu v letných produkciách Mozartovho Dona Giovanniho v Stavovskom divadle v Prahe. Spievala som postavu Zerliny, ktorá ma sprevádza dodnes. Predstavila som sa s ňou v talianskych divadlách, na opernom festivale v anglickom Glyndebourne a v neposlednom rade v mnohých naštudovaniach v Prahe, naposledy v inscenácii s premiérou v apríli v Národnom divadle v Prahe.

W. A. Mozart: Don Giovanni, ND Praha, 2021, Lenka Máčiková (Zerlina), Donna Elvira (Alžběta Poláčková), Donna Anna (Jana Sibera), Don Ottavio (Richard Samek), foto: Jan Pohribný

Si umelec na voľnej nohe, ktorých pandémia mimoriadne poznačila. Ako to bolo u teba? Ako si toto obdobie strávila?

Veru, pandémia ma zaskočila a nechcela som uveriť tomu, že sa mi svet opery zrazu zastavil. To zvláštne a veľmi dlhé vákuum bez roboty a v strachu čo vlastne bude, bolo ozaj strašné. Ale kým sa jeden svet prestal točiť, ten druhý, paralelný šiel na plné obrátky: moje dve deti, ktoré ma vtiahli do svojej hravej reality. O to viac sme trávili čas tvorbou, hraním sa alebo napríklad aj spoločným varením. Oporou mi bol môj manžel a aj moji rodičia.

Zostáva nám veriť, že sa situácia čoskoro vráti do normálu. Prejdime opäť k príjemnejším veciam. Tým, že si na voľnej nohe, máš možnosť spolupracovať s viacerými tvorcami, spoznať rozličných kolegov či inscenačné poetiky. Ako to vnímaš? Je to pre teba inšpiratívne?

O tom niet pochýb, hoci všetko má svoje výhody a nevýhody. Je príjemné chodiť do práce ku kolegom, ktorých človek dobre pozná, je v tom akási istota. Ísť zakaždým do novej produkcie, často aj v cudzom jazyku, je nesmierne vzrušujúce, ale zároveň aj neisté. Ja mám v tomto našťastie dobrú povahu, zachovávam si otvorenú myseľ a empatia mi pomáha prekonávať eventuálne nedorozumenia. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sa starne pomalšie, keď sa pri nejakej produkcii zídu ľudia z rôznych kútov sveta a každý si prinesie to svoje, iné, zaujímavé a ako vravíš – inšpiratívne.

A. Caldara: Dafne, Musica aeterna, Bratislava, 2020, klaňačka po premiére, (Lenka Máčiková v strede s kyticou), foto: Dušan Godár

Spievaš prevažne Mozarta a opernú literatúru baroka, ale v tvojom repertoári sú aj rôzne iné obdobia. Akým smerom sa profiluješ? Je to ten Mozart a barok?

Myslím si, že Mozart je vynikajúci pre udržanie sa v dobrej technickej kondícii. Pokiaľ ide o barokovú hudbu, tam sú moje hlasové dispozície ako doma. Baví ma hľadať v barokovej rozmanitosti to svoje a ozdobami si prispôsobovať part. Prvou veľkou skúsenosťou bol Amor vo vynikajúcej inscenácii Orfeus a Eurydika v našom Slovenskom národnom divadle. Potom Clarice v Scarlattiho opere Kde je láska, tam je žiarlivosť, alebo Mirinda vo Vivaldiho Arsilde. Veľmi rada spolupracujem i s Musicou Aeternou v Bratislave. Pre veľký záujem budeme i toto leto opakovať operu Antonia Caldaru Dafné, kde stvárňujem hlavnú predstaviteľku.

Ako jedinú Slovenku ťa angažovali do veľmi úspešného projektu dirigenta Václava Luksa a režiséra Davida Radoka, Vivaldiho opery Arsilda, ktorá ako koprodukčný projekt zaznela v novodobej svetovej premiére na javisku Opery SND. Pripomeniem, že inscenácia získala vynikajúce hodnotenia opernej kritiky a tešila sa taktiež z viacerých ocenení a úspechu nielen v Bratislave, ale aj na zahraničnom turné v mestách koprodukčných partnerov. Ako sa ti spolupracovalo na tejto inscenácii?

Spievala som postavu Mirindy, mladej zamilovanej dievčiny, ktorá spoznáva úskalia lásky. Pod režijnou taktovkou Davida Radoka som sa naučila nesmierne veľa. Dnes analyzujem svoje nové postavy rovnakým spôsobom ako sme to robili s ním. Arsilda je nepochybne jedna z významných míľnikov mojej speváckej dráhy.

A. Vivaldi: Arsilda, Opera SND, 2017, Lenka Máčiková (Mirinda), Lucile Richardot (Lisea), foto: Jozef Barinka

Prečítajte si tiež:
Vivaldiho opera Arsilda získala najviac divadelných ,,Dosiek 2017″
Novodobá premiéra barokovej opery Arsilda v SND ako posledná párty

Václav Luks: Arsilda je v kontexte ostatných Vivaldiho opier unikátom
Vivaldiho Arsilda prináša nadčasové otázky pravdy a lži

Kde všade ste s Arsildou účinkovali a čo ste s ňou zažili? Ako prijali európski diváci toto ,,nové“ Vivadiho operné dielo?

Táto inscenácia je tak nadčasová, že bola s veľkými ováciami prijatá všade, kde sa hrala: v Luxemburgu, vo francúzskych mestách Lille, Caen, vo Versailles. S celým tímom Arsildy sme boli tak výborne zohratí, že všetko šlo fakt ako po masle. Dokonca si s radosťou spomínam aj na ranné a večerné nevoľnosti, keďže som bola v tom čase tehotná a čakala svoju druhú dcéru.

Ako si to zvládala po tejto stránke?

Celkom jednoducho. S manželom sme výborný tandem, takže všetko klapalo. Okrem toho, ako som už spomínala, bolo to moje druhé tehotenstvo, takže som sa už vedela zariadiť. Prvú dcéru som čakala pri produkcii Dona Giovanniho a zaujímavé je, že tá k spevu vôbec neinklinuje. Zato druhá dcéra, „poznačená” Arsildou k spevu tiahne.

Dosky 2017, L. Siposová, J. Rašla, I. Štefúnková, M. Chudovský, L. Máčiková, B. Ažaltovič, D. Radok, foto: Ctibor Bachratý

Účinkovala si aj na viacerých operných festivaloch, medzi ktorými boli aj tie, ktoré sa špecializujú na barokovú hudbu. Zaujalo ťa toto obdobie niečím špeciálnym alebo si sa naň zamerala na základe tvojich hlasových dispozícií?

Domnievam sa, že ide o to, počúvať svoje telo. Niekto by sa s barokovou hudbou trápil, ale u mňa z akéhosi dôvodu rezonuje s nesmiernou ľahkosťou, prirodzenosťou. Už som spomínala, že sú to aj tie hlasové dispozície, ale zamýšľam sa, či som v predchádzajúcom živote nežila v baroku. (Smiech.)

Taktiež si stvárnila hlavnú postavu na DVD nahrávke barokovej opery Domenica Scarlattiho Dove é amore é gelosia v réžii Ondřeja Havelku. Vznik opernej DVD nahrávky sa v našich končinách stalo raritou. Aká bola spolupráca na vzniku tohto DVD?

Tešila som sa, pretože sa ku stvárňovaniu postavy pridal ešte ďalší faktor – a síce kamera, ktorá nevyhnutne ovplyvňovala aj výrazové prostriedky nás, spevákov na javisku (mimochodom výnimočnom javisku barokového divadla v Českom Krumlove). Sú to činitele, ktoré nie sú pre mňa stresujúce, ale inšpiratívne.

Ch. W. Gluck: Orfeus a Eurydika, Opera SND, 2008, Lenka Máčiková (Amor), foto: Jozef Barinka/Archív SND

V Trelińského inscenácii Gluckovej opery Orfeus a Eurydika v roku 2008 si stvárnila Amora. Aj táto inscenácia bola koprodukčným projektom a ty si sa predstavila aj vo Varšave. Paradoxné je, že napriek tomu, že inscenácia bola veľmi kvalitná, na javisku Opery SND sa dlho neudržala. Ako to bolo vo Varšave, ako dlho ste ju tam hrali?

Vo Varšave sa hrala v blokoch a stretla sa s veľkým úspechom. Neskôr sme nahrali i DVD. To, že sa viac u nás nehrala bol asi problém práv a zmluvy. Ale som si vedomá, že nie každý divák u nás sa vedel stotožniť s touto modernou koncepciou diela.

Ako je to u teba napríklad s Verdim či Puccinim?

Veristické príbehy sú pre mňa silným zážitkom a Pucciniho hrdinky ma napĺňali asi najviac. Myslím však, že môj hlas potrebuje vývoj na takúto dávku emócií a je dobré dozrieť aj do charakterov jednotlivých postáv. Možno práve teraz prichádza čas zamerať sa i na tajné sny.

Aké typy postáv stvárňuješ najradšej?

Zaujímavé, trojdimenzionálne, rozporuplné, asi ako každý herec. Napĺňa ma, keď dôjde k obojstrannej výmene – ja dám niečo svojej postave a postava dá zase niečo mne. Dokonalé!

W. A. Mozart: Don Giovanni, Glyndebourne festival, 2014, Lenka-Máčiková (Zerlina) Brandon Cedel (Masetto), zdroj: lenkamacikova.com

O aké postavy by si si rada rozšírila svoj repertoár?

Vrátiť sa k mojej milovanej Carmen a zaspievať si Micaelu. Potom ma láka Nedda v Leoncavallových Komediantoch. Udržať si pohyblivosť hlasu a doplniť si repertoár napríklad o ktorúkoľvek Rossiniho postavu.

