Lucia di Lammermoor – najznámejšia Donizettiho vážna opera

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Tri dni po smrti Vincenza Belliniho sa 26. septembra 1835 v neapolskom divadle San Carlo uskutočnila premiéra najslávnejšej vážnej opery jeho rivala Gaetana Donizettiho. V tomto roku si pripomíname 185. výročie jej uvedenia.

Kým operné príbehy jeho kráľovien (v operách Anna Bolena, Maria Stuarda a Roberto Devereux) či Lucrezie Borgie sa vrátili na svetové operné javiská až renesanciou belcanta zahájenou Mariou Callas, Lucia di Lammermoor sa od svojho zrodu hrávala viac-menej nepretržite. Neapolská triumfálna premiéra bola v roku 1839 nasledovaná aj francúzskou verziou diela (ochudobnila basový part Raimonda a zrušila part Aminy), ktorá sa uvádza ozaj zriedkavo (v našom storočí len v Lyone, Bostone a Cincinnati).

Gaetano Donizetti (1797 – 1848), zdroj: internet

Na svetovej premiére si jednotlivé úlohy rozdelili Fanny Tacchinardi Persiani (Lucia), Gilbert Duprez (Edgardo) a Domenico Cosselli (Enrico). Z nich bol ozajstným fenoménom tenorista, ktorý postupne prešiel od rossiniovských partov ku kreácii tenorových úloh v Donizettiho operách. Okrem Edgarda vytvoril tenorové úlohy na svetových premiérach skladateľových opier Parisina, Martyri, FavoritkaDon Sebastiano, a k jeho oceňovaným interpretáciám patril aj Arnoldo v Rossiniho Guglielmovi Tellovi. Lucia di Lammermoor sa už v roku 1838 hrala v Londýne a v roku 1842 v americkom New Orleanse a v slávnej newyorskej Metropolitnej opere sa medzi rokmi 1903 – 1972 uvádzala len s nepatrnými prestávkami.

Prečítajte si tiež:
Skladateľ z pivnice Gaetano Donizetti

Romantická škótska i anglická história s množstvom bratovražedných vojen náboženských či etnických zaujala talianskych operných skladateľov, ktorí sa tak stali pre svojich krajanov hlavnými (hoci aj skreslenými) nositeľmi poznatkov o dejinách od Európy oddeleného britského ostrova.

Ilustrácia scény 3. dejstva opery Lucia di Lammermoor, vytvorenej pre jej svetovú premiéru v roku 1835, zdroj: wikipedia

Námet Lucie di Lammermoor vychádza z úspešného románu Waltera Scotta Nevesta z Lammermooru (1819), ktorý pre Donizettiho upravil známy libretista Salvadore Cammarano. Ten bol osemkrát libretistom majstra z Bergama a päťkrát majstra z Busseta (vrátane kritizovaného libreta pre Trubadúra). Libretista príbeh z roku 1689 preniesol do 16. storočia a v jeho výslednej podobe je blízky príbehu opery Simona Mayra (z roku 1813) Biela a červená ruža.

Láska mladých ľudí z dvoch znepriatelených rodov podobne ako príbeh Romea a Júlie nemôže skončiť inak ako tragicky. Donizetti ho zaplnil množstvom pôsobivých hudobných čísel počnúc barytónovou áriou Enrica (s cavatinou i cabalettou), prvou áriou Lucie Regnava nel silenzio a efektným duetom sopranistky a tenoristu Sulla tomba.

Prvú scénu druhého dejstva tvorí dlhý duet súrodencov Enrica a Lucie Apressasti, Lucia, v nasledujúcom je hudobnou perlou sextet, ktorý až do Verdiho Bella figlia dell amoreRigoletta bol najefektnejším ansámblom talianskej opery. Z troch obrazov posledného dejstva je ťažisková tzv. scéna šialenstva, v ktorej sa Lucia preteká v koloratúrach so sólovou flautou a v poslednom obraze obe rovnocenné árie Edgarda Tombe degli avi miei Tu che a Dio spiegasti, ktoré narúšajú zaužívaný princíp, že po cavatine musí nasledovať cabaletta.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Opera SND, 1980, Peter Dvorský (Edgaro), Mária Turňová (Lucia), foto: Kamil Vyskočil/Archív SND

V Opere Slovenského národného divadla sa Lucia nedostala do repertoáru ani v medzivojnovom období ani neskôr až do roku 1979, kedy ju tu uviedli v réžii Júliusa Gyermeka s dirigentom Gerhardom Auerom. Na repertoári sa udržala do roku 1989, no už v roku 1991 ju opäť vrátili do programu divadla s obnoveným speváckym obsadením. Z neho sa vytratila až v roku 2008. Za ten čas sa v nej vystriedalo množstvo sólistov od krehkej Lucie Jarmily Smyčkovej cez vokálne agresívnejšiu Sidóniu Haljakovú, spoľahlivú Máriu Turňovú, odvážne naštudovanú podstatne dramatickejšou Ivetou Matyášovou, Janou Bernáthovou a samozrejme Ľubicou Vargicovou.

Bratislavskú premiéru pre indispozíciu vynechal Peter Dvorský, z barytonistov úloha sedela Pavlovi Maurérymu a basová úloha Raimonda Petrovi Mikulášovi i Jánovi Gallovi. V Banskej Bystrici si na tento titul netrúfli, dve naštudovanie diela uviedli Košičania, pričom s tým prvým aj hosťovali v Slovenskom národnom divadle. V pražskej Štátnej opere v roku 2011 titulnú úlohu stvárňovala Ľubica Vargicová (pôvodná inscenácia z roku 2004).

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, Štátna opera Praha, 2011, Ľubica Vargicová (Lucia), Miloš Horák, zdroj: Archív ŠOP

Z hľadiska medzinárodného ohlasu bolo výnimočné naštudovanie vo Viedenskej štátnej opere v roku 1978 s Editou Gruberovou a Petrom Dvorským, ktoré oboch našich spevákov vynieslo na najvyšší medzinárodný piedestál. Pred pár rokmi sa ich pokúsili napodobiť ďalší naši operní veľvyslanci, ktorí v Bavorskej štátnej opere triumfovali ako Edgardo (Pavol Bršlík) a Enrico (Dalibor Jenis).

V poslednej viedenskej inscenácii (2019) hlavné úlohy vytvárali Oľga Peretyatko a Juan Diego Florez. Pokiaľ ide o operné komplety, Maria Callas s Giuseppe di Stefanom nahrali spoločne operu až trikrát (1952 Mexico, 1953 Florencia a 1955 La Scala), pričom sopranistka má aj štvrtú nahrávku z roku 1959 s partnerom Ferucciom Tagliavinim.

Významnými Luciami na platniach boli Leyla Gencer, Renata Scotto, Joan Sutherland, Anna Moffo, Beverly Sills, Montserrat Caballé a Edita Gruberová (1983 s partnerom Alfredom Krausom).

Autor: Vladimír Blaho

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Vladimír Blaho

operný kritik a publicista, člen Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT)

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku