Lohengrin s otáznikom – … no geniálnou hudbou

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Nová inscenácia Wagnerovej opery Lohengrin v Opere SND je pripomienkou dvojitého výročia azda najrozporuplnejšej osobnosti operného sveta: Richarda Wagnera (*22.5.1813 v Lipsku – † 13.2.1883 v Benátkach). Naposledy bola táto trojdejstvová opera (trvá štyri hodiny) inscenovaná v SND 17.2.1976 s nedávno zomrelým režisérom Miroslavom Fischerom.

Pamätníci si spomenú aj na „ostatného“ Blúdiaceho Holanďana v SND v réžii Júliusa Gyermeka (premiéra 20. 6. 1984). O Wagnerovi na slovenských operných javiskách informuje výstava Divadelného ústavu (vo vestibule Novej budovy SND), ktorej autorom je Jaroslav Blaho. Ten na vernisáži zdôraznil, že Wagner je ťažkým orieškom pre operné divadlá nielen pre orchestrálnu a vokálnu náročnosť, ale najmä pre obsahovo-inscenačný výklad jeho diel, ktoré v sebe skrývajú „metafory metafor“, pričom sa dnes očakáva ich režijná inovácia.

Richard Wagner, (1813-1883)

Richard Wagner,
(1813-1883)

Časové odstupy jednotlivých wagnerovských inscenácií na slovenských javiskách vynechali viac než jednu generáciu návštevníkov. Mladší z nich často ani netušia, koľko hudobnej krásy sa skrýva v odkaze Wagnera a čo tvorí jeho reformu. Predovšetkým je to v presvedčení, že iba jednota skladateľa a básnika vytvára dokonalé hudobno-dramatické dielo. Preto si celý život písal libreta sám. V prvej polovici jeho pätnástich opier (ak do súčtu počítame aj mladistvé opusy) je jeho hudba výsostne romantická, vo vrcholných dielach (zvlášť v tetralógii Prsteň Nibelungov, v Tristanovi a Isolde, v Parsifalovi) realizoval Wagner – ako skladateľ, libretista, básnik, dirigent a režisér – mnohé novoty. Vo vývoji hudobnej (harmonickej) reči i v rozklade tonality predznamenal hudbu 20. storočia. Bol nový aj v dovtedy nevídane rozšírenom, o posily – dokonca novinku – v sekcii plechových dychových nástrojov obohatený orchester. Ten sa stal nositeľom hudobnej podstaty jeho opier a nekonečne sa rozvíjajúcej melódie v symfonickom šate. Dôkladne premyslel a využil aj návratné a charakteristické motívy. Vo vokálnych sólach a ensembloch zaviedol recitatívno – ariózny princíp. Ideálom jeho opier sa stal Gesamtkunswerk – jednota poézie, hudby a scénického stvárnenia. Svoje novátorské javiskové diela nie raz označoval podtitulom „slávnostná, zasväcujúca scénická hra“. To všetko povýšilo Wagnerovo hudobno-dramatické dielo na vyšší piedestál v porovnaní s vokálnymi exhibíciami operných autorov a sólistov minulých storočí. (Pravda, o opernú reformu sa v minulosti úspešne usilovali aj iné osobnosti: v klasicizme Händel, Mozart, v romantizme zvlášť Verdi, v období verizmu Puccini atď.)

Legenda o opernom revolucionárovi Wagnerovi bola živená aj rušným a nepokojným životom mladého skladateľa a dirigenta v revolučných rokoch mladosti, vývojom jeho názorov pod vplyvom antickej drámy, neskôr ideami vtedajších nemeckých filozofov, ľúbostnými aférami, mýtami o vlastnej genialite, finančnou podporou kráľovského mecéna, páčivou teóriou o návrate nemeckých kmeňov k svojim koreňom – a po smrti Wagnera príklonom niektorých jeho rodových výhonkov k nemeckému nacionálnemu socializmu.