Svet sa po pandémii postupne zotavuje. Aké máš najbližšie plány?

Jeden z dôsledkov pandémie je aj obava čokoľvek plánovať. Človek mieni, Pánboh mení. Ja to vidím tak, že plány sú odvážne, ale neisté, zato sny a motivácia silnejšie.

Pri čom rada relaxuješ?

Predovšetkým v hre s mojimi dievčatami, ale napríklad aj v záhrade. Zistila som, že trhanie buriny má až meditatívny účinok.

Rozprával sa: Ľudovít Vongrej

Lenka Máčiková spev študovala na bratislavskom Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení. Pravidelne účinkuje na medzinárodnej opernej scéne.

Absolvovala viaceré súťaže: Medzinárodná spevácka súťaž M. Sch.-Trnavského, Trnava – Talent roka do 21 rokov (2000), 3. miesto, Cena Galérie Miró (2002), Súťaž študentov slovenských konzervatórií – 1. miesto (2003), Medzinárodná spevácka súťaž A. Dvořáka, Karlove Vary – 1. miesto, Cena A. Kucharského (2004), Medzinárodná spevácka súťaž AsLiCo Como, Taliansko – laureátka (2006), Toti Dal Monte International Singing Competition Treviso, Taliansko – laureátka (2006) či Wilhelm Stenhammar International Music Competition, Norrköping, Švédsko – finalistka (2010).

Na javisku Opery Slovenského národného divadla stvárnila Barbarinu (Mozart: Figarova svadba), Esmeraldu (Smetana: Predaná nevesta), Paminu (Mozart: Čarovná flauta), Milicu (Frešo: Martin a Slnko), Amora (Gluck: Orfeus a Eurydika), Mirindu (Vivaldi: Arsilda), Júliu (Zagar: Rozprávka o šťastnom konci) či Prvú lesnú žienku v inscenácii Dvořákovej Rusalky. V Košiciach hosťovala v postave Zuzanky vo Figarovej svadbe.

Lenka Máčiková, foto: Tamara Černá SofiG

S Národným divadlom Praha, s ktorým naďalej pravidelne spolupracuje, absolvovala koncertné turné po Japonsku s hlavnou postavou Paminy v Mozartovej Čarovnej flaute. V roku 2014 debutovala ako Liška Bystrouška v rovnomennej opere Leoša Janáčka v Národnom divadle v Prahe pod režijným vedením Ondřeja Havelku, s ktorým natočila DVD barokovej opery Domenica Scarlattiho Kde je láska, tam je žiarlivosť v titulnej úlohe grófky Clarice. Tento film vysielala aj Česká televízia. V Národnom divadle v Prahe naštudovala i Zerlinu z Mozartovho Dona Giovanniho, Despinu z Così fan tutte, ale i Kvetinové dievča vo Wagnerovom Parsifalovi a Penelope v Čarokraji Marka Ivanovića.

Predstavila sa aj v Anglicku na jednom z najprestížnejších operných festivalov sveta v Glyndebourne s postavou Zerliny z Mozartovej opery Don Giovanni. Hosťovala v Teatr Wielki Varšava (Amor, Xenia), na talianskych operných scénach Teatro Grande di Brescia, Teatro Sociale di Como, Teatro Fraschini Pavia, Teatro A. Ponchielli Cremona. Vo Francúzsku v Nancy, Angers a Nantes, na koncertnom pódiu v Katare, Stockholme, Sarajeve, ale aj na hudobnom festivale Pražská jar. Spolupracuje s Filharmóniou Brno, ŠKO Žilina, Slovenskou filharmóniou, Musicou Florea, Symfonickým orchestrom v Norrköpingu, Todi Music Fest…

Jarolím Emmanuel Ružička, Lenka Máčiková, James Judd, Slovenská filharmónia, 2019, foto: Ján Lukáš

V roku 2017 sa predstavila v postave Mirindy vo Vivaldiho opere Arsilda, s ktorou ako jediná Slovenka získala ocenenie slovenskej divadelnej kritiky ,,Dosky” za najlepšie predstavenie sezóny. V tejto opere sa predstavila aj na viacerých európskych pódiách ako Luxemburg, Lille, Caen a Versailles.

Začiatkom apríla 2019 spievala na koncerte s José Carrerasom v O2 Aréne v Prahe. S Českým národným symfonickým orchestrom koncertovala po boku Ramona Vargasa v Smetanovej sieni Obecného domu v Prahe. Aktívne spolupracuje s Musicou Aeternou v Bratislave.

Dvakrát za sebou cenu Literárneho fondu za stvárnenie postáv Amora (Ch. W. Gluck: Orfeus a Eurydika) v Slovenskom národnom divadle a za úlohu Despiny (W. A. Mozart: Così fan tutte) v pražskom Národnom divadle.

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

šéfredaktor Opera Slovakia, predseda redakčnej rady Opera Slovakia, spravodajca, publicista, odborný editor a hudobný producent, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár