Ludwig van Beethoven (3.) Srdečné kontakty so šľachtickou rodinou Brunsvikovcov

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Po článkoch o Beethovenovej rodine, odchode z Nemecka do Viedne či priateľstvách a vzťahoch, tretia časť seriálu o živote hudobného génia priblíži jeho ďalšie priateľské vzťahy, informáciu o Liste nesmrteľnej milenke, a uvedie aj citácie z denníkov. K často spomínaným rodinám s blízkym vzťahom k Beethovenovi, a platilo to aj opačne, patrila starobylá šľachtická rodina Brunsvikovcov.

Tento rod, dokázateľne prítomný v Hlohovci už v 16. storočí, získal panstvo aj v Dolnej Krupej, v tom čase nazývanej Korompa. Kráľ udelil rodine povolenie na užívanie šľachtického titulu, a tak si hovorili Brunsvik de Korompa. V 18. storočí synovia grófa Antona Brunsvika zdedili panstvá v Martonvásári (leží asi 30 km SV od Budapešti) a Dolnej Krupej. Martonvásár pripadol synovi Antonovi II., Dolná Krupá synovi Jozefovi.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)

Keď Beethoven na pozvanie grófky Anny von Brunsvik, rod. Seberg začal navštevovať po r. 1800 Martonvásár, poznal kaštieľ v podobe neoklasickej, po prestavbe pôvodnej barokovej kúrie. V súčasnosti sa kaštieľ, kde sídli Beethovenovo múzeum, po ďalšej prestavbe z poslednej tretiny 19. storočia pýši krásnym neogotickým vzhľadom. Majstrovu sochu, odhalenú pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia, nájdeme v parku tohto kaštieľa.

Beethovenova socha v Martonvásári, zdroj foto: internet

Beethoven sem chodieval rád. Častým hosťom bol medzi rokmi 1800 – 1806. Nebol samozrejme len hosťom, grófka ho požiadala, aby vyučoval dcéry Teréziu a Jozefínu hru na klavíri. Najstaršia zo štyroch detí, Terézia, mala 24 a Jozefína (tretia v poradí súrodencov) 21 rokov. Tu, na panstve skladateľ spoznal aj ich brata Františka a najmladšiu dcéru Karolínu. Po smrti otca žili s matkou Annou.

Ako vôbec došlo k zoznámeniu Beethovena s rodinou Brunsvik? Grófka Anna von Brunsvik vnímala Beethovena ako skladateľa a klaviristu už od roku 1795, keď redakcia novín Wiener Zeitung zháňala predplatiteľov na vydanie skladateľových Troch klavírnych trií op. 1. Medzi 121 prihlásenými odberateľmi figurovala aj ona – grófka Anna. Prešli štyri roky a došlo k osobnému stretnutiu skladateľa, grófky a jej dvoch starších dcér vo Viedni. Nasledovalo pozvanie a ponuka vyučovania, na ktoré Beethoven prikývol.

Beethoven v Martonvásári, zdroj: internet

Počas návštev a vyučovania vzniklo medzi ním a grófskymi slečnami, ale aj ich bratom Františkom, jeho neskorším mecenášom, srdečné priateľstvo. Priateľstvo s Jozefínou však dostalo podobu obojstrannej lásky. Dokladujú to zachované listy medzi nimi, objavené v 20. storočí (je ich 14). Lásku jednoznačne korunujú slovné spojenia z pera skladateľa: bola pre neho „všetkým“, „jeho šťastím“, „anjelom jeho života“, „jedinou milenkou“. (Hornyák, M.: „A Mindenem, a Boldogságom“. Martonvásár 1996. www.mek.oszk.hu).

Tieto listy sú uložené a sú majetkom múzea v Bonne v skladateľovom rodnom dome. O vzájomnej romantickej láske skladateľa a Jozefíny nepriamo svedčia i zápisky Terézie, ktoré zaznamenávala do svojho denníka. Jozefínu po domácky volali Pepi, aj Pips. Narodila sa v Bratislave (1779). Možnože jej rodičia nevenovali až takú pozornosť, ako malej Karolínke, preto sa asi citovo naviazala na najstaršiu sestru Teréziu a tento ich vzťah pretrval do konca života.

Jozefína Brunsvik (1779 – 1821), zdroj: wikipedia

Láska k Beethovenovi však napokon ustúpila pragmatickému uvažovaniu, no ako sa ukázalo, neviedlo to k najlepšiemu rozhodnutiu. Vydala sa za grófa Deyma, manželstvo sa ale nevydarilo a skončilo rozvodom. Vydala sa aj druhý raz, tentoraz bol jej manželom barón Christoph Stakelberg.

Práve o nej, o tejto dáme Jozefine, sa v odborných kruhoch najvážnejšie uvažuje, ako o najpravdepodobnejšej adresátke „Listu nesmrteľnej milenke,“ ktorý ale nikdy a nikomu nebol odoslaný. Beethoven ho písal nadvakrát, (6. a 7. júla), žiaľ, na liste chýba vročenie, uvedený je len údaj, označujúci deň a mesiac: pondelok, 6. júl. Druhá časť listu má dátum 7. júl. Po skúmaní, v ktorých rokoch mohol pripadnúť 6. júl na pondelok, sa vygenerovali roky 1795, 1801, 1812, 1818. Najväčšia zhoda odborníkov je rok 1812, počas Beethovenovho liečebného pobytu v Tepliciach, v Čechách, odkiaľ vycestoval ešte aj na pobyty do kúpeľov Františkovy Lázně a Karlovy Vary.

Prvá strana Beethovenovho ,,Listu nesmrteľnej milenke”, zdroj: wikipedia

Menej sa píše o vzťahu Beethovena k speváčke Amálii Sebald Zelterovej, žiačke K. Zeltera. Do Teplíc pricestovala 9. augusta 1812. Spoznali sa už skôr. Hneď po svojom príchode sa Beethovena ujala, navštevovala ho, zaobstarávala mu jedlo aj iné potreby, skrátka, vzala si ho na starosť. Beethoven, tam namieste posielal Amálii krátke listy. Tie jednoznačne hovoria o tom, že mladá, pôvabná žena nenechala skladateľa ľahostajným. Ich cesty sa napokon rozišli, keď obaja z Teplíc odcestovali a ustala aj vzájomná korešpondencia.

Sebaldová mala vážnu známosť, súdneho úradníka Krausa, za ktorého sa vydala r. 1815. Beethoven zostal zase sám. Do denníka si zapísal toto: „Ty nesmieš byť človekom, nie si tu pre seba, len pre iných; pre teba nie je viac šťastia, než v tebe samom, v tvojom umení. Ó, Bože, daj mi silu, aby som sám seba premohol! Mňa už nesmie nič pripútavať k životu! – Tiež s A. sa všetko rúca.“ (Plevka, B.: Beethoven v českých lázních. Severočeské nakladatelství 1975, s. 89-90.)

Ani vzťah Terézie Brunsvikovej k Beethovenovi nebol indiferentný, ba vice versa bol obojstranne viac ako len priateľský. Z jej zápiskov v denníkoch sa totiž okrem iných cenných správ dozvedáme aj o ich vzťahu. Terézia sa nikdy nevydala. Venovala sa rôznym dobročinným akciám. Najdôležitejšou z aktivít ostáva spojenie jej mena so založením prvej škôlky, „opatrovne“ pre deti predškolského veku v Rakúsko-Uhorskej monarchii. Zaslúžila sa tak o moderné, prelomové nazeranie na výchovu a výučbu malých detí.

Terézia Brunsvik (1775 – 1861) zdroj: wikipedia

Vďaka rodine Antona Brunsvika z Hlohovca sa tento vzájomný srdečný vzťah premietol aj do pozvania skladateľa do kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorého majiteľom bol Antonov brat Jozef Brunsvik – strýko slečien, dcér Antona a ich brata Františka. Návštevy v Dolnej Krupej (neboli časté ako v Martonvásári, možno jedna-dve) sa uskutočnili medzi rokmi 1800 – 1806.

Je viac ako pravdepodobné, že Beethoven vyrazil aj do Hlohovca, kde žila šľachtická rodina Erdődyovcov, spriaznená s Brunsvikovcami rodinnými väzbami. Je možné, že tu koncertoval, v malebnom empírovom divadle v parku, ktoré dal postaviť Jozef Erdődy. Pri divadle nájdeme Beethovenov pomník. Ďalšia skladateľova návšteva mohla smerovať aj do Piešťan.

Štvrtá časť seriálu predstaví ,,prvého“ kronikára skladateľovho života či jeho priateľstvo s arcivojvodom Rudolfom II., olomouckým arcibiskupom.

Autor: Dita Marenčinová

Archív Ludwig van Beethoven

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

Dita Marenčinová

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár

Sledujte nás na Facebooku