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013, Peter Mikuláš (Kráľ Heinrich), foto: Anton Sládek

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013,
Peter Mikuláš (Kráľ Heinrich),
foto: Anton Sládek

Lohengrin je iba nevinným zárodkom názorov o nadčloveku – rytierovi sv. Grálu, ktorý prichádza z tajomnej diaľky na loďke ťahanej labuťou, aby zachránil z úkladov nepriateľov brabantskú následníčku trónu Elsu, dcéru zosnulého vojvodu. Aby sa mýtus o zakliatej labuti (do ktorej je prevtelený stratený mladší brat Elsy – Gottfried) nezdal dnešnému divákovi príliš naivný, inscenátori posunuli dej do začiatku 2. svetovej vojny. A tak záhadný rytier priletí z nebeských výšav ako parašutista – agent s tajomným poslaním, aby vniesol svetlo do záškodníckej hry spiklencov voči Else. Navyše je to opera o veľkej nenaplnenej láske medzi Elsou a Lohengrinom a o večnej trinástej komnate medzi mužom a ženou.

V režijnej koncepcii režijne inovovaného Lohengrina v SND niet nič poburujúce. Naopak: scéna, kostýmy, myšlienka aktuálnej metafory o vojnách, vyvolávaných ľudskou ctižiadosťou, sú realizované v asketickej podobe a jednote réžie, výtvarného a kostýmového stvárnenia, vrátane úsporného operného herectva. Škoda len, že obsahový posun do súčasnosti nie je v súlade s inováciou pôvodného Wagnerovho básnického textu v nemecky spievanom a do slovenčiny tlmočenom texte (slovenské titulky vo veršoch prebásnil Milan Richter). A tak sa do konca spieva o loďke s labuťou a tajomnom rytierovi sv. Grálu – hoci bielo odetý parašutista sa vznáša z tajomných diaľav bájneho hradu Montsalvat (a opačne) na padáku. Väčšina obecenstva sa v tomto momente zasmiala.

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013, Miroslav Dvorský (Lohengrin), Jakub Kettner (Friedrich), Jozef Benci (Kráľ Heinrich), foto: Anton Sládek

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013,
Miroslav Dvorský (Lohengrin), Jakub Kettner (Friedrich), Jozef Benci (Kráľ Heinrich),
foto: Anton Sládek

Veľa sa píše o túžbe súčasných režisérov po inovácii – no málo sa hovorí o upravovateľskej odvahe starých, často zatuchnutých textov libretistov, nehovoriac o ich modernom prebásnení. V činohre sa to už robí, dokonca v „posvätných textoch“ klasikov, no opera sa neodváži vstúpiť do modernejších úprav textu či jeho častí. A tak sa na plagáte k Lohengrinovi objaví otáznik v tvare prehnutej labute – aby si existenciu mýtického i súčasného hrdinu vyriešil divák sám – alebo sa nad tým iba pousmial. Nejde mi o násilné odstraňovanie romantických libriet, ale o takú úpravu, aby sa predstavila jednota celostného súčasného pohľadu na dielo.

Opera je vysoko – štylizovaný útvar, ktorý sa otrockou vernosťou pôvodným zámerom autora (resp. príchylnosťou archaickému sledu veršov) čoraz viac vzďaľuje modernej scénickej podobe. Nepotrebuje čoraz viac súčasného hudobného básnika?

V ináč faktograficky aj esejisticky obsažnom bulletine k Lohengrinovi chýba historické vysvetlenie o kedysi nizozemskej kolónii Brabantsko, jej dnešnom začlenení do Belgicka, o dejinnom vzťahu s nemeckým kráľom Henrichom Vtáčnikom, ktorý sa s Brabanťanmi spájal voči invázii „z východu“.

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013, Daniel Čapkoviť (Kráľovský hlásateľ), foto: Anton Sládek

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013,
Daniel Čapkoviť (Kráľovský hlásateľ),
foto: Anton Sládek

Neobyčajnú hudobnú krásu Lohengrina nemožno poprieť: od prvých pianissimových tónov predohry, cez viacero symfonicky koncipovaných medzihier a predohier – až po citlivý sprievod náročných vokálnych partov. V exportnej podobe ju predviedol orchester Opery SND pod vedením svojho šéfdirigenta, riaditeľa Opery SND Friedricha Haidera. Rovnocenným partnerom mu bol mužský, ženský a miešaný zbor, ktorý mal veľa krásnych, mohutných, jednotne vyladených farebných vstupov. Znel ako organ! Tento výkon sformoval zbormajster Pavol Procházka.

