Ludwig van Beethoven (4.) Anton Schindler a arcivojvoda Rudolf II.

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Štvrtá časť seriálu o Beethovenovi predstaví „prvého“ kronikára skladateľovho života a tiež jeho blízke priateľstvo s arcivojvodom Rudolfom II., olomouckým arcibiskupom, ktorému venoval niekoľko skvostných, veľkých opusov. Rudolf skladateľovi pomohol aj dostať sa z krátkeho väzenia. Začiatkom 19. storočia do jeho života vstúpila uhorská šľachtičná Anna Mária von Erdődy. Bola mu dôverníčkou, aj pomocníčkou.

Takmer žiadny z priateľov Beethovena nepochádzal zo strednej vrstvy – teda zo stavu meštianskeho. Jednou z výnimiek je mešťan Anton Schindler. Bez tohto mena sa v súvislosti s Beethovenom nezaobídeme. Sám sa považoval za prvého kronikára skladateľovho života. K jeho zápisom však musíme pristupovať opatrne, ich vierohodnosť je pochybná, často sú skreslené alebo prikrášlené, historikmi prehodnocované.

Anton Schindler (1795 – 1864), zdroj: beethoven.de

Je možné, že v pozadí ich priateľstva stálo revolučné zmýšľanie. Schindler bol vzdelaný muž, právnik. Pochádzal z Moravy, z kantorskej rodiny (13. 6. 1795 Medlov pri Šumperku – 16. 1. 1864 Bockenheim – Frankfurt nad Mohanom). Podľa údajov bol starostlivým pedantom, v mnohom bol pre Beethovena, s ktorým žil asi 6 rokov v spoločnej domácnosti, užitočný. Vykonával pre neho, nazvem to komornícke služby. Schindler sa ukázal ako zdatný hudobník, aktívne hrával na husliach, ba aj dirigoval (od r. 1822) orchester divadla Josefstadt.

Prečítajte si tiež:
Ludwig van Beethoven (seriál)

Beethoven pestoval blízky a srdečný vzťah s arcivojvodom Rudolfom, olomouckým arcibiskupom (od r. 1819), neskôr kardinálom, najmladším synom budúceho cisára Leopolda II. Patril k Beethovenovým elitným žiakom a pokračoval s dobrými výsledkami. Rudolf študoval nielen hru na klavíri, ale aj kompozíciu. Zachovalo sa niekoľko, povedzme obstojne skomponovaných arcivojvodových skladieb. Jednu Beethovenovu tému využil ako základ pre vlastnú variačnú skladbu. Patril k podporovateľom a mecenášom svojho učiteľa. Ten mu venoval niekoľko vzácnych diel,medzi inými Sonátu Es dur op. 81 „Les Adieux“ pre klavír, písanú na rozlúčku pri arcivojvodovom odchode.

Rudolf Jan, kardinál Habsbursko-Lotrinský, olomoucký arcibiskup, portrét zdroj: wikipedia

Zaujímavosťou je, že nemecký názov sonáty „Das Lebewohl“ s dátumom: Viedeň, 4. máj 1809, vydavateľ Breitkopf – Härtel nerešpektoval. Svojvoľne vymenil nemecký názov za francúzsky, a takto sonátu aj vydal. Márne sa Beethoven voči tomu ohradzoval, ostalo to tak (možno okrem nemeckých vydavateľov) až do súčasnosti.

Beethoven Rudolfovi venoval aj niekoľko skvostných, veľkých opusov – Klavírne koncerty č. 4 a č. 5 („Cisársky“) i veľkolepú a jedinečnú omšu Missa solemnis D dur, op. 123. Pôvodný Beethovenov plán, aby zaznela na slávnostnej intronizácii Rudolfa za olomouckého arcibiskupa r. 1819, sa neuskutočnil, keďže Beethoven dielo nedokončil včas. Slávnostnú premiéru tejto nádhernej omše pod záštitou skladateľovho ruského patróna, grófa Nikolaja Galicina, potom realizoval až Petrohrad (7. 4. 1824). Následne v máji Beethoven vo Viedni dirigoval tri časti z tejto omše: Kyrie, Credo, Agnus Dei. Vo venovaní Rudolfovi sa dočítame toto: „Von Herzen – Möge es wieder – Zu Herzen gehn!“ („Zo srdca – môže sa to vrátiť k srdcu“).

