Dnes je: pondelok, 24. 9. 2018, meniny má: Ľubor, zajtra: Vladislav

Lucia Ganzová-Holoubková sa dožíva 90 rokov

0

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
„Dozneli záverečné tóny Gounodovho Fausta a Margaréty. Hľadisko zaburácalo potleskom, ktorý sa znova a znova opakuje, vlastne vôbec nedoznieva, to iba opona sa otvára a zatvára. Sólistka sa lúči so svojím obecenstvom a ono sa lúči so svojou speváčkou. Záplava kvetov, v očiach slzy. Nie, to nie je melanchólia, iba uvedomenie si, že sa končí jedna etapa. V živote umelkyne, ktorá dvadsaťpäť rokov odovzdávala na tomto javisku majstrovstvo svojho hlasu a oddane slúžila divadelnej múze. Boli to desiatky postáv a  stovky predstavení a na mnohé z nich budú návštevníci opery dlho spomínať.“

Tento krátky úryvok z košického denníka „Večer“ z 18.3.1982 pripomína posledné rozlúčkové predstavenie sopranistky sólistky Opery ŠD Košice Lucie Ganzovej–Holoubkovej na tomto javisku. Vyjadruje neobyčajný okamih v živote umelkyne, ktorá tu pôsobila od roku 1956 a väčšinu svojho života strávila v divadle, na koncertoch, v rozhlasovom štúdiu alebo v učebni so žiakmi košického konzervatória. Odvtedy uplynuli ďalšie desaťročia, presne 33 rokov, ktoré umelkyňa strávila na zaslúženom odpočinku v Bratislave a 2. decembra 2015 oslavuje vzácne životné jubileum-90 rokov. Je nanajvýš vzácne, ak mnohí milovníci opery si aj dnes spomínajú na jej hlas, zvonivý a ľahký tón, jasnú farbu a techniku spievania, mnohé stvárnené postavy, naštudované party, inscenácie, partitúry – a aj cez tieto  spomienky si uvedomujeme, že sme mali možnosť poznať významnú osobnosť operného života, ktorá nás spája s hodnotami operného umenia minulého storočia.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, ŠD Košice, 1968, Lucia Ganzová (Lucia), foto: Mária Litavská (Archív DÚ)

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, ŠD Košice, 1968,
Lucia Ganzová (Lucia),
foto: Mária Litavská (Archív DÚ)

Lucia Ganzová pochádza z hudobníckej rodiny klaviristky a úspešného huslistu Viléma Ganza vo Viedni, člena populárneho Tonkűnstlerorchestra. 2. decembra 1925 sa im narodila budúca speváčka, z ktorej časom vyrástla talentovaná sopranistka. Už ako 11-ročná po prvý raz spievala na verejnosti, jej cesty prirodzene spolu s rodičmi viedli do Prahy, kde začala študovať spev u významnej opernej speváčky M. Budíkovej a opernej pedagogičky  J. Pěničkovej. Štúdiá Konzervatória v Prahe musela prerušiť kvôli traume vojnových rokov, keď sa spolu s rodičmi dostala do koncentračného tábora Osvienčim. Prišla tam nielen o oboch rodičov a jediných príbuzných, rodinu. Pripravili ju o zdravie, pridali strohé číslo na lakeť a vypálili hlbokú bolesť v srdci. Láska k hudbe a spevu jej pomohli, vrátila sa k štúdiám, významnej učiteľke a sólistke ND v Prahe Marii Budíkovej-Jeremiášovej (1904-1984), aby absolvovala záverečným vystúpením r. 1952 v opere B. Smetanu Prodaná nevěsta v úlohe Mařenky. U nej získala aj spevácku techniku a správne posadenie hlasu, ktorý sa neunaví, je svieži a spoľahlivý, schopný znieť ponad plne obsadený orchester. Profesionálnu dráhu speváčky nastúpila v Prahe v koncertnej agentúre, v rokoch 1954-56 bola sólistkou Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého, s ktorým precestovala vtedajšiu Československú republiku. Počas koncertu v Košiciach nadviazala kontakt s tunajším divadlom a po úspešnom konkurze sa stala jeho sólistkou (r. 1956). Ďalších 25 rokov sa tu naplno venovala opere, patrila k popredným sólistkám operného súboru v Košiciach, tu si našla životného partnera a svoj osud spojila s dirigentom a skladateľom Ladislavom Holoubkom, ktorého po celý svoj život obdivovala. Stala sa reprezentantkou slovenského operného života, prispievala k umeleckej úrovni nielen košickej opery, ale aj slovenského interpretačného umenia v zahraničí (Bulharsko, Nemecko, Izrael, Maďarsko).