Z dvoch sólistických obsadení Lohengrina dominoval v celostnom rebríčku Peter Mikuláš (Heinrich), ktorý je dnes kráľom basistov v buffo i serióznych rolách. Alternant úlohy – Jozef Benci má svetlejší bas, vyrovnané hĺbky a stredy – no stiesnené vyššie tóny. Obdivuhodný bol tenorista Miroslav Dvorský (Lohengrin), ktorý sa sebaisto a bez zaváhania preladil z talianskeho repertoáru do náročného recitatívno – ariózneho spevu. Adriana Kohútková ako Elsa dojala nádherným, farebným sopránom a celkovým ponorom do veľkého vokálneho partu a prežitej postavy. Farbou hlasu je Else svojím – nad orchestrom sa vznášajúcim hlasom – adekvátna Jolana Fogašová, spevácky i herecky gradujúca rolu až do tragického finále. Ťažko zabudnúť na komplexne zvládnutý part Friedricha s dramatickým prejavom barytonistu Jakuba Kettnera; na expresívne prežitú Ortudu švajčiarskou sopranistkou Monou Somm(ovou); na vokálne vyrovnanú alternantku Ortrudy s mezzosopranistkou Denisou Hamarovou… Bez zaváhania bol zaspievaný Kráľovský hlásateľ barytonistom Danielom Čapkovičom, aj vo výraze a farbe mäkším Jánom Ďurčom. Ďalší alternanti by si zaslúžili širšie hodnotenie v rozsiahlom článku.

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013, Jolana Fogašová (Elsa), Mona Somm (Ortrud), foto: Anton Sládek

R. Wagner: Lohengrin, Opera SND, 2013,
Jolana Fogašová (Elsa), Mona Somm (Ortrud),
foto: Anton Sládek

R. Wagner, Lohengrin, Opera SND, 2013, Adriana Kohútková (Elsa), Róbert Klenka (Gottfried), foto: Anton Sládek

R. Wagner, Lohengrin, Opera SND, 2013,
Adriana Kohútková (Elsa), Róbert Klenka (Gottfried),
foto: Anton Sládek

Nový Lohengrin v SND je koprodukciou Opery SND s Litovským národným divadlom opery a baletu. Pritom lotyšský režisér Andrejs Žagars k svojej čistej, premyslenej režijnej práci, v ktorej mu zbor robil quasi antický chór, prizval viacpočetný lotyšský tím spolutvorcov. Ten medzihry, resp. závery dejstiev opery doplnil dobovými filmovými dokumentami. Nie vždy boli účelné a kvalitné. Síce ilustrovali, no často zbytočne rušili tok hudby.

Autor: Terézia Ursínyová

Richard Wagner: Lohengrin
Opera SND
Premiéry 24. a 26. mája 2013 v Sále opery a baletu v novej budove SND

Hudobné naštudovanie: Friedrich Haider
Réžia: Andrejs Žagars
Scéna: Reinis Suhanovs
Kostýmy: Kristine Pasternaka
Video dizajn: Ineta Sipunova
Pohybová spolupráca: Elita Bukovska
Svetelný design: Kevin Wyn-Jones
Dramaturgia: Slavomír Jakubek
Zbormajster: Pavel Procházka

Kráľ Heinrich: Peter Mikuláš, Jozef Benci
Lohengrin: Miroslav Dvorský, Ferdinand von Bothmer
Elsa Brabantská: Jolana Fogašová, Adriana Kohútková
Friedrich z Telramundu: Jakub Kettner, Anton Keremidtchiev
Ortrud: Mona Somm, Denisa Hamarová
Kráľovský hlásateľ: Ján Ďurčo, Daniel Čapkovič
Vojvoda Gottfried: Róbert Klenka
Štyria brabantskí šľachtici: Martin Smolnický, Milan Kľučár,
Martin Gyimesi, Mário Tóth, Daniel Hlásny, Michal Želonka, Martin Klempár, Ján Keder
Spoluúčinkuje: Bratislavský chlapčenský zbor

www.snd.sk

fotogaléria

video

Operné gala v Kežmarku 2019
Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Terézia Ursínyová

muzikologička, hudobná kritička a publicistka, členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár