Bratislava – V pondelok 9. decembra 2019 ocenil Literárny fond osobnosti divadla, rozhlasu a dabingu. Z oblasti opery Cenu za celoživotné dielo získali muzikologička a kritička Terézia Ursínyová a operná speváčka Alžbeta Režuchová Mrázová. Ocenenie za rôzne počiny si prevzali aj muzikologička Michaela Mojžišová či operní speváci Jana Bernáthová, Michaela Várady, Daniel Čapkovič a Titus Tóbisz.
Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia a výbor Sekcie pre pôvodnú literatúru Literárneho fondu (LF) ocenil v pondelok v bratislavskom Zichyho paláci umelecké osobnosti divadelnej, rozhlasovej a dabingovej tvorby. Slávnostné odovzdávanie Cien sa konalo v bratislavskom Zichyho paláci.
Cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla získali bábkoherečka Jana Eliášová, herec Vladimír Jedľovský, herečka Táňa Radeva, operná speváčka Alžbeta Režuchová Mrázová, herec Ján Selecký, herec a režisér Jaroslav Sisák, herec Peter Šimun, bábkoherečka Anna Šinkorová a Terézia Ursínyová, muzikologička, hudobná kritička a publicistka.
Muzikologička, hudobná kritička a publicistka PhDr. Terézia Ursínyová sa svojou neúnavnou vytrvalosťou a láskou k hudbe a divadlu vypracovala medzi elitu slovenských hudobných a divadelných kritikov. Toto postavenie jej právom prináleží nepretržite viac ako 50 rokov, viac-menej už od roku 1968, keď sa ako mladá, 26-ročná absolventka hudobnej vedy a hudobnej výchovy na Filozofickej fakulte UK stala jednou zo zakladajúcich redaktorov a zároveň zástupkyňou šéfredaktora vtedy nového časopisu Hudobný život.
Hoci sa Terézia Ursínyová vo svojej publicistike zaoberá takmer všetkými druhmi klasickej hudby, podľa súpisu publikačnej činnosti sa dá ľahko zistiť, že ťažiskom jej diela je najmä reflexia hudobného divadla – hlavne opery, operety a muzikálu. Stovky recenzií umeleckých výkonov či hudobných nosičov, rozhovorov s umelcami, najmä opernými spevákmi a iných publicistických článkov v popredných slovenských periodikách (Literárny týždenník, Hudobný život, Opera Slovakia, Opera Plus, Slovenské divadlo, Katolícke noviny a i.) sú mimoriadne cenným dokumentačným materiálom o celoslovenskej hudobnej a hudobno-dramatickej umeleckej činnosti. Dlhodobo pravidelne recenzuje premiéry a predstavenia Opery SND a Divadla Nová scéna v Bratislave, banskobystrickej Štátnej opery či Opery Štátneho divadla Košice a taktiež koncerty Slovenskej filharmónie, Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a rôznych ďalších.
Pre slovenského čitateľa zdokumentovala aj pôsobenia našich umeleckých osobností v zahraničí, napríklad účinkovanie Magdalény Hajóssyovej v Nemeckej štátnej opere v Berlíne či Sergeja Kopčáka v Metropolitnej opere v New Yorku a mnohých ďalších. Terézia Ursínyová sa svojou publicistikou v mnohom zaslúžila aj o popularizáciu hudobného a hudobno-dramatického umenia v spoločenských periodikách so širokým čitateľským zázemím, najmä v časopise Slovenka, kde v rokoch 1990 – 1999 pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora.