G. Verdi: Rigoletto, ŠD Košice, 1959, Stanislav Martiš (Vojvoda), Lucia Ganzová (Gilda)

G. Verdi: Rigoletto, ŠD Košice, 1959,
Stanislav Martiš (Vojvoda), Lucia Ganzová (Gilda)

Lucia Ganzová je dnes jedinou žijúcou osobnosťou, reprezentujúcou spevácku školu pražského konzervatória a Národního divadla v Prahe v 30.-50. rokoch a v Košiciach v 60.-70. rokoch, hoci reálne si tieto fakty môžeme overiť len z nahrávok, ktoré sa v jej podaní zachovali do dnešných dní či už v rozhlase alebo televízii. Nahrávky, ktoré vytvorila boli z jej repertoáru sólistky operného divadla, ale aj koncertnej umelkyne sólistky a nadšenej obdivovateľky a interpretky speváckej literatúry súčasníkov ale aj tvorby klasikov. Jej ľahučký tvorivý, muzikantsky strhujúci prejav, krištáľovo čistý soprán s charakteristickým zvonivým témbrom bol vždy v službách hlboko precíteného výrazu. K najcennejším hodnotám hudobného vysielania na vlnách éteru dodnes patria jej štúdiové nahrávky duchovných piesní (Domine Deus salutis mea, Beata Virgine Madre) s dirigentom KRO Vojtechom Adamcom a organistom Vladom Rusóom, piesne a piesňové cykly, ktoré spolu manželom L. Holoubkom ako autorom nahrala v obsadení pre spev a klavír (Muškát, Mladosť, Ľúbostné piesne, Dcérenka moja) r. 1967/68, ale aj postavy z Holoubkovych opier, najmä z opier Túžba a Profesor Mamlock s osobnosťami N. Hazuchová, G. Papp, J. Martvoň, J. Sedlářová, Fr. Šubert, K. Mareček a i. Spolu s J. Regecom nahrali r.1961 zmes stredoslovenských ľudových piesní „V spevavej doline“. Piesne Jána Móryho, Zdeňka Cóna, Otmara Máchu, TiboraFreša, Gejzu Dusíka a ď. sú už v súčasnosti neopakovateľným dokumentom hudobnej histórie, viac než živým repertoárom hudobného vysielania.

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, ŠD Košice, 1968, Lucia Ganzová (Lucia), Július Regec (Edgardo), foto: Mária Litavská (Archív DÚ)

G. Donizetti: Lucia di Lammermoor, ŠD Košice, 1968,
Lucia Ganzová (Lucia), Július Regec (Edgardo),
foto: Mária Litavská (Archív DÚ)

