Ludwig van Beethoven (2). Priateľstvá a vzťahy

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
V prvej časti seriálu Ludwig van Beethoven sme sa venovali neľahkému detstvu skladateľa a jeho príchodu do Viedne, kde aj dožil svoj život, počas ktorého si vybudoval viaceré priateľstvá a zažil svoje lásky. Do Viedne prišiel s určitými ilúziami, ktoré v ňom prebudila reformácia Jozefa II., no spôsob vlády Františka II. mu všetky ilúzie o slobodnej spoločnosti vzala.

Celý svoj život vo Viedni podriadil presvedčeniu o právach umelca na vlastnú, osobnostnú tvorivú slobodu, ktorú výstižne charakterizuje vyjadrenie v liste, adresovanom svojmu dobrodincovi, grófovi K. Lichnovskému: „… kniežat je veľa, ale Beethoven je len jeden…“ Ak cítil, že je jeho ľudský alebo umelecký profil ohrozený, zaujal svojím vystupovaním voči komukoľvek, aj voči šľachticom, nekompromisný, často až tvrdý postoj, čo patrilo k výbave jeho osobnosti.

Ludwig van Beethoven v roku 1804/1805, portrét: Joseph Willibrord Mähler, zdroj: wikipedia

V Beethovenom živote nebola nikdy núdza o veľké životné a zdravotné krízy. Mimoriadne deprimujúco na neho doľahla matkina bolesť a utrpenie, akými žila pred smrťou. Mal ju veľmi rád, ako sa o tom 17-ročný mladík Beethoven zmieňoval v liste z Bonnu (15. 9. 1787), adresovanému doktorovi von Schadenovi do Augsburgu. (Pečman, R.: Beethoven. Dramatik. Hradec Králové 1978, s. 9-10). Už vtedy sa domnieval, že je postihnutý rovnakou chorobou, k čomu prispievali časté telesné ťažkosti.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)

Určitá náchylnosť k tuberkulóze bola v rodine prítomná, preto mal obavy, no negatívne vnímal aj alkoholizmus z otcovej a babičkinej strany. Veľmi sa ho v staršom veku dotklo, keď sa k nemu doniesli správy o jeho údajnom pijanstve, a že to bolo príčinou vodnateľnosti, choroby, ktorú vtedy už mal. Ako sa dozvedáme z bohatého beethovenovského archívu rodiny Breuning-Wegelerovcov (Rolland, R.: Beethoven I. Státní hudební nakladatelství, Praha 1966, s. 23), ešte aj na smrteľnom lôžku sa ostro vyhranil voči týmto, pre neho bolestným klebetám.

Beethovenova matka Maria Magdalena van Beethoven, zdroj: internet

Bol hrdý na svoj pôvod, na krajinu Flámsko (Vlámsko), z ktorej pochádzala otcova rodina a na prídomok „van“ pred priezviskom, ktoré nikdy nechcel zmeniť na „von“, ako to zvykol robiť v listoch jeho brat Nicolaus. Mimoriadne si vážil a bol pyšný na starého otca, Ludwiga van Beethovena (1712 – 1773), hudobníka, i keď ho zažil len prvé tri roky svojho života. Starý otec sa presťahoval s rodinou z flámskeho mesta Mechelen do Bonnu r. 1733. Tu sa zamestnal ako Kapellmeister na dvore kurfirsta Klementa Augusta.

K svojim prvým a skutočným priateľom Beethoven počítal Franza Wegelera. Toto priateľstvo sa datuje z mladíckeho, bonnského obdobia. Nakrátko trávili spoločný čas aj vo Viedni, kam došiel za Ludwigom aj Franz. Po ukončení štúdia medicíny sa Wegeler vrátil do Bonnu a otvoril si tam lekársku prax. Oženil sa s Eleonórou von Breuning (1802) – tou prvou Beethovenovou láskou. To však neovplyvnilo vzájomný priateľský vzťah oboch mužov.

Manželia sa následne presťahovali do Koblenzu, kde ich Beethoven aj navštívil. K mestu mal mimoriadne vrelý vzťah, keďže jeho matka, Mária Magdaléna rod. Keverich sa narodila práve v tomto nemeckom meste, v časti Ehrenbreitstein. (V matkinom rodnom dome zo 17. storočia je od r. 1975 zriadené múzeum Mutter-Beethoven-Haus.)

Rodný dom matky L. van Beethovena v nemeckom Koblenzi v časti Ehrenbreitstein, dnes Múzeum Mutter-Beethoven-Haus, foto: Joachim-Hans Reich, zdroj: fotocommunity.de

Človeka silného ducha, slobodného, za akého sa považoval aj sám, oceňoval celoživotne. Priam pohŕdal ľuďmi slabými. Potvrdzuje to list, ktorý napísal a odoslal okolo r. 1800 Mikulášovi Zmeškalovi: „Sila je morálkou ľudí, ktorí vynikajú nad iných, a je aj mojou vlastnou morálkou“.

Mikuláša Zmeškala, rodáka z Oravy, radíme k blízkym ľuďom z Beethovenovho okruhu. Jeho predkovia prišli na Oravu zo Sliezska ešte v 16. storočí. Prvým bol Václav Zmeškal, ktorý sa dostal do funkcie kapitána Oravského hradu a na Orave položil základy zmeškalovskej dynastie. Ako kapitán Oravského hradu získal od Ferdinanda I. zemianske privilégiá. Na panovníkov príkaz vyklčoval lieskami posiate oravské údolie a na tomto mieste založil obytné sídlo.

Stojí za to navštíviť tunajšiu malebnú obec Leštiny, v ktorej sa náš Mikuláš Zmeškal narodil. Okrem dvoch bývalých kúrií rodiny Zmeškalocov to možno vidieť historicky a architektonicky vzácny drevený evanjelický kostol, týčiaci sa na strmom svahu nad obcou. Dala ho postaviť táto zemianska rodina koncom 17. storočia (1688 – 1689). V kostole sú vyznačené miesta, voľakedy vyhradené rodine Zmeškalovcov, ale aj miesta, vyhradené zemianskej rodine Országhovcov z Dolného Kubína. Pavla Országha Hviezdoslava pokrstili práve v tomto kostole.

Mikuláš Zmeškal (1759 – 1833) olejomaľba z konca 18. storočia, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, zdroj: internet

Mikuláš Zmeškal de Domanowecz (20. 11. 1759 Lešiny – 26. 6. 1833 Viedeň), študoval právo v Budapešti (vtedy ešte Budín) s podporou grófa Pálffyho, kde zložil advokátsku skúšku (1782). Následne sa definitívne usadil vo Viedni (1783) a získal miesto v rakúsko-uhorskej dvornej kancelárii. Z nášho pohľadu je zaujímavé to hlboké, nezištné priateľstvo, ktoré ho spájalo s Beethovenom. Svedčí o tom ich bohatá korešpondencia (asi 150 listov), dokazujúca ich úprimný vzťah.

Vo Viedni sa tento skvelý advokát uplatnil aj ako výborný hudobník. Hrával v sláčikovom kvartete na violončele. Zmeškal sa veľmi dobre poznal aj s Josephom Haydnom. Ten mu venoval jedno zo svojich Slnečných kvartet. Viedeň vnímala advokáta Mikuláša Zmeškala navyše i ako umelca, dobrého interpreta a skladateľa. Jeho kvartetá v súčasnosti ožili na CD nosiči súboru Solamente Naturali.

Beethovenov list Mikulášovi Zmeškalovi (1805), zdroj: internet

Zmeškal nebol úplným amatérom. Hudbe sa učil najpravdepodobnejšie už v Banskej Bystrici popri štúdiu na evanjelickom gymnáziu. Beethovenovi, ktorý ho často v listoch menoval „hudobným grófom“, otváral dvere k viedenskej šľachte. Tento šľachetný muž od r. 1819 trpel na vtedy nevyliečiteľnú chorobu. Išlo o dnu, ktorú sprevádzali silné bolesti. Napriek zlému zdravotnému stavu Zmeškal trval na svojej prítomnosti na premiére Beethovenovej Deviatej symfónie (7. 5. 1824) a nechal sa na ňu odniesť do viedenského „Divadla pri Korutánskej bráne“.

Dokonca ešte mesiac pred svojou smrťou Beethoven poslal Zmeškalovi list, v ktorom stálo: „…Nech Vám nebesá doprajú uľahčenie Vášho utrpenia, možno nám obom kráča zdravie v ústrety. Srdečne Váš spolucítiaci priateľ Beethoven.“

V tretej časti seriálu si prečítate o priateľstve nielen so šľachtickou rodinou Brunsvikovcov.

Autor: Dita Marenčinová

Archív Ludwig van Beethoven

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku