Leoš Janáček – významný český skladateľ

Leoš Janáček sa narodil 3. júla 1854 v Hukvaldoch na severovýchodnej Morave. Pochádzal z hudobnej ale chudobnej rodiny. Bol jedných z trinástich súrodencov, z ktorých päť zomrelo. Vzťah k hudbe mal už od malička a jeho talent mohol rásť aj vďaka rodinnému prostrediu. Po štúdiách sa v roku 1881 oženil so Zdeňkou Schulzovou, s ktorou mal dve deti, dcéru Oľgu a syna Vladimíra. Obe deti umreli. Vladimír ako dvojročný na šarlach a Oľga po ťažkej chorobe ako 21-ročná. V tomto období Janáček napísal svoju najznámejšiu operu Její pastorkyňa. Nebol len skladateľom, ale aj hudobným teoretikom, významným pedagógom či publicistom. Svoje publicistické príspevky a folklóre uverejňoval najmä vo vlastnom časopise Hudební listy, ale aj v iných periodikách. Výrazným spôsobom ovplyvnil vývoj českej aj svetovej hudby a jeho meno nesú viaceré české hudobné a kultúrne inštitúcie.

Hudobný talent a muzikalita sa u neho prejavovala už od malička a vplyvom síce chudobnej, ale hudobnej rodiny sa talent a veľký potenciál mohli voľne prejaviť. Ako malý chlapec spieval v kostolnom zbore a neskôr ho rodičia poslali do augustiniánskej kláštornej školy v Brne, kde ako 11 ročný začal získavať prvé hudobné vzdelanie u moravského skladateľa piesní a zborov a zbormajstra Pavla Krížovského, a neskôr aj na organovej škole u Františka Blažka a Zdeňka Skuherského v Prahe. V Prahe sa zoznámil s Antonínom Dvořákom, s ktorým si vymieňali názory na hudbu a vybudovali si tak priateľstvo pretrvávajúce dlhé roky. Študoval nielen v Brne a Prahe, ale aj na konzervatóriu v Lipsku a vo Viedni. Bol zakladateľom organovej školy a konzervatória. V Brne taktiež absolvoval všeobecné vzdelanie na gymnáziu a učiteľskom ústave, v ktorom sa roku 1872 stal aj učiteľom hudby.

Návrat do Brna

Po štúdiách v zahraničí sa Janáček vrátil do Brna, kde dirigoval zbor Svätopluk a potom filharmonický súbor Brnianska beseda. Vznikali tu aj jeho kompozície. Písal komorné skladby, kantáty, symfonické skladby, mnohé úpravy ľudových piesní, balety,  zbory,  a samozrejme aj opery, s ktorými sa presadil medzinárodne. V roku 1881 podľa pražského vzoru založil organovú školu, z ktorej sa neskôr stalo štátne konzervatórium, kde bol do roku 1919 riaditeľom. V rokoch 1919-1925 pôsobil ako profesor brnianskej pobočky Majstrovskej školy pražského konzervatória.

 

Tvorba Janáčka bola ovplyvnená slovanským folklórom

Slovanský folklór mal na Leoša Janáčka veľký vplyv už od začiatku jeho tvorby. Badať v nej prevažne vplyv moravskej ľudovej piesne, nápevov, rytmiky a intonácie reči. Týmto sa stal originálnym autorom novej národnej českej hudby – neofolklorizmu. Na jeho tvorbu mal výrazný vplyv aj zberateľ moravských ľudových piesní František Bartoš, s ktorým neskôr spolu s Pavlom Vášom zostavil zbierky moravských ľudových piesní s klavírnym sprievodom, ako napr. Kytice z národních písní moravských, Ukvaldská lidová poezie v písních, Lidová nokturna a Písne detvanské. Leoš Janáček zanechal veľké dielo od komorných skladieb až po veľké symfonické diela, balety či opery. Medzi jeho veľkým množstvom diel nájdeme napr. kantátu Amarus, Moravský otčenáš, Rozprávku pre violončelo a klavír, Suitu pre sláčikové nástroje, Lašské tance, symfonickú báseň Taras Bulba, Sinfoniettu pre orchester, balet Rákos Rákoczy, deväť opier či jeho veľké dielo Glagolskú omšu.