Život a umením naplnené dni Lucie Ganzovej dnes pri spätnom pohľade znamenajú súčasne prehľad o historicky zaujímavých a rozhodujúcich momentoch v dejinách košickej opery. Počas desiatky rokov pôsobenia na košickej opernej scéne vytvorila celú galériu postáv opernej literatúry v odbore lyricko-koloratúrneho, lyrického a mladodramatického, celkovo 37 veľkých a 12 menších úloh. Jej doménou boli mladé hrdinky opier, plné lásky, citov a utrpenia. Na javisku, v „zajatí“ operného prejavu, hudobného obsahu bola vždy sama sebou, uvoľnená a spoľahlivá, zvládala náročné koloratúry Kráľovnej noci, stoickú povahu Karolky v Janáčkovej Jej pastorkyni, utrpenie Leonóry v Sile osudu, oddanosť Micaely v Carmen. K nezabudnuteľným kreáciám L. Ganzovej patrila postava Liú v Pucciniho opere Turandot v réžii B. Krišku, Donny Elvíry v Mozartovom Don Giovannim v rokoch 1958 ale aj 1980 s dirigentom Holoubkom, reprezentujúc aj  na scéne pražského divadla, Margaréty vo Faustovi a Margaréte, Noriny v Don Pasqualovi, Lujzy v Zásnubách v kláštore, Fiordiligi v Cosi van tutte, Caroliny v Tajnom manželstve, Violetty v Traviate, Gildy v Rigolettovi. V slovenskej tvorbe vynikla ako Katka v Cikkeroevj opere Beg Bajazid v excelentnej réžii B. Krišku r. 1957, ako Milena vo Ferenczyho Nevšednej humoreske (1969), skromná Žena v Suchoňovej Krútňave z roku 1975, Holoubkovych operách Stella, Túžba. …Prehŕňam sa v programových bulletinoch, oživujúc spomienky na nezabudnuteľné inscenácie – napríklad Pucciniho Bohému z r. 1957 v réžii Kornela Hájka, kde účinkovala ako Musetta popri Mimi Anny Polákovej, Eleny Gmucovej a v 70. rokoch aj ako Mimi, za obe získavala neutíchajúce úspechy. Na vrchole speváckeho výkonu sa ocitla v réžii Drahomíry Bargárovej vo Verdiho opere Otello, kde zvládla náročnú postavu Desdemony (1971). Najčastejšie spievala s partnermi J. Regecom, O. Bugelom, A. Hucíkom a S. Martišom a J. Konderom popri nezabudnuteľnom I. Jakúbkovi, A. Matejčekovi, K. Marečkovi, L. Kuckovi. V čase jej pôsobenia boli v Košiciach sólistkami G. Abrahámová, A. Poláková, E. Šmáliková, H. Gmucová, M. Adamcová, O. Golovková, D. Suryová, B. Hanáková a ď. Z dirigentov to boli hlavne Boris Velat, Ladislav Holoubek, Josef Vincourek, Ján Kende ale aj Roman Skřepek a i. Aj tento krátky výpočet postáv z histórie košickej opery svedčí o mimoriadnom zjave sopranistky L. Ganzovej, ktorej život a umelecká cesta patrí k historického obrazu dnes už 70-ročnej opernej scény v Košiciach. Významné úspechy dosiahla L. Ganzová aj v odbore hudobnej pedagogiky, keď na košickom konzervatóriu viedla za métou operného spevu svoje žiačky, ktoré pokračovali v štúdiách na vysokých školách. Niektoré z nich zostali opernému umeniu verné aj vo vlastnej profesii, na svoju pedagogičku dodnes s láskou spomínajú a vďačia hlavne za získané základy speváckej techniky a suverénneho umeleckého prejavu, spomeňme najmä G. Chorváthovú-Brunáriovú, B. Geriovú, D. Markovičovú, N. Szekerešovú, A. Hopákovú. Spomínajú aj tí, ktorí s ňou tvorili predovšetkým na scéne košickej opery, bývalí kolegovia, speváci a speváčky, najmä Mária Adamcová, Július Regec, Pavol Mauréry, Eva Šmáliková, Božena Hanáková, Stanislav Martiš, Alžbeta Mrázová, Mária Kleinová a mnohí ďalší.

W. A. Mozart: Così fan tutte, ŠD Košice, 1970, Karol Mareček (Guglielmo), Lucia Ganzová (Fiordiligi), foto: Ondrej Bereš (Archív DÚ)

W. A. Mozart: Così fan tutte, ŠD Košice, 1970,
Karol Mareček (Guglielmo), Lucia Ganzová (Fiordiligi),
foto: Ondrej Bereš (Archív DÚ)

Je veľkou vzácnosťou, ak môžeme prežiť život naplnený láskou a hlavne láskou k umeniu, odovzdávať svoj talent, vedomosti a túžby svojim poslucháčom, rozdávať pokoj a obohatenie citov. Lucia Ganzová možno zostala v tieni svojho talentovanejšieho a slávnejšieho manžela skladateľa Ladislava Holoubka, svoje aktivity podriadila jeho potrebám, to všetko v záujme umenia a kultúry, pre šťastie budúcnosti. Bola natoľko vzdelaná, skromná a inteligentná, že nadradila význam jeho tvorby a tvorivých síl nad svoje záujmy. Postarala sa aj o pietne zachovanie pozostalosti jeho tvorby.

„Naštudovala som okolo päťdesiat postáv nášho i svetového repertoáru.Veľké i menšie úlohy. Napospol všetky krásne. Ale predsa len, najobľúbenejšie boli Gilda vo Verdiho Rigolettovi, ktorú som spievala plných pätnásť rokov, Violetta v Traviate, Amélia v Simone Boccanegra, obľúbený Mozart-Constanza v Únose zo Serailu, grófka vo Figarovej svadbe, krásne postavy Smetanovych opier-Marienka, Jitka, Blaženka, Barča… A Košice mi naozaj prirástli k srdcu. Hlavná ulica, po ktorej som denne chodila, divadelná šatňa v každom dennom čase, koncertná sála Domu umenia, kde som počúvala veľa pekných koncertov…“

Autor: Lýdia Urbančíková

Podporte časopis Opera Slovakia a získajte vstupenky do Opery SND alebo knihu
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Lýdia Urbančíková

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika

Zanechajte komentár