Tri východoslovenské mestá, Bardejov, Humenné a Michalovce sa už viac rokov výrazne a aktívne podieľajú nielen na budovaní, ale hlavne na pokračovaní tradície letných organových dní vo svojich akusticky aj architektonicky príťažlivých chrámoch. Vo všetkých troch mestách si už festivaly píšu dvojciferné čísla rokov svojho trvania.
Najstarším je bardejovský, známy pod názvom Organové dni Jozefa Grešáka (slovenský skladateľ, rodák z Bardejova), založený v roku 1993. Inicioval ho významný slovenský organista Ivan Sokol (1937 – 2005), ktorý podstatnú časť svojho umeleckého a pedagogického života strávil v Košiciach. Koná sa teda už jeho 31. ročník.

Humenské organové dni Štefana Thomána nesú meno známeho skladateľa, klaviristu a pedagóga Štefana (Istvána) Thomána, rodáka z Humenného a žiaka Franza Liszta. Táto tradícia sa v Humennom datuje od roku 2003 a od roku 2007 sa koná aj festival v Michalovciach pod názvom Michalovský organ.
Koncerty prebiehajú v letných mesiacoch, v tomto roku od 11. júla do 31. augusta 2023 a ponuke ich je dvanásť. Každý z nich sa môže pochváliť nielen domácimi, ale i významnými umelcami zo zahraničia, ba niektoré sú spestrené aj účasťou inštrumentalistov alebo spevákov so sprievodom organa. V tomto roku zaspieva barytonista Marián Lukáč, sólista opery ND Košice a Karoline Podolak, sopranistka z Kanady.
Koncerty sa konajú v architektonicky a akusticky skvostných cirkevných priestoroch kostolov. V Bardejove je to Bazilika minor sv. Egídia, v Humennom rímskokatolícky kostol Všetkých svätých a v Michalovciach rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie.

Otvárací koncert, v poradí prvý, sa konal v Bardejove 11. júla 2023, druhý v Humennom o deň neskôr (12. 7.) a tretí v Michalovciach (13. 7.).
V Bardejove som navštívila otvárací koncert s názvom „Sila majstrovstva“. Niesol sa aj v znamení 115. výročia stavby súčasného organa v tomto chráme, spojeného s vydaním a prezentáciou príležitostnej poštovej pečiatky s podobizňou organára Otta Riegera, staviteľa tohto nástroja (Budapešť, opus 1498), a samozrejme i príslušného korešpondenčného lístka v súčinnosti s mestom, Spoločenstvom Gabriel na Slovensku a Poštou 1 Bardejov. Riegerov organ nahradil pôvodný nástroj, ktorý tu stál za čias významného skladateľa barokovej polyfónie Zachariasa Zarewutia (tiež Zarevúcky), rodáka z Brezovice nad Torysou, ktorý tu pôsobil.

Dramaturgom a manažérom organových festivalov vo všetkých troch východoslovenských mestách je od roku 2017 Július Klein. Mestá prejavujú ozajstnú súčinnosť a snahu priviesť nielen domácich, ale aj zahraničných špičkových organistov, ako aj iných inštrumentalistov či spevákov. Práve od roku 2017, keď sa J. Klein sa ujal tejto funkcie, po 12-ročnej prestávke opäť zaviedol povinnosť organistov zaradiť do svojho koncertného programu aj jednu skladbu Jozefa Grešáka zo suity Organová kniha pre Ivana Sokola, ktorá je vopred dramaturgiou určená. Poslucháč, ktorý navštívi všetky koncerty, tak môže v podaní jednotlivých umelcov zažiť rozdielny prístup a organovú registráciu tejto skladby.
Sólistom všetkých troch otváracích koncertov bol Ján Fic, absolvent Konzervatória v Košiciach, JAMU v Brne a v súčasnosti študent na VŠMU v Bratislave. Ďalšími umelcami sú ukrajinská organistka Oľga Chundak, František Beer zo Slovenska, Johannes Zeinler z Rakúska a tiež medzinárodne ocenený organista z Poľska Krzysztof Urbaniak.
V tomto roku je spev zastúpený dvoma umelcami, už spomínaným barytonistom a sólistom ND Košice Mariánom Lukáčom a sopranistkou Karolinou Podolak z Kanady. Tá má za sebou niekoľko úspešných súťaží, je členkou Opéra de Montreal a v sezóne 2023/2024 bude patriť k umelcom Kanadskej opernej spoločnosti a vystupovať okrem iného i v Štátnom divadle v Augsburgu, Southern Ontario Lyric Opera a inde.

V Bazilike minor v Bardejove zaradil Ján Fic do svojho programu diela dvoch českých barokových skladateľov Josefa Ferdinanda Segera (Toccata a fúga č. 1) a Jana Křtitela Vaňhala (Preambulum C dur a Fúgu č. 1 C dur). Uviedol tiež Fantáziu g mol lotyšského skladateľa, pedagóga a dirigenta, v našich končinách málo známeho Alfrédsa Bruna Kalniņša. Medzi hlavné ťažisko programu patrili dvaja slovenskí skladatelia Jozef Grešák s povinnou skladbou č. 10 Lento z už spomínanej Organovej hudby pre Ivana Sokola a Jozef Podprocký, ktorý žil trvale v Košiciach, kde sa venoval kompozičnej práci a pedagogickej činnosti na Konzervatóriu.
J. Fic zaradil do programu Podprockého Suitu rediviva op. 14, č. 5 (podľa zápisov v levočskom Pestrom zborníku). Medzi mimoriadne záslužný čin skladateľa J. Podprockého patrí oživenie niektorých skladieb z levočského Pestrého zborníka, našej vzácnej hudobnej pamiatky zo 17.storočia. Tým, že ich interpretačne upravil okrem organa aj pre iné nástroje a nástrojové zoskupenia, ba doplnil aj niektoré chýbajúce hlasy, sprístupnil tieto skladby pre širokú poslucháčsku obec (originál pamiatky je archivovaný v evanjelickom kostole v Levoči). V podaní organistu J. Fica zazneli časti: Intrada, Odium, Sarabanda, Treza, Grand ballo.

Ako prídavok organového koncertu, nesúceho sa v atmosfére presvedčivej interpretácie J. Fica, zaznela slávna Toccata d mol, BWV 565 J. S. Bacha.
Pripravila: Dita Marenčinová
Program otváracieho koncertu Letného organového festivalu v Bardejove 11. 7. 2023
Josef Ferdinand Norbert Seger: Toccata a fúga pre organ d mol z Ôsmych toccát a fúg pre organ
Jan Křtitel Vaňhal: Preambulum C dur, Fúga C dur z Dvanástich fúg pre organ
Jozef Grešák: Lento, č. 10 z Organovej knihy pre Ivana Sokola
Jozef Podprocký: Suita rediviva podľa zápisov v levočskom Pestrom zborníku zo 17. stor., op. 14, č. 5, časti Intrada, Odium, Sarabanda, Treza, Grand ballo
Alfrēds Bruno Jānis Kalniņš: Fantázia g mol
Pridajte komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť/registrovať.