Luigi Infantino – tenorový Malý princ zo Sicílie

0

Týždenný prehľad najnovších článkov

Prihlásením k odberu súhlasíte so zásadami ochrany osobných údajov. Z odberu sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Veľkosť písma

  • A
  • A
  • A
Tieňového poradcu komického tandemu Laurela a Hardyho počúvali aj nórske uši. Pred tridsiatimi rokmi svet prišiel o belcantového tenora z krvi a sĺz sicílskej zeme. Luigi Infantino študoval hru na flautu netušiac, že ďalšiu si nosí v hrdle.

Upršaný november 1977. Dáždniky sa vrtia vo vetre ako platne na gramofóne. Medzi talianskymi dáždnikmi sa potuluje jeden nórsky a smeruje k rímskemu domu tenora Luigiho Infantina. Za jeho priezviskom nehľadajme nemluvňa, po latinsky infans, ani infantilnosť, skôr hodnosť následníka trónu.

Taliančina zdedila slovo infante zo stredoveku. Princ tenorov, infante Luigi Infantino, nikdy nedržal žezlo kráľa vysokého cé, ale brázda, ktorú vyoral na hudobnom poli, patrí medzi tie najhlbšie.

Roztopil nórsky sneh

Nórsky novinár a spisovateľ Harald Jan Dahle pracoval pre najväčšie noviny krajiny fjordov Aftenposten. Jeho písací stroj chrlil články o talianskej kultúre. Jeden za druhým. Vyzbrojený dáždnikom pokory sa Dahle v roku 1977 vybral do náručia matky obeliskov a fontán do Ríma, aby si dal cappuccino s Infantinom.

Luigi Infantino si rozumel aj s gajdami. Zdroj: archivioepensamenti.blogspot.com

Tenor mal zaujímavé kontakty s Nórskom. Novinárovi mohol rozprávať napríklad o návšteve sicílskeho hotela La Torre, v ktorom spieval pre skupinu zdravotne znevýhodnených nórskych detí. Motus animi, čiže poryv duše, v citlivom spevákovi rozkrútil osudie empatie.

Infantino mal básnické črevo a po koncerte napísal dlhú báseň, v ktorej prosil Boha o pomoc pre nórske deti. Už začiatkom päťdesiatych rokov sa meno Luigiho Infantina šepká medzi severskými melomanmi. Polovičku z jablka úspechu z nórskeho koncertu si však odhryzol tenorov recitálový spolupútnik klavirista Robert Levin.

Lyrický tenor s mäkkým, priam penovým timbrom ťahal za rovnaké hudobné lano spolu s Giglim, Schipom, Camporom či Luigim Alvom. Z jeho prejavu sálal odor mellifluus, medová vôňa belcantového tenora di grazia, jeho rozhodnutie jesť Pucciniho noty ako panis quotidianus, každodenný chlieb, preto nebolo najšťastnejšie.

S Pucciniho básnikom Rodolfom začal Infantino písať báseň svojho javiskového života. Zdroj: taminoautographs.com

Rodolfo z Bohémy bol na hranici jeho vokálnej kategórie, no práve s ním sa v roku 1943 debutovo predstavil v Teatro Regio v Parme, v meste syra, vína a stredovekých oblúkov.

Tornabene – vráť sa dobre!

Arkády Pucciniho partitúry Infantino ozdobil svojím vokálnym lyrizmom aj v roku 1945 v meste pod Vezuvom. Opäť bol bohémom Rodolfom. Partenopejské javisko bolo Luigiho umeleckým učilišťom, v Neapole do roku 1946 odspieval a odohral viac, než sedemdesiat predstavení. S neapolským ansámblom a s klavírnymi výťahmi Verdiho Rigoletta a – ako inak – Pucciniho Bohémy v kufri nasadol na londýnsky operný vlak a dobre sa zapísal do uší anglofónneho publika.

Špecialitou rodáka zo sicílskeho Racalmuta bola efektívna práca s dychom. V detstve sa učil hrať na flaute. Miesto v lokálnej kapele mal zaručené. Vypomáhal v nej nielen ako flautista, ale priatelil sa aj s perkusiami. Všetko nasvedčovalo tomu, že syn Carmela a Marie Tornabene bude inštrumentalistom alebo učiteľom hudby. Matkino priezvisko Tornabene v preklade do slovenčiny znamená vráť sa dobre. Kedy sa po Luigiho vrátila múza spevu?

Luigi Infantino v civile. Zdroj: historicaltenors.net

Ars lirica ukázala na Infantina svojím mystickým prstom už v roku 1937. Vtedy začal študoval spev. Rýchlo začal a ešte rýchlejšie skončil. V súťaži flautistov v La Spezii zaujal natoľko, že získal prvú cenu. Obľúbený nástroj ho poslúchal ako dokonale cvičený psík.

Prečo napokon zvíťazil spev? Za všetko môže sicílska ľudová pieseň. Luigiho Infantina vložil Boh do Slnkom rozpálenej kolísky 24. apríla 1921 – v dobe, v ktorej drsný rurálny duch, princíp vendetty a pomalé lamento v štýle gréckej melurgie sálali z každého popevku sicílskych rybárov a matiek v kvetovaných zásterách. Sicílska melodika pomohla Infantinovi odomknúť hlasivky, ktoré sa v Parme dostali do starostlivosti vokálneho pedagóga Itala Brancucciho.

V znamení Etny

Vázou so sicílskymi hudobnými kvetmi môžeme nazvať oceňovaný album Sicilia amara e duci z roku 1960. Vznikol sub signo nominis, pod znamením mena Luigiho Infantina, ktorý sa okrem spevu chopil literárneho a tiež aranžérskeho pera. Niektoré texty a nápevy v štýle folklóru v objatí Etny si napísal sám, ďalšie sú výsledkom jeho záujmu o etnomuzikológiu. Rád zbieral a zapisoval piesne svojich krajanov.

Populárny repertoár bol Infantinovou chrbtovou kosťou. Zdroj: discogs.com

V čase vydania sicílskeho albumu mal slávik z Racalmuta väčšinu medzinárodných úspechov už za sebou. V Metropolitnej opere v New Yorku hosťoval v Traviate s prísnym otcom Germontom v podaní barytonistu Enza Mascheriniho.

V americkom Rigolettovi sa Sicílčan stretáva s ďalším barytónom Giuseppe Valdengom, ktorý neskôr nahrával aj pre pražský Supraphon. Výpočet Infantinových metropolitných operných nocí dopĺňajú Madama Butterfly a Bohéma, obe signované Puccinim, ale aj výsostne belcantové spatium ohraničené Barbierom zo Sevilly a Donom Giovannim

Programu amerického turné dali pečať ruka a hlas Luigiho Infantina. Zdroj: historyforsale.com

Tenorove cesty

Infantino mal potenciál stať sa výborným rossiniánom, šumivý vodopád majstra z Pesara však v jeho dobe ešte nebol v kurze. Bol skvostným Ramirom v Rossiniho Popoluške, s touto rolou sa uviedol v La Scale aj vo veronskej Aréne.

Za Infantinov debutto scaligero sa považuje Bizetov Nadir v Lovcoch perál vo vianočnej inscenácii z 28. decembra 1946. Do benátskej opernej kroniky sa predstavenie Lucie di Lammermoor pod krídlami Fénixa v roku 1954 zapísalo zlatými písmenami. Infantinovou javiskovou láskou bola Maria Callas v kostýme Lucie. O desaťročie neskôr sa pari passu, rovnakým krokom a v rovnakej divadelnej koži Edgarda di Ravenswood, vrhá do náruče indickej opery v Bombaji.

Tenor sa priatelil s komickou dvojicou Laurel a Hardy a podľa neoficiálnych informácií priamo inšpiroval niektoré kúsky obľúbeného tandemu.

Taliansky tenorový belcantista Luigi Infantino na titulke časopisu Musical Events. Zdroj: archivioepensamenti.blogspot.com

Napriek štandardným výkonom na domácej pôde a pozoruhodným križovatkám zahraničných „hosťavačiek“ však Infantinovu kariéru nemožno označiť za hviezdnu. Nie každý je povolaný byť hviezdou. Nebo potrebuje aj oblaky, ktoré dokážu zatieniť najväčšiu hviezdu – Slnko.

Gramoplatňa alebo zvuková pizza?

Meno Luigi Infantino si talianski milovníci lyrického divadla zapisovali do diárov v súvislosti s častými indispozíciami Giuseppe Di Stefana. Prvotné sklamanie fanúšikov vystriedalo nadšenie z výkonu „béčkového“ tenora, ktorý majstrovsky ovládal umenie deklamácie con gola aperta.

Luigi Infantino bol častým hosťom za sklom nahrávacích štúdií. Zdroj: rateyourmusic.com

Infantinov repertoár dokumentujú početné recitálové platne s kratšou minutážou (mnohé z nich sa žiaľ dodnes nedočkali CD reedície) aj štúdiové snímky Traviaty a Barbiera. Infantinovou dámou s kaméliami je na nahrávke z roku 1946 Florenťanka Adriana Guerrini.

Guerra je po taliansky vojna. Zbrane na rossiniovskom bojisku sa Infantino chopil v roku 1950 s nahrávkou Barbiera s vtedajšou sólistickou špičkou Taddei a Simionato. Raritou je živý záznam Wagnerových Majstrov spevákov norimberských z roku 1962. Na margo netalianskej hudobno-scénickej literatúry treba dodať, že Infantino spieval aj v Borodinovom Kniežaťovi Igorovi.

O súkromnom živote Malého princa talianskych tenorov múzy mlčia. Internet prezradí, že povedal áno herečke Sarah Ferrati, ktorá mu dala jednu dcéru.

Nedocenený

Súčasná talianska melodráma našla v Infantinovi spoľahlivého interpreta: v rímskom Teatro dell’Opera nosil korunu Kráľa v opere Hamlet od tradicionalistu Maria Zafreda a objavil sa v opere La stirpe di Davide skomponovanej tenorovým kompatriotom Sicílčanom Francom Manninom.

Luigi Infantino mal aj komediálny talent. Zdroj: mubi.com

Sicílsky trubadúr, na ktorého s úctou spomínali Američania aj Nóri, obrazne dospieval poslednú áriu svojho života 22. júna 1991. Na chrbte mu svietilo sedem krížikov.

Po tom, čo zamkol do skrine spomienok spevácke túlavé topánky, bol veľmi uzavretý a nedostal príležitosť zúročiť svoje skúsenosti ako impresário. Infantinov vokálny testament stále čaká na svojich dedičov…

Autor: Lucia Laudoniu

Páčil sa vám článok? Podporte nás pri tvorbe ďalších. ĎAKUJEME!

video

Jedna z najslávnejších (a najviac sprofanovaných) talianskych melódií v podaní Luigiho Infantina vôbec neznie nudne.

Tenor z Racalmuta mal pozoruhodné predpoklady pre rossiniovskú interpretáciu, pozorne vyspieval každý ornament.

Narodil sa v sicílskej hudobnej kolíske. Štýlová similarita s Giglim a Di Stefanom je evidentná na prvé počutie. Pieseň Fenesta che lucive býva niekedy pripisovaná Bellinimu. Video TU…

Latinský hymnus Agnus Dei podľa jednej koľaje cirkevnej tradície zaviedol do liturgie pápež Sergius I. koncom 7. storočia. K Bizetovej romantickej adaptácii Infantino pristúpil vokálne ekonomicky, no stále plasticky a elegantne.

Podporte časopis Opera Slovakia
Článok je chránený autorským zákonom a jeho akékoľvek použitie, alebo šírenie bez písomného súhlasu redakcie Opera Slovakia alebo autora je zakázané.

O autorovi

slovenská historička, muzikologička, publicistka a výtvarníčka rumunsko-talianskeho pôvodu

Zanechajte komentár