Po roku 1820 nastalo obdobie, keď sa Beethoven začal viditeľne zanedbávať. Znie až neuveriteľne príhoda, ktorá sa udiala v jeseni 1821. Beethovena zastavila na ulici polícia v domnienke – kvôli neupravenému zovňajšku – že ide o tuláka. Skladateľ sa ocitol vo väzení, z ktorého mu pomohla až intervencia samotného Rudolfa. Ten vysvetľoval súdu, kto je ten „zavalitý muž s neupravenými hustými šedivými vlasmi, širokými lícnymi kosťami, vysokým a do šírky klenutým čelom.“

Ludwig van Beethoven na obraze maliara Rudolfa Eichstaedta, zdroj: welt.de

Od r. 1802, teda od času, kedy Beethoven napísal pamätný Heiligenstadtský závet, sa v jeho okolí začala vyskytovať uhorská šľachtičná Anna Mária von Erdődy, rod. von Niczky (1779 – 1837). Bola mu dôverníčkou aj pomocníčkou. Pomáhala, aby dostával pravidelnú rentu od príslušníkov šľachty. Odhovárala ho aj od odchodu do nemeckého Kasselu, kde Beethovenovi ponúkali miesto s dobrým finančným zabezpečením, a on sa s touto myšlienkou aj zahrával.

Vo Viedni získal finančnú podporu od tam žijúcich českých šľachticov, ktorými boli J. Franz Maxmilian von Lobkowitz (nar. 1772 vo Viedni – zomrel 1816 v Třeboni v južných Čechách, pochovaný je v Roudnici nad Labem) a Ferdinand Kinsky (1781 Viedeň – 1812 Veltury, Čechy). Hrozilo však, že sľúbenú a dohodnutú rentu, na ktorú mali obaja šľachtici prispievať, dostane nakoniec v značne oklieštenej podobe, prípadne vôbec. V hre bolo 4.000 florinov ročne.

Lobkowitz tento svoj záväzok prijal ako člen sponzorskej spoločnosti Gesellschaft der Associerten, sponzorujúcej viaceré umelecké počiny, medzi ktorými sa ocitla aj premiéra Haydnovho oratória Stvorenie. Lobkowitz sa totiž r. 1811 sám dostal do finančných ťažkostí a prestal do celkovej sumy, určenej Beethovenovi, prispievať.

Ludvig van beethoven, Anton Schindler, Sigmund Anton Steiner, Georg Joseph Vogler, Gottfried van Swieten, zdroj: Rakúska národná knižnica

Situáciu, ktorá nastala, riešil Beethoven súdnou cestou. Jeho právnym poradcom bol český právnik dr. Ján Nepomuk Kaňka. Poznal ho ešte z čias svojho pobytu v Prahe (1796). Lobkowitzovi, ináč veľkému milovníkovi hudby, ktorý dobre hral na husliach či violončele a spieval (bas), Beethoven venoval veľkolepú „Eroiku“ – Symfóniu Es dur, op. 55. Gróf ju so svojím súkromným orchestrom uviedol ešte pred jej oficiálnou premiérou (1804). Venoval mu aj 5. a 6. symfóniu a zopár sláčikových kvartet. Gróf sa spolu s kniežaťom Kinským pridal ku grófke Erdődyovej a spoločne odhovorili Beethovena od zamýšľanej cesty do Kasselu na sľúbené miesto Kapellmeistera (1808).

V pokračovaní seriálu predstavíme vzťah medzi Goethem a Beethovenom, ktorý sa listom lúčil s pozemským svetom.

Autor: Dita Marenčinová

Archív Ludwig van Beethoven

video

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

muzikologička, pedagogička, hudobná kritička a publicistka

Zanechajte komentár