Svoje poznatky a vedomosti nadobudnuté dlhoročným podrobným sledovaním hudobného a hudobno-dramatického divadelného diania a systematickým zhromažďovaním a triedením písomných a ústnych prameňov nadobudnutých sústavnou komunikáciou s umelcami, ich príbuznými a priateľmi Terézia Ursínyová zúročila vo viacerých monografiách, hudobno-vedeckých štúdiách a esejach zameraných najmä na profily a činnosť umeleckých a vedeckých osobností a zoskupení (Mária Kišonová-Hubová, Elena Kittnarová, Branislav Kriška, Jarko Kaiser-Elen, Gréta Švercelová, Sergej Kopčák, Celo Radványi, Ondrej Šoth, Ján Valach, Slovenská filharmónia, Slovenský komorný orchester, Moyzesovo kvarteto, Slovenský filharmonický zbor a i.).
V knižnej publikácii Cesty Operety (1982) podala pohľad na históriu i súčasnosť tohto divadelného žánru ako aj slovenského muzikálu. Problematike hudobného divadla zostala verná aj v knihe memoárového charakteru, ktorú pripravila spolu s Máriou Kišonovou-Hubovou pod názvom Volali ma Mimi (2001) a v knihe o poprednej dramatickej sopranistke Opery SND Elene Kittnarovej Život na dvoch scénach (2004).
Okrem toho, že pre bežného čitateľa tieto diela sprostredkovávajú pútavé a hodnotné životné príbehy a podrobný pohľad na vývoj profesionálnych umeleckých dráh umelcov a umeleckých zoskupení, vysoká vedecká úroveň spracovania ich predurčuje, aby sa na dlhý čas stali systematickým podkladom pre ďalšie muzikologické bádanie a publicistickú činnosť.
Ostatnou knižnou publikáciou Terézie Ursínyovej zroku 2014 je monografia Zlaté hlasy podrobne dokumentujúca životné príbehy a profesionálnu umeleckú dráhu sedemnástich slovenských spevákov s medzinárodnou pôsobnosťou na popredných operných javiskách a koncertných pódiách vo svete (R. Petrák, A. Poláková-Hadravová, F. Krištof-Veselý, A. Hrušovská, G. Veclová, Š. Hoza, J. Krčmŕy-Vrteľová, N. Hazuchová, B. Hanák, L. Popp, M. Hajóssyová, J. Hurný, M. Blahušiaková, P. Mikuláš, E. Gruberová, P. Bršlík, E. Šušková).
Autorka sa rozhodla pre výber osobností podľa vlastného uváženia a sústredila sa na „umelcov, ktorí sa vyznačujú inteligenciou a vo svojom odbore prekračujú hranice zaužívanej ,konvenčnej‘ dramaturgie, pričom vokálny talent spájajú s ambíciou upútať na seba aj niečím výnimočným, špecifickým, objavným v celosvetových bojoch majstrov spevákov“. Vzhľadom na vopred obmedzený rozsah publikácie priznáva, že počet takýchto umelcov je oveľa vyšší. Jedným z kritérií výberu však bola aj snaha písať o osobnostiach, ktorých život adielo neboli doteraz patrične zdokumentované. Na knižný trh sa tak opäť dostal vynikajúci zdroj hodnotných informácií a pútavé čítanie. o knihe sme písali TU…
Ďalšou ocenenou za celoživotné dielo z oblasti opery je operná speváčka Alžbeta Režuchová Mrázová, ktorá svoj spevácky talent prejavovala už odmalička. Po absolvovaní štúdia na bratislavskom konzervatóriu a angažmán vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave študovala na Vysokej škole múzických umení operný spev (1970, Anna Hrušovská). Napriek tomu, že žila v Bratislave, prijala v roku 1970 na takmer dvadsaťpäť rokov angažmán do Štátneho divadla v Košiciach, kde sa stala hlavnou hviezdou tamojšej Tálie v koloratúrnom a lyrickom sopránovom odbore.
Odborníci jej prejav charakterizujú ako žiarivo vysoko položený s uvoľneným herectvom, čo ju predurčovalo uplatniť sa nielen v opernom, ale aj operetnom žánri. Hrala preto napríklad aj v Hrnčiarskom bále, Cigánskej láske či Poľskej krvi. Významné sú však najmä jej operné postavy z hier Manon Lescaut, Traviata, Bohéma, Komedianti, Faust a Margaréta, Don Giovanni, Predaná nevesta, Nápoj lásky…
V oblasti teatrológia boli ocenení Dagmar Kročanová a muzikologička Michaela Mojžišová.