Zbieral moravské ľudové piesne a skúmal ich. Taktiež skúmal ľudskú reč. Zaujímavé vety si zapisoval do zošita s názvom ,,Nápĕvky mluvy“ a neskôr ich použil najmä vo svojich operách, ale aj iných skladbách. Svoju koncepciu nazval „Nápěvková teorie“ a prvýkrát ju použil v opere Její pastorkyňa. Dielo nevedeli vtedajší hudobníci pochopiť a trvalo 12 rokov, kým sa opera ujala a dostala aj na medzinárodnú scénu. Pozoruhodným príkladom aplikácie „Nápěvkové teorie“ v inštrumentálnej hudbe je Pohádka pro violončelo a klavír.

 

Česi po Leošovi Janáčkovi pomenovali Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne (JAMU) aj Janáčkove divadlo v Brne. V Brne sa každoročne koná festival s názvom Janáček Brno, kde sa uvádzajú jeho diela. Ak navštívite metropolu Moravy, nezabudnite navštíviť pamätník Leoša Janáčka a expoziciu Život a dielo Leoša Janáčka, ktorá je umiestnená pri niekdajšej organovej škole v záhradnom dome na Smetanovej ulici. Viac TU…

Janáček ako svetovo uznávaný autor

Jeho hudba spočiatku nebola uznávaná, až ku koncu života sa dožil popularity. Dnes je Janáček v repertoári asi každého svetového operného divadla. Celý život zbieral ľudové piesne a dôkladne ich študoval a upravoval. Dal sa nimi inšpirovať  vo svojich vlastných dielach a vo veľkej miere sa venoval aj teoretickej stránke hudby. Svoje články a ako už bolo spomenuté, svoje poznatky uverejňoval  najmä vo vlastnom časopise Hudební listy, ale aj v iných periodikách.

 

Operná tvorba Leoša Janáčka

Janáček je autorom niekoľkých opier, s ktorými prerazil na medzinárodné operné javiská, kde sa držia dodnes a sú stálym repertoárom svetových operných divadiel. Prvé dve – Šárka (1887) a Počátek románu (1891) sa nestretli s veľkým úspechom. Až tretia opera Její pastorkyňa mu otvorila dvere medzinárodnej scény ale až 12 rokov od jej uvedenia, pretože Janáček musel svoje dielo prepracovať. Napísal ju v ťažkom životnom období po smrti oboch detí. Chcel napísať aj mnohé ďalšie opery ‑ našli sa ich náčrty – ale nakoniec ich dokončil deväť. Tie sa aj skutočne hrali a sú to: Šárka (1887), Počátek románu (1891), Její pastorkyňa (1904), Osud (1905), dvojdielna satirická opera kritizujúca malomestské správanie Výlety páně Broučkovy (1917), tragickú operu Káťa Kabanová (1921), Příhody lišky Bystroušky (1923), Věc Macropulos (1925) a posledná Z mrtvého domu (1928).

Janáček na Slovensku

Na Slovensku sa operná tvorba Leoša Janáčka objavuje veľmi zriedka a niektoré jeho operné diela na Slovensku ešte vôbec nezazneli. Najviac sa u nás uvádza opera Její pastorkyňa (doteraz 17x), ktorá je v súčasnosti v repertoári Opery SND pod názvom Jenůfa, a košická opera ju hrá pod pôvodným názvom. Iné Janáčkové opery v aktuálnych repertoároch slovenských operných divadiel zatiaľ nenájdeme. Milovníci jeho tvorby sa však môžu tešiť na novú inscenáciu Vĕc Makropulos, ktorú pre Operu SND pripravuje známy svetový režisér Peter Konwitschny v niektorej z nasledujúcich sezón. Druhým najviac hrávaným titulom na slovenskej opernej scéne je Káťa Kabanová, tá sa od roku 1920 inscenovala celkovo šesťkrát. Na Slovensku sa inscenovali aj Příhody lišky Bystroušky (4x), Vĕc Makropulos (1x) a Z mrtvého domu (1x).