Leoncavallo zvíťazil

1

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Len tri reprízy vyše desaťročnej Chudovského inscenácie veristických dvojičiek naplánovalo vedenie Opery SND na sezónu 2016/17. Druhú z nich som teraz (14. 1.) navštívil. Tentoraz hľadisko nebolo celkom zaplnené, ale diváci v závere odmenili účinkujúcich dlhotrvajúcim potleskom. Pravdu povediac, súhlasil by som s nimi v prípade druhej polovice večera. Komedianti veru „porazili“ Sedliacku česť nielen ako dielo ale hlavne interpretačne.

Leoncavallova najvydarenejšia opera má podľa René Leibowitza jedno z vôbec najlepších operných libriet, a to aj napriek tomu, že si ho vytvoril sám skladateľ. Akoby osobná skúsenosť (Leoncavallo bol ako dieťa prítomný podobnej udalosti v kalabrijskom Montalte, pričom jeho otec odsúdil na dvadsať rokov väzenia vraha ženy a jej milenca, z ktorého sa potom v opere stal Canio) znásobila presvedčivosť jeho umeleckej výpovede. A témy vychádzajúce z divadla na divadle či miešania divadelnej a životnej reality sú osobitne príťažlivé (dokonca aj pre slovenského spisovateľa Barča-Ivana). Ale poďme k recenzovanému predstaveniu.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Opera SND,
Michal Lehotský (Tudiru), zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

Dirigent Rastislav Štúr je v talianskej, osobitne veristickej opere naozaj ako doma. Vie vytvárať napätie v hudbe a vytvoriť z orchestra dôstojného partnera spevákom, takže sme orchestrálnym hráčom prepáčili aj zopár intonačných nepresností. Spievať Turidda a Cania v jeden večer nie je ľahká úloha. Za chorého Miroslava Dvorského zaskočil Michal Lehotský a jeho Canio spĺňal vysoké parametre. Hoci na prvý pohľad je part Cania dramatickejší než part tenorového hrdinu v Mascagniho opere, tenoristovi sedel podstatne lepšie. Aj keď niektoré vysoké tóny boli trocha úzke, vzápätí spevák dokázal dodať svojmu hlasu patričnú dramatickú účinnosť a výrazovú závažnosť. V úlohe Turidda sa mu darilo menej (najmä v duete so Santuzzou), no záverečnú rozlúčku s matkou zaspieval vrúcne i zúfalo zároveň. V Komediantoch výbornou Neddou bola Katarína Juhásová-Štúrová, ktorá viac než nevernicou bola vášnivo milujúcou ženou so sýtym lyricko-mladodramatickým sopránom. Kvalitnú kreáciu vytvoril aj Daniel Čapkovič v dvojúlohe Prológa a Tónia. Ján Babjak začal áriu Arlecchina dobre, no potom sa už s partom dosť trápil. Ešteže sme pred začiatkom predstavenia počuli toto hudobné číslo spievať (na priblíženie atmosféry) z ampliónu geniálneho Tita Schipu.

P. Mascagni: Sedliacka česť, Opera SND, 2016,
Denisa Hamarová (Santuzza), Jitka Sapara-Fischerová (Lucia), Sergej Tolstov (Alfio), zbor Opery SND,
foto: Alena Klenková

V Sedliackej cti nám pribudla ďalšia predstaviteľka Santuzzy v Denise Hamarovej. S výnimkou dvoch extrémnych výšok part zaspievala spoľahlivo, no bola skôr „severskou“ než sicílskou Santuzzou. Jej hlasu chýbala potrebná démoničnosť, tragickosť a erotická dráždivosť, aké dokážu dodať úlohe tmavšie mezzosoprány alebo dramatické soprány. Výkony ostatných účinkujúcich v tejto opere neprekročili priemer, takže Mascagni v Opere SND prehral svoj pomyselný súboj s Leoncavallom.                                      

Autor: Vladimír Blaho

recenzia z reprízy 14. januára 2017

Pietro Mascagni: Sedliacka česť
Ruggiero Leoncavallo: Komedianti
Opera SND
premiéra 20. a 21. októbra 2006
recenzovaná repríza 14. januára 2017

Hudobné naštudovanie: Ondrej Lenárd
Dirigent: Rastislav Štúr
Réžia: Marián Chudovský
Scéna: Otto Šujan
Kostýmy: Peter Čanecký
Zbormajster: Ladislav Kaprinay

Pietro Mascagni: Sedliacka česť

osoby a obsadenie reprízy 14. 1. 2017

Santuzza: Denisa Hamarová
Turiddu: Michal Lehotský
Alfio: Sergej Tolstov
Lola: Michaela Šebestová
Lucia: Jitka Sapara-Fischerová

Ruggiero Leoncavallo: Komedianti

Prológ: Daniel Čapkovič
Canio (pajác): Michal Lehotský
Nedda (Colombina): Katarína Juhásová-Štúrová
Tonio (Taddeo): Daniel Čapkovič
Silvio: Pavol Remenár
Peppe (Harlekýn): Ján Babjak

Spoluúčinkoval: Bratislavský chlapčenský zbor
pod vedením Magdalény Rovňákovej

www.snd.sk

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Jeden komentár

  1. Avatar

    Snáď ma nik za môj názor neprebodne dýkou ako úbohú Neddu, ale mám pocit, že Michalovi Lehotskému práveže lepšie vyšiel Turiddu než Canio. Predovšetkým po interpretačnej stránke vniesol postave niečo viac než Miroslav Dvorský či Boldizsar Laszlo a aj v jeho hlase sa miesili všetky tie hlavné ingrediencie verizmu. Páčilo sa mi ako dodržiaval “quasi parlato” vo vypätých partoch, ako do Turiddua vniesol motív ignorácie (čítanie novín), ako oduševnene zaspieval záverečnú áriu Mamma, quel vino è generoso. Bola to príjemne ozvláštňujúca alternácia.

    Mám pocit, že oveľa viac na doraz išiel v Komediantoch, kde mu už v závere trochu chýbali v hlase potrebné sily. Ale aby som len nesúhlasil, súhlasím s autorom recenzie v tom, že jednou z hviezd večera bola Katarína Juhásová-Štúrová. Myslím, že som ju počul spievať najlepšie za posledné mesiace a som rád, že si túto úlohu necháva vo svojom repertoári. Povedzme si na rovinu, veristických interpretiek nemáme práve na rozdávanie. Pekný večer.

Zanechajte komentár