Výročné ceny v sekcii divadlo získali operní sólisti Jana Bernáthová, Michaela Várady, Daniel Čapkovič, Titus Tóbisz
Ceny si prevzali aj herečky a herci Barbora Andrešičová, Peter Brajerčík, Gabriela Dzuríková, Matej Erby, Daniel Fischer, Zita Furková, Tomáš Grega, Ady Hajdu, Kristína Holocsyová, Dušan Jamrich, Zuzana Konečná, Ivan Krúpa, Juraj Kukura, Diana Mórová, Martin Nahálka, Zuzana Norisová, Anna Senajova Nováková, Milan Ondrík, Jozef Pantlikáš, Tatiana Poláková, Robert Roth, Marek Rozkoš, Eva Sklyarová, Martina Slobodová a Mária Šamajová, muzikálové herečky a herci Sisa Lelkes Sklovska, Patrik Vyskočil, baletný sólista Juraj Žilinčár, dramaturgička Zuzana Mistríková a režiséri Michal Babiak, Rastislav Ballek, Juraj Bielik, Viktor Kollár, Tatiana Masníková, Roman Polák, Ondrej Šoth.
Za prácu v dabingu ocenenie získali prekladateľka Mirka Brezovská, herci Ján Koleník, Lena Košická, Hana Letková, Jana Mikulášová Strnisková, Dušan Szabó, Tatiana Tadlánková, Jana Wagnerová. Za oblasť rozhlasovej tvorby boli ocenení Katarína Bielčíková, Peter Daniška, Peter Krajčovič, Beáta Panáková, Peter Pištek a Hana Kolbašská-Rodová.
Za oblasť dabingu získali ocenenie herec a dabingový režisér Zoro Laurinc a dabingový režisér Ivan Paldia, za oblasť rozhlasu redaktor Emil Benčík, zvuková majsterka Stanislava Ďurišová a moderátorka Mária Schlosserová.
V tvorivej súťaži na pôvodný divadelný text 2019 porota prvú cenu neudelila, dve druhé ceny získali Štefan Šimko za pôvodnú divadelnú hru Poľovačka a Dominik Reisel za pôvodnú divadelnú hru Punk Rock Poet. Rovnako porota udelila dve tretie ceny, získali ich Peter Butkovský za hru pre deti a mládež Komu straší vo veži a Maroš Bafia za pôvodnú divadelnú hru Intro.
Za pôvodný rozhlasový text porota prvé miesto neudelila, druhú cenu získala Alena Salajová za rozhlasovú hru Ondrejovo šťastie, tretiu cenu Peter Butkovský za rozhlasovú hru pre deti Mračná sa nemračia. V oblasti adaptácie získala prvú cenu Miroslava Kuracinová Valová za adaptáciu epického diela Nevesta, druhá cena nebola udelená, tretiu si odnáša Iva Vranská Rojková za adaptáciu Zrkadlo Slovenska.
Literárny fond je národno-kultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorej hlavným poslaním je podporovať tvorivú činnosť v oblasti slovesnej, divadla, filmu, rozhlasu, televízie, zábavného umenia, videotvorby ako i počítačových programov s osobitným zreteľom na pôvodnú krásnu literatúru, vedeckú a odbornú literatúru, novinárstvo a novinársku fotografiu, prekladateľstvo, divadlo, film, rozhlas, televíziu, videotvorbu a zábavné umenie. Každoročne odovzdáva Ceny za celoživotné dielo, Výročné ceny Literárneho fondu a Prémie v oblasti divadla, rozhlasu, dabingu a za herecké výkony v televíznej tvorbe.
Pripravil: Ľudovít Vongrej
